Z bohatého roku 2013 určite stojí za to upozorniť aj na ďalšie dobré, dosiaľ u nás neopísané nahrávky, ktoré vychádzajú z black metalu a miešajú ho s inými, menej tradičnými žánrami. Niektoré z nich by pokojne mohli byť návodom, ako sa vysporiadať s ortodoxnými hudobnými postupmi.

ORIGINÁLNY BLACK METAL 2013

| PRVÝ DIEL | DRUHÝ DIEL | TRETÍ DIEL |

THE PHANTOM CARRIAGE - Falls (Throatruiner Records)

THE PHANTOM CARRIAGE sa prezentujú veľmi chaotickou zmesou extrémnych štýlov, ktorej základ leží kdesi v mathcore. Disonantným vyznením však pripomínajú francúzsku vlnu black metalu, teda najmä DEATHSPELL OMEGA na ich vynikajúcom albume "Paracletus".

Američania sú dosť nevyspytateľní. Nerobia im žiadny problém komplikované, avšak prirodzené kľučky medzi štýlmi. Ako príklad si stačí zobrať hneď úvodnú skladbu "Today We Stand", kde sa od zlovestne plazivého technického black metalu so skvelými vyhrávkami dostávame k jeho chaotickejšej polohe, neskôr k polyrytmickému metalcoru a skončíme pri melodickom screamo-refréne. Hudba je tu hlavne o nepredvídateľných zmenách a skvelej inštrumentácii, ktorá je zaobalená v tak typicky francúzskej bezútešnej atmosfére.

7/10

VUYVR - Eiskalt (Throatruiner Records)

Jeden z nových koní stajne Throatruiner Records. V podstate však nejde o žiadnych nováčikov, keďže členovia VUYVR pôsobia alebo pôsobili v dosť vplyvných švajčiarskych kapelách: KNUT, RORCAL, IMPURE WILHELMINA, VANCOUVER.

Zatiaľ čo u vyššie spominaných THE PHANTOM CARRIAGE tkvel hudobný fundament mimo sféry black metalu a v skupine ho brali skôr ako jeden z mnohých výrazových prostriedkov, VUYVR sú jednoznačne blackovou kapelou. No nie práve typickou. Majú totiž všetko, čo očakávam od moderne znejúcej extrémnej metalovej nahrávky. Ich hudba je neuveriteľne agresívna, ale zároveň melodická a berie si to najlepšie zo starej nórskej školy. Bzučivé gitary pripomínajú svojim skreslením "Nattens Madrigal" a svojou melodikou "Storm Of The Light´s Bane", avšak miestami dokonca aj new schoolové skvosty "Dimensional Bleedthrough" alebo "Winter Hours".

"Eiskalt" je od úvodného riffu neuveriteľná a intenzívna jazda, v ktorej nie je miesto pre zvoľnenie. "Odľahčenie" od tak prichádza len v pomalších, ale o to hustejších a technickejších post-metalových pasážach, ktoré celkom dobre ukazujú, odkiaľ VUYVR vzišli.

8/10

CARA NEIR - Portals To a Better, Dead World (Halo Of Flies/Broken Limbs Recordings)

Na americký black metal sa dá spoľahnúť. Posledné roky z USA prichádzajú mnohé štýlotvorné kapely, ktoré končia vo výročných rebríčkoch prestížnych magazínov po celom svete. Tento rok suverénne bodovali najmä mladí "screamo-blackers" DEAFHEAVEN, ktorí svojim obrovským úspechom akoby zatarasili cestu iným nápaditým nahrávkam spoza oceánu. Jedným z takýchto albumov je práve "Portals To A Better, Dead World" od CARA NEIR. Novátorský prístup by mohla skupine závidieť nejedna z amerických pseudo-originálnych kapiel (áno, vrátane DEAFHEAVEN).

CARA NEIR hrajú black metal s takmer punkovým odpichom a so skvelými éterickými melódiami. Úplným unikátom je tu však zvuk, ktorý je na jednej strane agresívny s prvkami hardcoru´, crustu a rytmikou D-beatu, ale na strane druhej strane je album plný zvláštnych melódií ako od post-rockových kapiel. Nemôžem si pomôcť, ale v umiernenejších pasážach (ktorých na albume nie je málo) znejú Američania akoby RUSSIAN CIRCLESzačali hrať black metal (príkladom nech je záverečná "3,380 Pounds").

7,5/10

CASTEVET - Obsian (Profound Lore)

Trio z New Yorku, pomenované podľa priezviska manželského páru z filmu Romana Polanskeho "Rosemary´s Baby", zaujalo už svojim debutom "Mounds Of Ash", ktorý vyšiel u renomovaných Profound Lore.

CASTEVET sa vyznačujú veľmi osobitým ponímaním black metalu a v ich hudbe určite nie je núdza o rôzne štýlové odbočky a inštrumentálne ozdôbky. O produkciu "Obsian" sa postaral Colin Marston z KRALLICE, pričom jeho kolega Nicholas McMaster po novom hrá u CASTEVET na basgitare. Zvuk "Obsian" je, aj napriek skutočnosti, že Castevet hrajú ako klasické power trio, neuveriteľne pestrý. CASTEVET sa pohrávajú s každým hudobným nápadom, žmýkajú ho a jemne obmieňajú, aby ho nakoniec úplne pretvorili.

Ohromný dôraz sa u CASTEVET kladie na rytmiku. Bubeník Ian Jacyszyn neustále mení tempo, láme rytmus, keď to najmenej čakáte, a jeho vynikajúca hra dodáva kompozíciám CASTEVET ďalší, netušený rozmer. Technická zručnosť, úplná skladateľská precíznosť a aj agresívnosť je tu odsúvaná zasnenou náladou. Akoby sa tieto dve zložky navzájom negovali a dali možnosť vzniknúť veľmi vyváženému dielku, ktoré by sa pokojne dalo nazvať progresívnym.

Ak hrajú CASTEVET black metal, tak si z neho okrem atmosféry a bzučivého zvuku gitár neberú nič. No práve na gitaru sa najviac sústredíte - od polyrytmických „zasekávačiek“, cez prazvláštne voľne plynúce melódie, k hutným HC a post-HC hradbám až niekam k doommetalovým riffom. V každom zákutí tu číha nejedno prekvapenie a je úžasné pozorovať, s akou ľahkosťou skupina podsúva tieto motívy.

8/10

RASPBERRY BULBS - Deformed Worship (Blackest Ever Black, 30:08)

Tak toto je dokonalý prasačinec! RASPBERRY BULBS začali ako bočný sólový projekt Marca Del Ria, chlapíka, ktorý je v plesnivom blackovom undergrounde známy skôr pod prezývkou He Who Crushes Teeth, teda ako polovička neandertálskych blackerov BONE AWL.

Na "Deformed Worship" sa však z RASPBERRY BULBS stáva regulárna kapela, ktorá svojim primitívnym blackened-punkovým rachotom ničí všetko navôkol. "Deformed Worship" znie ako úchylný prienik medzi tradicionalistickým hardcore a surovým, ale zároveň veľmi chytľavým black metalom, ktorý však na "Deformed Worship" plní skôr sekundárnu úlohu. Predstavte si niečo medzi "Hate Them" a "Too Old Too Cold" od DARKTHRONE a pridajte si k tomu poriadne lo-fi produkciu a slepú nenávisť raných BLACK FLAG. Výsledný chuchvalec natrite smolou a nasypte naň konfety.

7/10