PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Túto bandu mi podvedomie automaticky radilo do poľskej scény, asi preto, že jej aktuálny album prišiel od Godz Of War Productions, a aj v poľskej UG spisbe na recenzie jej nahrávok narazíte pomerne často. Netreba sa však nechať zmiasť, INFERIS sú z Chile, rovno z hlavného mesta, a s Poľskom majú spoločné leda tak to, že Old Temple, ktorí ich vydávajú, sídlia v Grudziądzi.
INFERIS existujú pätnásty rok a ich druhý album vyšiel 31. januára tohto roku. Čiernobiely obal, nakreslený ceruzkou, zobrazuje zľahka lovecraftovskú náladu so zmietajúcimi sa démonmi na oblohe či vystupujúcimi spod zeme, a so skupinkou možno ľudských postáv, povedzme ich uctievačov. Kresba pôsobí trochu naivne, snáď až amatérsky, ale spolu s celkovým prevedením bookletu nahrávku nasmeruje tak štýlovo, ako aj v čase.
Sme v temných hudobných končinách a v časoch, kedy všetka tá pochmúrnosť extrémnych metalových žánrov bola akási autentickejšia. INFERIS hrajú zlovestný, ponurý a rýchly death metal s nádychom okultizmu, pohľadov do pekla a do končín, v ktorých vládne smrť. Z takejto pôdy zvlášť v Južnej Amerike dodnes vyrastajú uveriteľné, záhube oddané kvety zla a INFERIS sú jedným z nich.
Nejdú možno až do takých extrémov a kúrňav nepozemskej zloby ako UNAUSSPRECHLICHEN KULTEN, DIABOLICAL MESSIAH či MAGNANIMUS, vyznievajú skôr klasickejšie, resp. prístupnejšie, ale zmysel pre hranie infernom páchnuceho death metalu im nechýba. K vyslovene brutálnemu kovu smrti sa na rozdiel od takých DEFACING alebo ORATEGOD ani veľmi neprikláňajú, ctia klasiku a majú ju naštudovanú dobre.
Album „Obscure Rituals Of Death And Destruction“ je v prvom rade o vysokých rýchlostiach a divokosti, podporenej aj príjemne živelným zvukom, ktorý je akousi vylepšenou verziou znenia rúhačského death metalu z 1. polovice 90. rokov. Pokiaľ ide o náklepové pasáže, vynára sa v nich najmä spomienka na blasfemickú legendu druhej polovice 90. rokov – ANGELCORPSE. Od nich sa odlišujú hlavne hlbším vokálom a tým, že nestavajú len na ultrarýchlych momentoch.
Popri tom sa tu vyskytuje veľa pasáží, ktoré znejú, ako keby INCANTATION hrali rýchlo aj v miestach, kde sa predtým skôr drviaco sunuli. Zopár ďalších momentov môže pripomenúť aj MORBID ANGEL – hlavne v pomalších, zlovestných úsekoch, DEICIDE alebo KRISIUN. Pomerne zábavným momentom je úvod skladby „Black Blood Rituals“, dosť pripomínajúci úvod „Cycles Of Tyranny“ z albumu „Crushing The Reviled“ od newyorských WASTEFORM, ktorí sú rozhodne skôr BDM typického NY štýlu.
Pomalšie pasáže sa nebránia ani istej náladovosti, niekedy skôr melancholickej či vzdušnej než nejakej pochmúrnej. O to sa starajú viaceré poloakustické vyhrávky, ktoré na dôležitosti začnú naberať hlavne ku koncu nahrávky. Na albume je tiež nejedno nabrúsené sólo a celkovo by fanúšikovia klasickej pekelníckej rúbanice tejto bande dať šancu, pretože v rámci tohto deathmetalového odvetvia predstavujú INFERIS veľmi slušný nadpriemer a remeslo im ide od ruky. Jeden z tých skôr zriedkavejších vydarených návratov do „starej školy“.
V rámci čílskej scény preferujem iné svätyne pekelných kultov, ale ak vám chýbajú veci typu ANGELCORPSE a podobne, ak ste srdcom stále v 90. rokoch, toto je pre vás.
7 / 10
Inferis/Ebola (split) (2013)
Obscure Rituals Of Death And Destruction (2013)
Surrendering Honors To The Black Arts (EP) (2009)
In The Path Of Malignant Spirits (2007)
Destroying The Light (demo) (2004)
Demo 2002 (2002)
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.