UNDERDOSE - TILT
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Tridsiatku v minulom roku oslávila aj jedna z najväčších legiend extrémneho hrania a inšpiračný zdroj zástupov kapiel naprieč crustovou, HC/punkovou, grindovou i metalovou scénou. Reč je o buričoch EXTREME NOISE TERROR z anglického Ipswichu, ktorých album „A Holocaust In Your Head“ patrí medzi „posvätné knihy“ rachotu spolu so všetkým, čo vydali od splitu „Radioactive Earslaughter“ (1986) po EP „Phonophobia“ (1992).
Album „Retro-Bution“ bol v roku 1995 prekvapením vďaka väčšiemu príklonu k „metalizovanému“ grind coru a epizódou tých čias bol aj plánovaný angažmán Barneyho Greenwaya, v tom času nie celkom spokojného v NAPALM DEATH, keďže skupinu opustil jeden z dvojice vokalistov, Phil Vane. Nakoniec všetko ostalo po starom, ale albumy „Damage 381“ (1997), na ktorom Barney čo – to odreval, a „Being And Nothing“ (2001) dokumentujú to, v akej dokonalej symbióze môžu žiť crust, grind a aj death metal, ktorého v ENT bolo časom celkom dosť.
S Philovým „druhým príchodom“ v roku 2006 sa vrátilo aj smerovanie k starším crust/punk/grindovým vodám. Je zaznamenaný na albume „Law Of Retaliation“ (2008), na ktorom síce metalové elementy nevymizli úplne, ale ocitli sa v menšine. Občas bol tento návrat k „tradičným hodnotám“ vnímaný rozporuplne, „teroristi“ sa ho však neprestali držať ani potom, čo Phil v roku 2011 opustil scénu i svet živých.
Na ďalší dlhohrajúci album bolo treba čakať sedem rokov, od 6. novembra 2015 je však realitou. Celkom prekvapujúco vyšiel u amerických Willowtip Records, všeobecne uprednostňujúcich dosť odlišné podanie extrémneho metalu. Rovnomenná novinka totiž z katalógu, plného hlavne technických (death)metalových alebo death/grindových záležitostí – za všetky napríklad tech-BDM kúzelníci MALIGNANCY, či „pokrútení“ grinderi MARUTA – dosť vyčnieva svojou živelnosťou, divokou agresivitou a priamočiarosťou.
Trinásť skladieb poslucháča pomerne nemilosrdne vrhne na koniec 80. rokov. V prvom rade výbušným, rachotivým, skoro „bordeloidným“ zvukom, aký je charakteristický nielen pre crust/grindové granáty, ale napríklad aj pre AUTOPSY – zvlášť pri bicích priam vidíte, ako do nich bubeník s rozmachom a bezcitne tlčie. Skrátka divočina, energia, agresivita, ešte trochu viac toho, a nahrávka by znela ako kvalitný koncertný záznam.
Hudobne je tu metalu v podstate minimum, nekompromisne sa rúbe v crust/grindovom duchu dávnych čias podľa osnovy, ktorú utkali napríklad DISCHARGE. V podstate brutálny punk vo vysokých rýchlostiach, s vrtuľníkovými harmóniami i sirénovými vyhrávkami, pogo a kotol len pre najskalnejších, chytľavosť a drvenie. A v tom všetkom súboj dvoch vokálov, jeden zo zakladateľov, Dean Jones, si to vo veku sladkých 52 na plný výkon rozdáva s o generáciu mladším Benom McCrowom, ktorý svojho času nakladal v THE ROTTED a GOREROTTED.
Máme tu teda hrubý, hulvátsky rev a krik v niekoľkých polohách, pričom jedna z nich zo všetkého najviac pripomína čerta, ktorý v rozprávke vybafne na nič netušiaceho pocestného. A sekunduje mu vyšší rev a vreskot, presne v tradícii doby, kedy NAPALM DEATH vydali „Scum“ a zakrátko na scéne bojovali desiatky ich obdivovateľov. Je to až pozoruhodne autentické, ak si vezmeme, že v súčasnosti v EXTREME NOISE TERROR hrá už kompletná zostava známych klasických deathmetalových drvičov DESECRATION, podľa všetkého však pohrebák Ollie Jones a jeho kumpáni dostali presné inštrukcie o tom, čo treba zložiť a nahrať.
EXTREME NOISE TERROR vo forme z dávnych čias. Nová krv presne chápe, o čom to tu je.
8 / 10
Dean Jones
- vokály
Ben McCrow
- kytary
Ollie Jones
- kytary
Andi Morris
- basgitara
Michael Hourihan
- bicí
1. Punk Rock Patrol
2. Dogma, Intolerance, Control
3. No One Is Innocent
4. I Like Coca (Outo „I Like Cola“)
5. Think Outside The Box
6. Chained & Crazed
7. An Endless Cycle Of Misery
8. Sheep In Wolf’s Clothing
9. Cash And Trash
10. Cruel And Unusual Punishment
11. Last Fix Of Fame
12. Cage Paralysis
13. Only In It For The Music Pt. 27 (Black Putrefaction)
Extreme Noise Terro (2015)
Tear It Down (EP) (2013)
Law Of Retaliation (2008)
From One Extreme To Another - Live At The Fulham Greyhound (Live) (2002)
Being And Nothing (2001)
Damage 381 (1997)
Retro-Bution (1995)
Phonophobia (EP) (1992)
Are You That Desperate? (EP) (1991)
A Holocaust In Your Head (1989)
The Peel Sessions (EP) (1987)
Datum vydání: Pátek, 6. listopadu 2015
Vydavatel: Willowtip Records
Stopáž: 26:07
dobry rachot
Slovenský Seattle nie je Prešov, ale Nitra. Toto je naozaj špičková domáca nahrávka a ak aj neexistuje škatuľka ako dark progressive grunge, tak album TILT ju práve vytvoril.
Jednočlenný projekt Kanaďana Jocelyna Galipeaua už dlouho vzývá raně osmdesátkový heavy metal a v současné vlně zájmu o kovové retro může být jeho nové album zajímavým tipem, pokud ovšem snesete, že umělcův pěvecký výkon dokáže občas mírně zatahat za uši.
Pro mě zásadní objev na slovenské scéně a to nejen v neotřelých nápadech, ale i v přístupu k tvorbě v rámci black a death metalu. Korunováno skvostným zvukem ze studia Pulp. A ano, máme v tu zpoždění v tom objevování. Asi rok.
Má to niekoľko dobrých nápadov, ale celkovo mi tu chýba akákoľvek ambícia. Je to celé uponáhľané, miestami aj dosť blbučké, herci žiadna sláva - skrátka taká spotrebná hororová jednohubka. Za návštevu kina to nestojí. 5/10, možno 6/10.
Naprosto unikátní slovenský projekt tematizující aktuální společenská i politická témata. Hudebně založený na žánrové hravosti kombinující alternativní rock, mathrock, jazzové elementy i postpunk.
Kytarista HIPPOTRAKTOR Sander Rom se svou druhou skupinou prezentuje zvláštní rockovou alternativu s nervózní atmosférou a funky prvky. I tvrdší a melodické polohy se objeví. Možná jen pro omezený okruh posluchačů, neboť to smrdí inspirací Mike Patonem.
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.