PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Mal to byť posledný album NACHTMYSTIUM. Líder kapely Blake Judd oznámil jej pravdepodobný koniec s tým, že sa chce očistiť od drog a začať odznova.
Po „dobrých deviatich mesiacoch“, pokiaľ ide o odvykanie od drog, a povzbudivých reakciách na Facebooku – celkom príznačné – si to rozmyslel. NACHTMYSTIUM teda nekončí, nový album nie je posledný, len ďalšie živé hranie je nateraz vylúčené.
Pre alternatívny black metal je to zrejme dobrá správa, pre časť jeho prívržencov o niečo menej. Predovšetkým doma v Spojených štátoch pobabral Judd na scéne všeličo.
Najprv okrádal fanúšikov a vydavateľstvo, keď inkasoval peniaze za objednávky, ktoré neodoslal. Zvalil to na manažéra, ktorého nemenoval, a sľúbil nápravu. Neskôr priznal, že spravil hlúposť pod vplyvom závislosti, a ospravedlnil sa.
Vlani v októbri ho zadržala polícia za krádež. Rozhádal sa s vlastnou skupinou. Pre obvinenia z rasizmu zrušili niektorí organizátori jeho vystúpenia (on sám ich považuje za absurdné a reagoval na ne kokaínovým tričkom s nápisom „white powder, not white power“).
Ďalej a zase späť
Osobný problém s Juddom cítiť aj z rozporuplne prijatej novinky „The World We Left Behind“. Dokonca aj v recenzii na americkom portáli Pitchfork, svetovej jednotke medzi alternatívnymi hudobnými portálmi a hipstermi, sa pod známkou 3.9 boda z 10 píše o lenivosti, nedostatku predstavivosti, strašných textoch a hudobníkovej nafúkanosti.
Časť internetovej kritiky bezpochyby uviazla v očakávaniach chorobného metalu, ale ďalšia časť predsa len mieri správne. Nový NACHTMYSTIUM je naozaj ľahší a jednoduchší, trochu lajdácky a nejde ho brať úplne vážne.
Kým texty sú ešte trpké, ako zvyknú byť (a tiež triviálne, ako napríklad „hidden away / alone I pray / for a quick death / every day“ alebo „striving along / year after year / this is my calling / I have no fear“), odľahčené metalové hymny sa vzdialili čiernej špine a v skutočnosti znejú celkom povzbudivo.
Nejde o album človeka na dne, narkomana na odvykačke ani optimistu v eufórii nového začiatku. Pôsobí skôr ako návrat k časom, ktoré sa v spomienkach javia ako jasnejšie. Je chytľavý bez nároku na širšie rozmery a vyššie méty.
Hity bez ambícií
Večne váham, ako si to vysvetliť. Polovične ironické návraty do minulosti a ústupky chytľavosti vzbudzujú sympatie, lebo sú bezprostredné, živočíšne, odľahčené a je ľahšie sa s nimi stotožniť. Naozaj však môžu byť len rezignáciou na experiment. Vyčerpaným cúvnutím pred nárokmi.
NACHTMYSTIUM mali dosiaľ vždy problém dotiahnuť svoje pokusy do konca a nahrať album, ktorý by sa dal nazvať prvotriednym. Pinkfloydovské vsuvky, post-punkové, popové a industriálne miešanie s black metalom, ale aj extrémne „zlovestnosti“ samé o sebe budovali zložitejšie kritériá. Nový album sa od väčšiny z nich oslobodzuje. Keď už nič iné, aspoň znie vyrovnanejšie.
Ak by šlo o posledný album, nebol by žiadnym veľkým epitafom ani na svoje pomery. Na druhej strane je však veľmi záživný až punkovým postojom k riffovaniu, refrénom a vkladaniu odtlačkov black metalu. Sú to nepravdepodobné a nedokonalé hymny pred prázdnym štadiónom. Flákačské hity od čudnej existencie.
7 / 10
Blake Judd
- spev, gitary, klávesy, perkusie
John Porada
- basgitara
Sam Shroyer
- bicie
Dustin Drenk
- klávesy
Scare Crow
- gitara
The World We Left Behind (2014)
Silencing Machine (2012)
Addicts: Black Meddle Pt. II (2010)
Doomsday Derelicts (EP) (2009)
Assassins - Black Meddle Part I (2008)
Worldfall (EP) (2008)
Instinct: Decay (2006)
Eulogy IV (EP) (2004)
Demise (2004)
Nachtmystium (EP) (2003)
Reign Of The Malicious (2002)
Vydáno: 2014
Stopáž: 54 min.
„The World We Left Behind“ je naozaj album, ktorý asi najviac vypovedá osobe Blakea Judda, aby to človek pochopil stačí pohľad na zoznam skladieb. Práve táto bezprostredná úprimnosť ho zbavuje kŕčovitej snahy o ťažké umelecké presahy alebo experiment a zanecháva len číru esenciu toho najlepšieho čím kapela disponuje. To znamená ostrý zvuk, úderné špinavé riffy, skvelý cit pre melodiku, premyslené art-rockom inšpirované sóla a nejaký blackmetal k tomu. Všetko čo som mohol vyčítať „Silencing Machine“ tu chýba a dostávame skvele funkčnú a vyrovnanú nahrávku korunovanú výbornou záverečnou „Epitaph For A Dying Star“. Napriek všetkým excesom dúfam, že Blake dodrží slovo, vyhrabe sa zo sračiek, v ktorých sa nachádza a ešte niečo pod hlavičkou NACHTMYSTIUM nahrá.
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.