Osemdesiatkový thrash metal sa k druhému návratu prebral aj u západných susedov. Už nejaké roky nielen pamätníkov obšťastňujú LAHAR, RÁDIOLOKÁTOR, 1000 BOMBS, EXORCIZPHOBIA či novšie akvizície B.S.O.D., BAJONET, HEJTMAN a iní, vracajú sa roztrhané rifle, onášivkované riflovky, botasky s vyvaleným jazykom, ešte trochu tohto retra a vrátia sa aj tí, čo vlastne nikdy neodišli. No, radšej naspäť k hudbe.

Dokázať, že český thrash metal nie je odkázaný napríklad na črvotočivé ex-legendy z červených čias, sa rozhodli aj plzenskí LAID TO WASTE. Podľa informácií na profile v nejakej forme existovali aj pred rokom 2014, ktorý vo svojej kariére považujú za prelomový, zrejme kvôli ustáleniu zostavy, nejakému tomu výraznejšiemu prerazeniu mimo lokálnej scény a ujasneniu si, čo chcú hrať. Podarilo sa jedno i druhé, výsledkom je prvá oficiálna nahrávka „Counterattack“.

Tá vyšla ešte minulého roku u pre „starý metal“ sympaticky zapálených Support Underground ako debutový dlhohrajúci album. Vkusný digipack zdobí obrázok od Profikomiks a celkové spracovanie má blízko k niektorým metalovým grafikám z konca 80. rokov – skôr jednoduchší, prehľadný námet s vyváženou farebnosťou, vzdialenou častej metalovej výbušne „cirkusantskej“ palete. Zadná strana mi v tomto smere pripomína „Extreme Aggression“ od KREATOR.

Po hudobnej stránke možno hodnotiť osem skladieb s celkovým hracím časom ani nie pol hodiny. Úvodná inštrumentálka je tvrdou, dunivou thrashmetalovou drvičkou, ktorá by veľmi dobre fungovala aj otextovaná a agresívne narevaná, ale na spevu sa dočkáme až v dvojke, trefne pomenovanej „Oldschool Nostalgia“, zaoberajúcej sa hraním thrash metalu a atmosférou na koncertoch - téma, ku ktorej sa LAID TO WASTE ešte vrátia. Inak sa texty zaoberajú vojnou, nejakým tým pouličným bordelom, nasratosťou a podobne.

Hudobne sa ocitáme v 2. polovici 80. rokov, v ríši agresívneho a rýchleho, skôr priamočiareho thrash metalu – ambíciami byť obdivovaní kvôli technike majú určite bližšie napr. k LIVING DEATH než povedzme ku CORONER alebo MEKONG DELTA. Skrátka chytľavý „pod kotlom kúriaci“ divoký thrash, tempá hlavne svižné a úderné, s občasnými pomalšími úsekmi a hlavne s hojnou a kvalitnou prezentáciou sólovej gitary. V jej prospech a celkovo v prospech všetkých nástrojov hrá veľmi dobrý plný, priestorový zvuk, tu sa ducha 80. rokov podarilo nielen oživiť, ale aj dodať mu súčasnú mohutnosť.

Žánrovo by sa LTW dali zaradiť kdesi na križovatku ciest zvolených nemeckými kapelami „druhého sledu“, napr. VENDETTA, PARADOX či DARKNESS, americkými NUCLEAR ASSAULT a tiež nie úplne ortodoxnými D.R.I., HIRAX alebo WEHRMACHT. V tomto štýle sa nesie aj vokál, skôr vyšší, civilný krik s občasnými zlostnými zatiahnutiami a výkrikmi. Plzenská štvorica môže po hudobnej stránke zbierať body za istú originalitu leda tak doma, ale celkovo si za pochopenie a spracovanie témy „klasický thrash metal“ zaslúži pochvalu.