Ferry Promotion a Collosseum dali na predposledný októbrový piatok dokopy niečo, čo sa najprv javilo ako nečakaná skôr rarita pre pamätníkov dosť dávnych metalových čias a čo vo finále vypálilo ako dokonalá metalová party, síce trochu „retro“, ale vo fakt dobrom zmysle slova. Že niekedy naživo uvidím jedných z plejády hrdinov stredoškolských metalových čias, S.D.I. z dolnosaského Osnabrücku, ktorých zvlášť prvý album (1986) bol v roku 1987, kedy sa medzi nás na nahratej kazete dostal, kultom, s tým som ani nepočítal. Matne si pamätám, že som pred cca štvrťstoročím prepásol ich koncerty v Ostrave a Bratislave, v roku 1991 to po päťročnej existencii zabalili a vlastne bez veľkého žiaľu som ich začal vnímať ako obyvateľov ríše navždy mŕtvych, keďže svet tvrdého metalu išiel ďalej závratným tempom.

Lenže aj napriek tomu, že „SATAN’S DEFLORATION INCORPORATED“ boli v porovnaní s „veľkou teutónskou thrashovou štvorkou“ len jednými zo zástupu bánd druhého – tretieho sledu a v podstate undergroundom, nikdy nevynikali technickou alebo skladateľskou sofistikovanosťou či výnimočným hudobníckym majstrovstvom, ich hudba mala svoje čaro a strhávala chytľavosťou i priamočiarou divokosťou. Zvesť o koncertnom reunione vyústila do zmesi tešenia sa na staré pecky naživo a pochybností o tom, či to postarší nemeckí občania naživo dajú. A ak aj áno, tak nech sa radšej vyvarujú návratového albumu, také veci často nedopadnú dobre, aby som nechodil ďaleko, ich krajania a kedysi veľkí páni ASSASSIN si „na toto chlapi serme“ mali povedať hneď dvakrát po sebe.

Tak či onak bolo jasné, že toto si ujsť nenechám, nabudúce už nemusí byť príležitosť. A ohlasy na české koncerty trojky Ralf Maunert, Reinhard Kruse a Rainer Rage boli vyslovene nadšené, takže obavy zo živého prevedenia padli a zostala len tá, či si S.D.I. pamätá dosť ľudí nehnilých prísť na vystúpenie, aby to nebol trapas zo strany návštevnosti. Mali sme tu nedávno koncert britskej metalovej legendy (?) RAVEN, na ktorú boli tuším zvedaví dvaja platiaci. (Ani ja som nebol, počul som od nich kedysi pradávno cca jednu skladbu, nechytila ma, na koncerty kvôli podpisu na prezenčke fakt nechodím.) 23. október ale v Colle dopadol dobre, sto platiacich, dokonca aj takí, ktorí v časoch, kedy boli S.D.I. populárni, akurát tak kolovali ňaňom v „prirodzených zvonoch“.

Popol ôsmej večer koncert odštartovali domáci WASTAGE, ktorí sa hlavne prostredníctvom basáka o túto „archívnu“ nádielku postarali. Ich thrash core som v klube naživo zažil prinajmenšom po tretí raz v krátkom čase, takže veľa nového nevymyslím. Dobrý zvuk, presvedčivé hráčske výkony a pódiová prezentácia, frontman Bohuš aj s celou strunovou sekciou vie, ako sa na pódiu hýbať, aj ako bez veľkého pózovania komunikovať s publikom. A zvlášť kapely spoza veľkej mláky by asi boli prekvapené, že to ide aj s absenciou hojného fuckovania. Odznela podstatná časť debutového albumu „Slave To The System“, zhruba v strede setu bola vlastná tvorba WASTAGE pauznutá solídne zahraným coverom „Davidian“, koncertnou tutovkou, ktorá do „veľkého sveta“ pustila už dvadsať rokov populárnych MACHINE HEAD, a celkovo bolo vidno, že fanúšikovská obec sa rozrastá, ľudí vymódených v nejakom tom textile od ambicióznych Košičanov bolo celkom dosť.

