Skúste si niekedy prejsť CRIPPLED BLACK PHOENIX album za albumom. Všimnite si zmeny v zostave, počúvajte zmeny vo výraze. Od neokresanej prvotiny, cez bravúrnosť a odchádzanie speváka Joea Volka, väčšie zapojenie gitaristu Karla Dematu až po terajší temnejší rockový odtieň.

Na novej doske hrajú Briti znova ako vymenení, tentokrát snáď ešte evidentnejšie. Len ťažko to nepripísať príchodu švédskeho speváka a gitaristu Daniela Änghedeho, vkusom liberálneho metalistu. Nie že by vo veľkom zasahoval do komponovania piesní. Už jeho hlas je v princípe odlišný a výrazne formuje nahrávku. Je menej južanský, menej zamatovo-špinavý a sem-tam ľahko gothický.

Ak poznáte predošlú tvorbu, neprivyknete si okamžite. Nepotrvá to však dlho. CRIPPLED BLACK PHOENIX mnohé uľahčujú tým, že nenapodobňujú minulosť a začínajú akoby odznova, pevne nastúpení za novým spevákom, ktorý paradoxne až toľko sebavedomia nemá.

Hudobne sa posúvajú inam napríklad v skladbe „Black Light Generator“, keď hobľujú takmer ako aktuálny BEASTMILK, a treba povedať, že znejú dobre. Rázna klipovka „Northern Comfort“ má zase folklórny motív a bezmenný filmový ústrižok na záver prvej časti albumu „Black Side“ je ako ukážka z Hellraisera u deathmetalových kapiel.

Pokiaľ ide o balady, devízu Joea Volka, mimoriadne vysokú úroveň z minulosti sa už nepodarí dorovnať charizmou ani textovo. Änghede sa však našťastie vyhýba priamemu porovnávaniu a najneskôr od „Wake Me Up When It´s Time To Sleep“ presviedča aj v komornej hlasovej polohe.

Tradične vynikajúce sú dlhšie inštrumentálne pasáže, dnes už poznávacie znamenia kapely. Clivá gitara Justina Greavesa, sólovanie Karla Dematu a iné detaily prenášajú v čase, až sa zdá zhruba hodinová minutáž akási krátka. To musí byť znamenie ďalšieho dobrého albumu.