Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Počas nahrávania vokálov na tomto albume neboli použité absolútne žiadne efekty. Takto stručne oznamuje Travis Ryan šokujúcu informáciu svojim poslucháčom na obale už takmer štrnásťročnej nahrávky „To Serve Man“. V booklete novinky CATTLE DECAPITATION z leta minulého roku sa už spomínajú stopercentne organické spevy s trvalou udržateľnosťou, čisto prírodné ingredience, bez použitia prezervantov, aditív a hormónov.
Hudba vegánskych extrémistov a ekologických aktivistov sa vyvíja rovnako ako ich zmysel pre humor. Je fantastické sledovať, kam sa v priebehu rokov táto kapela posunula, ako sa z nekompromisnej brutal-deathovej mlátičky títo páni vypracovali na veľké meno súčasnej extrémnej gitarovej muziky.
Ak by som mal z bohatej minuloročnej úrody vybrať jednu jedinú nahrávku z death-grindovej zásuvky, bez váhania siahnem po tomto monolite neľudskosti machrov zo San Diega. S tým, že k death-grindovej dokonalosti treba určite pridať aj blackmetalové ostrie a miestami až thrashmetalový groove. Inými slovami, sonické násilie predvádzané na tomto nosiči je vskutku komplexná záležitosť.
Neverím, že Ryanovci nemajú radi ANAAL NATHRAKH. Tieto dve bezbožné telesá sa dokonalým spôsobom stretávajú v tom svojom mizantropicko-nihilistickom pohľade na svet celkovo a umenie zvlášť, vplyvy Britov sú v tvorbe CATTLE DECAPITATION naozaj badateľné. Tie prechody z devastujúcej, ultrarýchlej víchrice do chytľavých refrénov s Travisovým chorobne melodickým vokálom sú skutočnou pastvou pre zhýralé uši.
CATTLE DECAPITATION robia pesničky, nie skladby ako stovky ich kolegov z brutal-deathovej scény. Ich songy sú fantasticky vystavané, ani na sekundu nestrácajú nič zo svojej povestnej agresivity, zloby a neústupčivej, ničivej energie. Každým albumom sa posúvajú ďalej, brúsia svoj štýl do absolútnej dokonalosti a „The Anthropocene Extinction“ s pôsobivým obalom od kultového Wesa Benscotera je doterajším vrcholom ich snaženia. A dobrou správou je skutočnosť, že im to celé funguje aj naživo.
Vo viedenskom klube Viper Room prednedávnom s veľkým prehľadom otvárali pred slovutnými SUFFOCATION. Ako dobre namazaný vražedný stroj predviedli najmä skladby z nového a predchádzajúceho albumu a žiadne výhrady veru nemôžem mať ani k Travisovmu vokálnemu majstrovstvu v priebehu koncertu. Len nechápem, k čomu potreboval druhý, dosť nešťastne prehallovaný mikrofón, keď čisté spevy fantasticky zvládal aj s tým jedným, do ktorého growloval a screamoval. Frontman CATTLE DECAPITATION je čistý démon.
Nenechajte si ich ujsť naživo – v tomto roku ešte budeme mať niekoľko príležitostí, či už festivalových (Brutal Assalt, Gothoom), alebo klubových (Viedeň, 25. júla).
CATTLE DECAPITATION robia pesničky, nie skladby ako stovky ich kolegov z brutal-deathovej scény. Ich songy sú fantasticky vystavané, ani na sekundu nestrácajú nič zo svojej povestnej agresivity, zloby a neústupčivej, ničivej energie.
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.
Per "Hellbutcher" Gustavsson to má teď rozjeté hned na několika frontách. NIFELHEIM definitivně(?) na odpočinku, ale oheň old school metalu musí hořet dál! Tentokrát v dřevně doomovém a pochopitelně i patřičně ortodoxním stylu. Berte nebo nechte být!