GAMMA RAY sú Kai Hansen. Kai Hansen je GAMMA RAY. Vždy to platilo, ale v súčasnosti je tento pocit oveľa intenzívnejší. 51-ročný frontman v sobotu večer prekvapil svojím výzorom – pravá ruka komplet potetovaná, nafúknuté bicepsy a žiaľ aj brucho. Celkovému guľatému dojmu nepomáhal ani tigrovaný šálik až po kolená, ktorý mal svojho majiteľa zrejme zoštíhľovať. Neúspešne. Vzhľad lídra žiaľ v tomto prípade predznamenával dojem z celého koncertu. 

Úvod v podobe rozvláčnej, aranžérsky košatej, no v podstate dosť nudnej novinkovej záležitosti „Avalon“ veru nedostal divákov do varu. Kým v piatok v Zlíne nasledovala stará hitovka „Rich And Famous“, Slováci boli „poctení“ ďalšou novinkou – „Hellbent“, x-tou variáciou témy „takto v Hamburgu hráme riffy od JUDAS PRIEST“.

Až tutovka „Heaven Can Wait“ prináša dobre známe pocity z dobre odsýpajúcich a energických koncertov GAMMA RAY. Žiaľ, musíme si s nimi vystačiť na ďalších niekoľko desiatok minút. Opäť sa totiž nesú najmä v znamení novších a úplne nových skladieb z vychádzajúceho albumu „Empire Of The Undead“, ktorým zúfalo chýba ľahkosť a presvedčivosť tvorby GAMMA RAY z deväťdesiatych rokov.

Nič tak nedokumentuje smutný nepomer v kvalite starej tvorby a súčasného umeleckého tápania kapely ako tri parádne kompozície z albumu „Land Of The Free“ a po nich ako prídavok priamočiara manowarácka jednoduchosť „To The Metal“.

Priveľa neznámych nových skladieb v playliste, nepresvedčivé inštrumentálne a spevácke výkony, zbytočné bubenícke sólo, vynútené gitarové sólo (pokazená Dirkova basgitara) – jednoducho a jasne, povestná koncertná iskra na mňa nepreskočila. Kde sú tie časy dokonalých, osviežujúcich metalových búrok v Zlíne v roku 2000 alebo v Detve v lete 2002?

Večer tak prekvapujúco zachránili predskakujúci talianski nezmari RHAPSODY OF FIRE. Predstavili citlivo vystavaný setlist, v ktorom potešila ešte aj gýčová pseudo-operná „Lamento Eroico“, o koncertných tutovkách „Holy Thunderforce“, „Dawn Of Victory“ či „Emerald Sword“ nehovoriac. Fabiovi to spieva naozaj výborne, nemecká rytmika šlape jedna radosť a na starom bardovi Staropolim bolo vidieť, že si koncerty stále užíva. Odozva natrieskaného bratislavského klubu im očividne pripravila veľmi príjemné prekvapenie.

ELVENKING zaujali (na prvú kapelu večera možno až príliš) suverénnym vystupovaním. Až pri písaní reportáže som si uvedomil, že od chvíle, keď som dostal do rúk ich prelomový album „Winter Wake“, ubehlo už neuveriteľných osem rokov. Podali dobrý výkon, neprekvapilo, že boli očividne zodpovední za prítomnosť veľkého množstva mladších fanúšikov v publiku.

Potešila hojná účasť divákov a plné MMC, poctivé agro očividne stále žije. Ak ste videli GAMMA RAY niekedy v minulosti, z ich súčasnej koncertnej formy budete s najväčšou pravdepodobnosťou sklamaní. V tomto trojbalení však určite zažije príjemný večer každý fanúšik epického melodického metalu.