Dôvodom na ich zaradenie medzi zaslúžilých umelcov je možno skôr rok vzniku (2000) a v deathmetalovom podzemí zvučné meno než rozsah diskografie, keďže títo Malťania majú zatiaľ na konte iba EP a tri dlhohrajúce albumy. Patria však medzi piliere nečakane silnej scény krajiny, ktorá by sa tu u nás zmestila na plochu bežného okresu, má len nejakých štyristotisíc obyvateľov a tamojšia silná náboženská tradícia by existenciu extrémneho a vysoko bezbožného metalu mala skôr sťažovať.

K tomuto zázemiu si pripočítajte ostrovnú polohu v Stredozemnom mori, odkiaľ už skoro dovidíte do severnej Afriky, a šance na prerazenie sa vám budú zdať nulové. Maltská klíma našťastie nesvedčí sklonom k depresiám a tak tamojšie metalové spolky hrajú koncerty po Európe i v zámorí a popri takých veličinách ako BEHEADED sme u nás mohli vidieť už aj ABYSMAL TORMENT.

Bolo to ešte v časoch vydania debutového albumu „Epoch Of Methodic Carnage“ (2006), ktorý bol desaťskladbovou kolekciou BDM kompozícií, inšpiračne ukotvených u amerických vzorov od DYING FETUS po DEVOURMENT, podaných na kvalitnej technickej i skladateľskej úrovni a zároveň s dostatočnou dávkou vlastnej tváre. AT skrátka išli na vec chytľavo a zároveň nadpriemerne extrémne. A už vtedy ste si u nich museli všimnúť hneď dvoch sólových vokalistov.

O tri roky neskôr prišli s ešte väčšou surovosťou „Omnicide“, nemilosrdným BDM náklepom, ktorý v tých najbarbarskejších, odľudštených pasážach naberal až industrial/metalový nádych. Tak trochu s napätím sa dalo očakávať, s čím prídu nabudúce, keďže občas sa pohybovali na hranici možného. Od konca apríla je jasné, že ABYSMAL TORMENT tak trochu prekvapili vývojom, možno podobne ako naposledy BEHEADED.

Napriek tomu, že v súčasnosti hrajú ako sexteto – Karl Romano basgitara, Max Vasallo bicie, David Depasquale gitara, Nick Farrugia vokály, Kurt Pace gitara a Melchior Borg vokály, pri nahrávaní „Cultivate The Apostate“ boli len štyria (mínus Borg a Pace). Výsledkom je trinásť skladieb na ploche jednej hodiny. Práve tento časový rozsah je tak trochu kameňom úrazu. Trinásť skladieb je fajn, o tom žiadne polemiky, len by to celé mohlo mať maximálne trištvrte hodiny.

Hudba je stále veľmi kvalitný brutálny death metal, kompozične vybrúsený, drviaci a úderný, dostatočne pestro urobený po gitarovej aj vokálnej stránke, dá sa povedať, že David aj Nick tu makajú za dvoch. Skupina ako keby si po minulom albume povedala, že v rámci extrému sa už veľmi nemá kam posúvať a tentokrát urobí skôr niečo ako učebnicové BDM dielo podľa svojich aktuálnych hudobných preferencií. Tu kvitujem, že Malťania sa nezačali pozerať tým lákavým „širšie prijateľným“ smerom, ktorým sa už nejakú dobu pozerajú napríklad HOUR OF PENANCE a viacero ďalších.

Zachovali si svoju dávnu surovosť a útočnosť, tak v náklepoch, ako aj v úderných stredných tempách. V podstate zrušili typický US slam, vokály sú väčšinou klasické hlboké growly, nejaké odtokové extrémy sa im tu zjavne veľmi nehodili. Na novinke sa totiž počuteľne posunuli do klasickej školy 90. rokov. Našťastie nerobia žiadny „old school“ revival, ale napr. DEICIDE sa im na mnohých miestach fakt odpárať nedajú. Ruka v ruke s týmto ide aj textová stránka, v ktorej gore témy vystriedala slušná dávka blasfémie.     

Celkovo novinka nesklamala, je to po každej stránke na vysokej úrovni zložený, zahraný a vyprodukovaný kov smrti, spájajúci BDM a klasickú rúhačskú školu. Akurát že hodina je na takúto hudbu priveľa, na jeden záťah začnú skladby na albume po čase splývať.