PERVERSITY, BRUTALLY DECEASED, KRABATHOR
20.3.2015, Collosseum, Košice

Bývali doby, kedy ma hudba KRABATHOR dosť bavila, ale nikdy som nebol nejakým na smrť oddaným fanúšikom, skôr v tom bol kus rešpektu k tomu, čo sa im podarilo. Nakoniec, oni boli u nás tou bandou, ktorá nám ukázala, že keď sa chce a maká, ide to aj vonku. Albumy od „Only Our Death Is Welcome“ po „Orthodox“ sú pre našu deathmetalovú scénu zásadné, „Lies“ je považovaný aj za kult.

Po rozchode hlavného skladateľského tandemu bol death metal KRABATHOR už niekde inde, popri tom sa objavili novšie, pre mnohých zaujímavejšie spolky, a keď pred cca dekádou klasici tak akosi „potichu zosnuli“, zdalo sa, že to bude navždy. Ich minuloročný návrat ma do vytrženia neuviedol, podľa reakcií z Brutal Assaultu som usúdil, že tamojší spomienkový koncert ortodoxní fanúšikovia a tí, ktorí prišli aj na hudbu, počuli výrazne rozdielne. Ale nejsť na KRABATHOR, keď sú u nás v rámci pamätnej šnúry k dvadsaťročnici „Lies“ by už bola tak trochu kravina, a nakoniec, tie spomienkové koncerty domácich legiend, ktoré som tu videl, sa nakoniec vždy oplatili.

Pred siedmou večer to v podniku vyzeralo dosť neradostne, zvlášť v konfrontácii so zvesťami o troch stovkách návštevníkov v Bratislave a údajne sedemstohlavovom dave v Prahe. Našťastie sa Collo pomerne rýchlo zaľudnilo a výsledných 260 platiacich na miestne pomery predstavuje úspech, toľko bolo na VADER, keď tu hrali druhýkrát. Legenda proste pritiahnuť vie, z niektorých miest prišli výpravy rátané na desiatky hláv, a vekový priemer bol síce vysoký, ale našli sa aj ľudia, ktorí KRABATHOR v čase ich fungovania nemali šancu vidieť.

Zhruba okolo pol ôsmej akciu otvorili prešovskí PERVERSITY, pri ktorých som si uvedomil, že čas letí fakt pekelne, keďže dobu, kedy začínali, si pamätám pomerne farbisto, ale aj oni už budú sláviť dvadsaťročnicu. Preskákali si svoje, z pôvodnej zostavy je tam už len gitarista a „umelecký vedúci“ Ďoďo, aktuálne je už aj nový basák a Prešovčania po čase opäť hrajú s dvoma gitarami, takže o zahustenie zvuku aj riffov je postarané veľmi dobre. Zvuk mohli mať aj o čosi lepší, miestami zneli zahuhlane, ale inak dobré vystúpenie kapely, ktorú to stále baví. Dalo by sa povedať, že išlo o najbrutálnejšiu bandu večera, klepačkový peklodeath klasického ponurého amerického strihu, obohatený o nejaké tie BDM pasáže. Kazateľov hlboký hrdelný vokál, tu a tam doplnený Ďoďovým vyšším revom tu sadne veľmi dobre. Do budúcnosti by možno bolo lepšie dávať názvy skladieb civilnejším tónom, z odručaného človek zas toľko nepoberie, ale hralo sa z posledného EP u Lavadome, aj niečo staršieho, a odzneli tiež skladby z chystaného nového albumu, na ktorom sa asi páni pozrú trochu hlbšie ku koreňom žánru.

BRUTALLY DECEASED z Prahy a okolia, niekedy aj takého vzdialenejšieho (nového basáka Ubinu by ste si mali pamätať z mosteckých FOUR SEATS FOR INVALIDES a CONTRASTIC), si u nás svoju premiéru odbili tuším niekedy s NAPALM DEATH, a tak sa dalo ísť na istotu. Kto nevie zabudnúť na staré štokholmské deathmetalové časy, ten nech si zoženie albumy „Dead Lovers Guide“, „Black Infernal Vortex“ a splitko so švédskymi INTERMENT, a hlavne nech si toto kvinteto nenechá ujsť naživo. Veľmi autentický starý rinčiaci a chrastivý deathmetalový sever model rok 1992 alebo tak nejako, DISMEMBER s o dosť brutálnejším vokálom, aj tak by sa nadsadene dala charakterizovať tvorba BD. Frontman Žlababa (aj HEAVING EARTH, SHAMPOON KILLER) do toho išiel z plných pľúc, po polovici setu sa zdalo, že až na doraz, growl už trochu zmenil farbu, ale hlasivky vydržali. BD hrali veci zo všetkých nahrávok, jednu som dostal s venovaním (ďakujem), a boli aj vzorky z chystaného tretieho albumu. V tej poslednej na záver sa hudba nejako preklopila do pocty IRON MAIDEN, to asi čakal málokto. Celkový dojem z BD naživo – „po tomto budú mať KRABATHOR čo robiť“.

Tí to nakopli riadne „od praveku“ – začali videoprojekciou z Death Metal Session 1988, teda z čias, ktoré u nás tejto hudbe rozhodne nefandili. Na uvedenie do nálady výborný nápad, potom plátno zmizlo z pódia a naskytol sa nám pohľad na najkultovejšiu zostavu – Bruna s basou a v plynovej maske, Pegasa za bicími a Chrisa s gitarou. Bruno cez masku odreval skladbu z demáčových čias a potom postupne odznel výber hitov z prvých štyroch albumov s dôrazom na „Lies“ a „Orthodox“. „Odmoderoval“ to už klasicky Bruno, Christopher sa o mikrofón staral ako vokalista. Bez ohľadu na to, že nikto z nás nemladne, KRABATHOR dali fanúšikom to, na čo prišli – aj spomienky na staré časy, aj porciu hudby, na ktorej sa čas podpísal menej ako na jej tvorcoch. Donedávna som nepočítal sa tým, že ich uvidím ešte aj v tomto tisícročí, ani mi to nechýbalo, ale som rád, že som tú možnosť dostal. Ide totiž o skupinu, ktorá si v kľúčovom období vývoja death metalu stihla vytvoriť vlastný hudobný ksicht, zložila skladby, ktoré sa zahniezdili v mozgu – „Imperátor“ (odspievaný po česky), „Eternal“, „Psychodelic“, „Pain Of Bleeding Hearts“, „Orthodox“ (vôbec jeden z ich najväčších výpraskov), a na záver tá, ktorá pred mnohými rokmi dostala domáci death metal na televízne obrazovky – „Pacifistic Death“. Piatkový kotol možno nebol až taký mohutný ako ten pred skoro štvrťstoročím v Uherskom Hradišti (na obrazovke miestami vyzeral ako tanec nejakých domorodcov, ktorých je lepšie nenasrať), ale duch starých čias v tom momente naplnil klub a potešiteľne nepáchol potuchlinou.

• 23. března 2015