Ak sa povie, že „na Severe vzniká veľa dobrého grindu“, tak pod tým Severom sa celosvetovo myslí hlavne Švédsko a Fínsko. Už pár rokov je však v tomto smere akosi živšie aj na severe Slovenska, konkrétne v Poprade a okolí. Pre detailistov toto bude severovýchod, ide ale o to, že v priestore Poprad – Svit už nejaký čas pôsobia partie nabrúsených mladých hudobníkov a v súčasnosti zďaleka „najviditeľnejší“ sú popradskí HUMAN HUMUS.

Cudzinec v tomto názve bude hľadať kanibalskú absurdnosť, pozná totiž akurát tak humus, čo je blízkovýchodná pasta z cíceru. Prírodovedec si pomyslí, že ľudský humus vznikne, keď organizovaný zločin v lese zakope bieleho koňa či „poruchovú súčiastku“ svojho súkolia.

My ostatní vieme, že humus je aj špina, bordel, hnoj, odpad, a že ľudský hnoj vidíme všade okolo seba, vrátane toho vyššie spomenutého organizovaného čohosi, čo prerastá aj medzi naše „elity“.

Tými sa v textoch zaoberá kapela, ktorá svoj prvý koncert odohrala 3. júla 2010 a vznikla – odhadujem – niekoľko mesiacov predtým. HUMAN HUMUS som mal možnosť vidieť niekoľkokrát a zanechali dobrý dojem.

Videli ich už aj všelikade inde, ide totiž o aktívnu partu, ktorá čo do koncertovania skúma aj zahraničné teritóriá, prinajmenšom české, maďarské, rakúske a poľské už okúsili. Idú na to teda zo správneho konca, grind bez koncertovania nemá zmysel, a zahrať povedzme päť koncertov ročne kdesi na východe by malo zmysel ešte menší.

Debutové EP z minulého roku mám, vypočul som si ho viac než párkrát, s výsledným dojmom „potenciál je tu slušný“. Nedávno si HUMAN HUMUS na vlastné triko vydali debutový album „Dirty Filthy Mess“. Konštatujem, že ma napriek tomu, že určitú úroveň som už od celkom ostrieľanej bandy očakával, prekvapili. A mňa nie je ľahké prekvapiť, nie v dnešnej dobe, nie na Slovensku a v rámci svetovej scény už tiež nie. V tomto prípade ale celkom klobúk dole, toto je materiál, ktorý môže slúžiť ako príklad toho, čo vznikne, keď kapela všetky náležitosti dotiahne do najmenších detailov.  

Začnem od celkového grafického prevedenia. Jan Ksinsky sa postaral o vydarené apokalyptické obrázky na tému smrti, skazy a zotročenia, ktoré sa možno nebudú páčiť tým, ktorí si myslia, že EÚ, NATO a USA robia vždy všetko len dobre a pre blaho ľudstva. Vedel by som povedať, aká ostatná ľudská špina z iných strán by sa tu ešte dala domaľovať, nech je obraz tzv. objektívnejší, ale vyzerá to pôsobivo a profesionálne. Určite sa podarilo navodiť atmosféru, ktorú HUMAN HUMUS chceli – pochmúrnosť, rozklad a skaza.

Ešte väčšou devízou je znenie nahrávky. Dobre spravený undergroundový zvuk by tu svoju robotu urobil rovnako, tu však máte dojem, že sa točilo kdesi vo veľkom štúdiu „na Západe“ a za veľké prachy. Akosi z toho nepočujem „slovenské možnosti“, konštatujem teda, že popradské štúdio Martina Barlu (inak bicie ASTAROTH) predviedlo majstrovskú prácu.

Tak ešte hudba – album prináša štrnásť skladieb za takmer presnú polhodinu. Ide o nadupaný, agresívny, často priam rozzúrený grind, ktorý je zároveň hudobne zaujímavý, chytľavý a variabilný. „Dirty Filthy Mess“ sa začne skôr sludgeovým, nervy drásajúcim partom a „humusácky“ grind, vo svojej podstate vlastne žánrovo čistý a vyrastajúci z pôdy, obrábanej klasikmi 90. rokov, obsahuje aj decentne zakompované vsuvky z iných žánrov.

Hudba, ktorá pri povrchnom počúvaní môže znieť ako stret výrazne hudobnejšie poňatých a do poriadneho štúdia „zavlečených“ AGATHOCLES, prípadne brutálnejších, menej punkových a o dosť vážnejších ABORTION a novších ROTTEN SOUND, disharmonickejších, veľmi zúriacich NASUM, obsahuje nejeden thrashmetalový riff, crustový výprask a hosťujúci gitarista sa postaral o niekoľko pôsobivých vyhrávok a vydarených sól. V „pohodovejších“ pasážach sa môže zjaviť odlesk „rockandrollovej“ éry ENTOMBED, proste je to dosť „dochutené“ a zároveň hudba drží pokope. Vokálne dominuje vyšší, zúrivý rev a škrek nad hlbšími polohami a s tým správnym hudobným podkladom Ižďo pripomenie aj Chymusa a ISACAARUM.

Textovo je to hlavne kritika spoločnosti, konzumu, „elít“, v prvom rade politických, takisto poukazovanie na otupenosť más a podobne. Sebeckosť, falošné hodnoty, pokrytectvo, nerovnosť – s tým sa stretáva každý, kto má otvorené oči. V textoch je však skôr popis situácie a pocit marazmu než prezentovanie nejakých riešení. Hádzať kameňom ale nebudem, tiež ich nemám na všetko, resp. mám tú skúsenosť, že ak nejaké riešenie je, objaví sa hneď plno dôvodov, prečo „sa to nedá“. Úlohou hudby vlastne nie je vymýšľať riešenie, niekedy je aj lepšie, keď to nerobí.

Aby som to uzavrel – za tento rok asi najlepšia SK grindová nahrávka. (Nie že by ich vychádzalo veľa.) Hodnotenie za sedem, jednak je to debut, druhak je na domácej pôde sedem bodov asi strop a prevencia, pri vyšších číslach nejedna SK kapela upadne do prílišnej eufórie zo svojej „veľkoleposti“.