Nemeckí „navrátilci zo záhrobia“ svoj set odpálili skladbou „Fight“ z druhého albumu „Sign Of The Wicked“ a od prvých tónov s S.D.I. v Collosseu ožili 80. roky, aj vrátane takého detailu, že ženské publikum na akcii predstavovalo pár percent, dá sa povedať, že v tomto smere je na tom metal v súčasnosti lepšie. Koncert, postavený zo samých hitov – retrospektívne sa zdá, že títo Nemci iné ako hitové skladby vlastne ani nevymýšľali, prvé dva albumy odzneli plus – mínus kompletne -, už od začiatku strhol celý klub, málokedy sa stáva, že by s kapelou ľudia spievali až tak, hoci pri tých chytľavých momentoch, zreteľných melódiách a do mozgu vpálených refrénoch a kusoch textu pamätníci fakt nemali čo zmrviť. A hlavne to celé bolo odohrané kvalitne a s energiou dvadsiatnikov. Gitarista Rainer Rage síce vyzeral na toľko, koľko má, zato frontman, basák a spevák Reinhard Kruse na pódiu pod svetlami pôsobil dojmom mladého metalového darebáka, ktorý si celé hranie výborne užíva. Popri tom, že spieval bezchybne – možno akurát niektoré výšky dnes už drží viac pri zemi -, sa ukázal aj ako výborný bavič a strelec hlášok – „s týmto ste sa už iste stretli, taká situácia, keď nie ste žiadny krásavec, ale aj tak máte milostné úmysly s nejakou dámou, tá vám na to ale povie – Take Off Your Hands“, a podobne. Dobrý bol aj jeho prieskum vekového zloženia – „kto je tu nad tridsať, nech zdvihne ruku!“, „fajn, je tu niekto nad štyridsať?“ „a koľkí ste nad päťdesiat?“ Veru, mal tam aj rovesníkov, niektorí ľudia si na príchod naozaj tvrdej hudby museli počkať až do tridsiatky.

Ťažko povyberať nejaké vrcholy koncertu, výborné to totiž bolo celé, ale najväčší „radostný mráz“ mi behal po chrbte hlavne pri „Panic In Wehrmacht“, „You’re Wrong“, (na strednej škole mala krycí názov „slaďák“, bola taká doba), strhujúcej „Killer’s Confession“, časy tuším že dokonca televízneho Štúdia Kontakt pripomenula basou uvedená „Violence“ z tretieho albumu „Mistreated“ (vtedy to tam moderátor uviedol s nejakým „francúzskym akcentom“ ako „Violáns“). Špeciálne predstavenie si Reinhard nachystal pred „Coming Again“, kde gitarovú predohru obstaral spoza Rainerovho chrbta. Skladbu, ktorej text na všeobecné nešťastie neprestáva byť aktuálny ani po rokoch, nasledovala zlovestná „Sign Of The Wicked“. Keď sa to tak vezme, vrcholom by mohla byť moja vôbec najobľúbenejšia od S.D.I., „Chainsaw Massacre“, to bola radosť najväčšia. Je úplne jedno, že blonďák a jeho dvaja kamoši hrajú nekomplikovanú zmes speed a thrash metalu s trochou punku a heavy, nie každý má na to, aby zložil veci síce jednoduché, ale pritom fungujúce počas troch dekád. Im sa to podarilo, dôkazom bola vynikajúca atmosféra celého koncertu a ľudia sa „starej hudby“ nevedeli nabažiť. Bez „I Wanna Fuck You“, „Quasimodo“ a „Megamosh“ by set S.D.I. nemohol byť kompletný, samozrejme sme dostali luxusnú sadu a tým, ktorí to do Košíc teraz mali ďaleko, odporúčam neprepásť S.D.I. v novembri v Bratislave alebo v Brezne. Žiadna stará rachotina, ale metal z čias, kedy bol mladý a neprelezený kadejakými „chorobami“. P.S. Chystajú nové EP, o tom sa prekecli potom pri bare, nuž, uvidíme.

Foro: Laci Schürger