Pri kapelách z „mimokresťanského“ prostredia si väčšinou pri protikresťanských témach poviem čosi ako „hooodne lacní hrdinovia ste“, zvlášť ak sa takto nadrapujú nejakí „bojovníci“ z polmesačných ríš, ktorí si na „domácu tradíciu“ radšej hudbu neotvoria. Ale povedzme že pri kapele z Japonska sa to ako-tak dá brať, svojho času tam kresťanstvo fakt nemuseli a jeho vyznávačom robili rôzne mrzké veci. Tie ale robili aj iným „delikventom“, tam na tom východe človek nemal cenu a niekedy ho neistilo ani to, že držal hubu a krok.
Prečo tento úvod – tokijskí VEIYADRA túto tému majú popri ďalších takých ako démoni, peklo, apokalypsa, deštrukcia a záhuba, proste sa v roku 2011 dala dokopy štvorica mládencov s veľmi radostným pohľadom na svet a začala hrať brutal death metal. Vokalista Akihiro Muto vám môže byť známy zo slamujúcich MYOCARDIAL INFARCTION a jeho parťákmi tu sú Reichi Tanaka (basagitara), Koyu Okayasu (bicie) a Go Shimada (gitary, ex-samurajovia GOTSU TOTSU KOTSU).
V júli 2012 vydali šesťskladbovú EP a dva roky nato na deň presne im u domácich Bloodcurling Enterprise vyšiel debutový album „Gehenna“. 12 skladieb za takmer 50 minút je nálož, akú niekto naraz nemusí zvládnuť, odporúčam však tomu dať šancu, pokiaľ je BDM chlebom vaším každodenným. VEIYADRA sa totiž podarilo urobiť zaujímavú vec – ak máte radi slam, budete si čvachtať, a ak ho zas až tak nemusíte, tiež si chrochtnete od spokojnosti. „Devourmentálneho“ džn-džn-džn je tu do vôle, ale sú v ňom celkom chytľavé gitary, a na druhej strane je toto gniavenie a dupanie vyvážené pomerne prepracovaným rýchlym zverstvom, inšpirovaným DISGORGE.
Tento mix sa Japoncom vydaril, je tam nejeden chytľavý a zaujímavý moment a k tomu aj dosť ponurej atmosféry, ktorú podporujú aj nejaké tie úryvky zlovestnej filmovej hudby. Vokálne takisto vydarená surovosť, nejaké tie kanály, vrátane starej dobrej brúsky a drvičky šutrov, nejeden „ypsilonový“ ryk, prasací iba miestami, občas mrazivo „barnesovský“, dobrá práca. Zvuk ma baví, miestami trochu rozhodený, ale chválim „neumelosť“ bicích. Nie že by to celkovo bola nová dimenzia BDM žánru, ale je to fajn.