PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Po skúsenostiach s koncertom OBEY THE BRAVE a spol., ktorý sa začal až hodinu po oficiálne uvedenom štarte, som na piatkový krst debutového albumu košických WASTAGE, korunovaný koncertom poľskej tech/groove deathmetalovej univerzity DECAPITATED, prišiel až na siedmu. A tak som nestihol úvod v podobe rakúskych metalcoristov CHEMICAL CANCER, ktorí síce nehrajú nič iného než dnes už „starú dobrú“ zmes harmónií i rezačiek požičaných z melodického death metalu, trochy najedovaného HC a pár pasáží odspievaných melodickým vokálom, ale z Youtube to retrospektívne rozhodne neurazilo. Až škoda, že chlapci pravdepodobne robili len hudobný podmaz publiku, pomaly sa trúsiacemu do Colla, lebo pri nasledujúcich RESONANT OF MIND ho tvorilo odoka iba niekoľko desiatok kusov.
Štvorica z nemeckého Burghausenu by štýlovo viac zapadla na vyššie spomenutom koncerte dva dni predtým, fakt bolo počuť, že ROM vznikli v roku 2010 za dosť nízkeho vekového priemeru a rozhodne nie s cieľom stať sa posilou akejkoľvek ortodoxne metalovej scény. Znela emotívne a „post“ zafarbená moderna, mixujúca metalcore, trochu skandovaného HC, nejaké tie klepačky a dosť zasnených emotívnych, prípadne občas až „alcestovských“ pasáží.
Vokálne pestrá záležitosť, od revu a kriku väčšiny zúčastnených až po melodický spev, ktorým prispieval basák. Úmysel iste dobrý, akurát že osobe cynickejšej povahy mohla táto poloha pripomínať napríklad Darinku Rolincovú. Milovníci nálad aj vášní sa bavili, pod pódiom to už vyzeralo celkom solídne (nakoniec vyše 150 platiacich).
Koncert stihol nabrať nejaké časové sklzy, a tak „oslávenci“ WASTAGE, ktorí krst pripravovali naozaj dôkladne, museli svoj set o niečo skrátiť, ak sa malo stíhať všetko. Domácich „navrátilcov“, ktorí v druhej fáze existencie idú naozaj ako píly, som konečne prvýkrát videl naživo. Po temnom intre by situácie neznalý návštevník asi čakal inú hudbu, tu sa ale rezalo presne k téme, ktorou bola zmes thrash metalu a hard coru. Žiadna ultramoderna, z pôvodnej zostavy sú vo WASTAGE len basák Ferry a gitarista Roman, ale aj tí ostatní sú starí harcovníci, takže hudobne sa toto kvinteto pohybuje prevažne vo sférach, v ktorých vyučovali napríklad SLAYER, MACHINE HEAD alebo BIOHAZARD.
V podstate tu metalový prístup s bohatými sólami a istou temnotou, presadzovaný väčšinou inštrumentalistov, zápasí o prevahu s modernejším, crossoverovejším podaním žánru, o ktoré ide frontmanovi Bohušovi (ex-STONE COLD BITCH, ex-SLAVE 4 YOU, ex-ETERNITY). Výsledok je dosť presvedčivý, celkovo mierny nadpriemer, tvrdosť, energia, solídne profesionálny výkon – ohlas vyzeral podľa toho, WASTAGE si tu stihli vytvoriť slušnú fanúšikovskú základňu. Album „Slave To The Society“ prišiel pokrstiť jeden zo zakladateľov, bývalý bubeník Jaro, a členovia DECAPITATED, akt prebehol dôstojne a divoko. Na záver cover „United Forces“ od S.O.D. a nastal čas pre hostí, ktorí pre mnohých boli najväčším ťahákom večera.
Kedysi „teenagerský deathmetalový zázrak“ z poľského Krosna okrem uznania a „podzemnej“ slávy zažil aj veľmi ťažké veci, zo zakladateľov zostavy je v DECAPITETED už len gitarista Vogg, ale v momente, keď táto štvorica prevzala pódium Collossea, bolo jasné, že niečo je inak a sme o level inde. Pretože Poliaci prišli rozdrviť - a aj rozdrvili - s takou dávkou suverenity, aká aj kvalitným slovenským metalovým bandám ešte stále chýba prinajmenšom v úlohách „predskokanov“ na domácich pódiách. Jednoducho sme videli, že tento spolok po svete hrá preto, lebo na tom zamakal niečím viac než len kvalitnou hudbou.
Dovoliť si hrať technický, „polámaný“, strojovo presný, a na druhej strane živý, energický death metal s jednou gitarou tak, že tá druhá naživo ani nechýba, si takisto môže dovoliť málokto, a títo Poliaci patria medzi „vyvolených“.
Ak niekto dúfal, že v programe sa objavia aj veci z dávnych čias, musel čakať až na koniec, jadrom aktuálneho setu bol pochopiteľne najnovší album „Blood Mantra“ z minulého roku, ktorý som si konečne stihol vypočuť až po koncerte, a predošlé záseky „Carnival Is Forever“ a „Organic Hallucinosis“. Pokiaľ ide o domáce počúvanie, DECAPITATED u mňa nie sú v úplne najvyšších „rotáciách“, ale naživo ide o vynikajúci zážitok. To, čo sa hrnie z pódia, v mnohých sekaných, energických pasážach môže pripomenúť MESHUGGAH v technickej deathmetalovej verzii, a keď nastúpia náklepy, vynorí sa aj spomienka na BRUTAL TRUTH z čias „Need To Control“.
Veľkým prínosom pre tento dnes už pojem je takisto suverénny, výborne frázujúci frontman Rafal s kvalitným hrdelným revom, naživo snáď aj hlbším než na nahrávkach. Publikum sa teda naozaj rozbesnelo až pri poslednej bande večera, o to, že atmosféra bola pravá deathmetalová, sa postaral nejeden letec vzduchom, takisto dobrý zvuk a celková nálada v Collosseu. Nakoniec, ak kvalitne obsadený koncert u nás pripadne na piatok, polovicu práce za organizátora urobí už táto okolnosť.
Fotografie: Laci Schürger
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.