Tento report si na úvod zaslúži hádam aj krátky pohľad do histórie. V 80. rokoch, kedy bol metal novým a obrovským hudobným fenoménom, ste dlhý čas viac-menej s istotou mohli počítať s tým, že kapela, ktorá vás chytila za srdce, bude britská, americká alebo nemecká, prípadne bude proste „zo Západu“. Už taliansky, švajčiarsky alebo francúzsky pôvod bol istým závanom „exotiky“, čomu dnes asi málokto uverí, ale bola taká doba. Dnes sa metal vo svojich rôznych podobách hrá snáď s výnimkou Severnej Kórey po celom svete, niekde v podstate ilegálne – Saudská Arábia, Afganistan, inde, napr. vo Fínsku či v Nórsku, je už súčasťou domáceho kultúrneho dedičstva, ale keď v roku 1984 v Belo Horizonte bratia Max a Igor Cavalerovci zakladali SEPULTURU, Brazília bola hocičím iným, len nie metalovou veľmocou.

Ubehli tri desaťročia, na „hrob“ prisahajú zástupy thrash-, death-, black-, nu-, groove a iných metalistov, podľa toho, ktorá etapa tvorby dnes už legendy ich oslovila najviac, a SEPULTURA na turné oslavujú 30. výročie vydania ich prvotiny „Bestial Devastation“. Do Košíc zavítali v nedeľu 19. júla a dva defekty, ktoré ich tourbus nafasoval cestou k nám, nakoniec kvôli časovému skoku škrtli domácich predskokanov WASTAGE. Ja sa ani nečudujem, že niektorí z nich takúto smolu niesli fakt ťažko, ale takéto veci sa dejú a čas plniť si sny príde inokedy. Fotka, na ktorej sa tourbus snaží predrať úzkou uličkou ku klubu, sa na Facebooku zjavila tuším o 17:04...

Koncert sa nakoniec začal desať minút pred deviatou v úctyhodne natrieskanom Collosseu, do ktorého napriek tropickým horúčavám, v ktorých sa objekt „spotil“ od stropu po schody, našlo cestu vyše 520 platiacich návštevníkov. Za seba môžem povedať, že posledným albumom SEPULTURY, ktorý som si vypočul viac ako raz – dvakrát bol kultový „Roots“ z roku 1996, novšia tvorba po zásadnej zmene zostavy ma až tak neoslovuje, ale naživo aj pred piatimi rokmi presvedčili a od „jubilejného“ setu som očakával prierez tvorbou, ktorého som sa dočkal a Brazílčania s americkým spevákom prekvapili až neočakávane.

Samozrejme by len blázon dúfal, že sa na pódiu ako prekvapenie objavia aj „odídení“ Max s Igorom, bez ktorých to SEPULTURA pre mnohých nie je (sám si myslím, že Andreas Kisser mal skôr pokračovať pod iným názvom, po skoro dvadsiatich rokoch je však už tak nejako všetko jedno), ale Andreas (gitara, sprievodný vokál), Paulo Jr. (basgitara, sprievodný vokál), Derrick Green (vokál) a skoro o generáciu mladší bubenícky talent Eloy Casagrande počas takmer hodiny a trištvrte prevetrali celú tvorbu. Pod pódiom som vydržal tak päť - šesť skladieb, po „Inner Self“ z prelomového albumu „Beneath The Remains“, ktorý zo SEPULTURY urobil brazílsku metalovú senzáciu. Potom to chcelo vzduch a osvieženie a nemalo cenu snažiť sa pretlačiť naspäť do publika, keďže ľudia boli ešte aj na pavlači natlačení ako netopiere.

Od vstupu to so slušným výhľadom a dobrým zvukom malo cenu takisto, novšie skladby sa striedali s hitmi „klasickej éry“, koncert moderoval Derrick, publiku sa prihovoril aj po česky, pomáhal mu Andreas, ktorý si s Paulom zaspieval hlavne v coveri „Policia“ od ďalšej brazílskej kultovky RATOS DE PORÃO, a aj v nejakých starých „temnotách“. Prehľad tvorby neprebiehal nejako chronologicky od najstarších k novým veciam či naopak, skákalo sa, „From The Past Comes The Storm“ – touto klasikou z albumu „Schizophrenia“ naozaj potešili, dokonca aj s „iným“ spevom tam bola tá dávna divokosť, „Dead Embryonic Cells“, „Territory“ „Arise“, „Refuse/Resist“, samozrejme nechýbal ani starý dobrý „Orgasmatron“, cover vieme od koho, ani klipovka „Sepultura Under My Skin“. Zahrané s chuťou, síce iba s jednou gitarou a Derrick nie je Maxov imitátor, ale spevák s vlastným výrazom, takže už roky tá skupina znie trochu inak, a koncert bol proste fajn.

Fanúšikovia sa v dusnom, horúcom ovzduší zachovali „nezničiteľne“ a ich reakciami bol obzvlášť Derrick nehrane nadšený – „ešte sme nemali publikum, pre ktoré by sa oplatilo hrať až tak ako pre vás“, a podobnými komplimentmi naozaj nešetril. Skladby boli vybrané takpovediac s citom a obzvlášť ma dostal úvod „bonusového bloku“, ktorým bola prastará death/blackmetalová besnota „Bestial Devastation“. Za ňou ešte „Primitive Future“, od DEAD KENNEDYS prevzatá a upravená „Biotech Is Godzilla“, pralesný rituál „Ratamahatta“, a vynikajúcu oslavu ukončila nesmrteľná „Roots“. Horúčava vražedná, energia na doraz, atmosféra vynikajúca, na tento koncert budú dlho spomínať všetci zúčastnení.

Foto: Gorka Photography (všetky fotky tu)