Albumami „Thyrfing" a „Valdr Galga" sa THYRFING už u mňa zapísali veľmi pozitívne a tak som prijímal toto dielko vo veľkom očakávaní...No hneď po prvých vypočutiach som bol do značnej miery sklamaný. „Vansinnesvisor„ je od v úvode spomínaných albumov na míle vzdialený a práve tento fakt ma spočiatku sklamal a namiesto počúvania som sa viac upriamoval na to, že to už nie je THYRFING aký ho poznám a velebil minulosť a staré albumy...samozrejme...chyba. Po čase a viacerých pozorných počutiach som začal prenikať do tohto diela vychutnávať jeho krásy a nádhernú až folkovú epickosť a atmosféru, akceptujúc tak novú tvár kapely. Týmto sklamanie úplne ustúpilo a stratilo v hlbokých tôňach nedoziernych severských lesov...a vystriedala ho jednoznačná spokojnosť.

V čom sa líši Vansinnesvisor od spomínaných predchodcov? V prvom rade, na čo od prvých momentov zabudneme je starý „thyrfingovský" trocha zastretý zvuk. Narozdiel od Valdr a debutu má Vansinnesvisor krásny čistý zvuk a rovnako kvalitnú produkciu... Ďalšia jasná zmena je podstatné vytiahnutie a umocnenie gitár a bicích celkovo do popredia...klávesy tak dominujúce na predchádzajúcich dielach dostávajú svoj priestor len na vzdialenejších hudobných plochách...stále však zostávajú nedeliteľnou atmosférickou súčasťou diela. Najviac priestoru dostávajú v nádhernej epickej skladbe „Angestens Hogborg". Album tak opäť raz prináša viking-metalovú hudbu (je to divná škatuľka, na ktorej nezáleží, ale povedzme...) nesúcu sa zvačša v stredných valivých tempách s ťažkými až do death metalu zabiehajúcimi riffmi s tlmenou hrou. (stredný part „Digerdöden! veľmi pripomína jednu pasáž z najnovšieho albumu HYPNOS - The Revenge Ride). Nedočkáme sa nejakých gitarových exhibícií avšak všetky kompozície si držia svoju priam až logickú úroveň a sú zložené bez jedinej zbytočnosti. Nemôžem nespomenúť taktiež krásne počuteľnú a výraznú basgitaru. Bicie sú tomu prispôsobené no nedá mi však nevytknúť, že občas pôsobia trochu monotónne a viac pestrosti v rytmoch by nezaškodilo, uznávam však, že práve tento typický hypnotický rytmus sa práve k albumu veľmi hodí, takže toto treba brať skôr ako menšiu až prázdnu výhradu.

K vokálu je ťažko mať nejakú, čo i len drobnú výhradu...perfektný výkon ovplývajúci brutálnou pestrosťou variujúci od najhlbších brutálnych deathových "murmurov" až po tiahle mrazivé blackové škreky, melodické spevy a hovorené slovo... Novinkou je v tomto ohľade aj využitie "zborov" (viď Digerdöden, avšak treba brať s rezervou). Vokál je proste plný zásah a jeden z najlepších, čo som počul. Čo musím taktiež veľmi vyzdvihnúť a, čo je vlastne ťažiskom albumu a celej tvorby THYRFING je silná epickosť a perfektná vikingská občas melancholická atmosféra s jemnou príchuťou folku. THYRFING sa vo väčšej miere pohrali aj so zakomponovaním viacerých „netradičných" nástrojov a tak sa dočkáme aj huslí a iných mnou neidentifikovaných nástrojov (opäť sa odkážem na Angestens Hogbörg, The Voyager) taktiež atmo-častí s čistou gitarou, či už akustickou, alebo elektrickou (tu zas spomeniem napríklad The Giant´s Laughter, alebo Valdrsspegeln, záver...). Vannsinesvisor je album vyvážený veľmi kompaktný, pestrý, v neposlednom rade aj do značnej miery originálny a vôbec je ťažké ho prirovnať k niečomu súčasnému. Kapela tak ide vlastnou cestou na hudobnom poli a to je len dobre a správne. Snáď do budúcnosti by som u THYRFING uvítal viac dynamiky, správnej dravej rýchlosti a možno sledovať viac príklad skladby Angestens Hogbörg, ktorá patrí k vrcholným kúskom albumu a nebojím sa povedať aj celej tvorby THYRFING. Na túto budúcnosť sa osobne veľmi teším a verím...no vráťme sa k záveru.

Rozhodne sa jedná o vysoko nadpriemerný album aj napriek mojim určitým drobným výhradám...Priaznivci THYRFING ak prekonajú prípadné(podotýkam prípadné) úvodné sklamanie tak budú určite s týmto albumom nadmieru spokojní ako aj ja. Tým samozrejme nechcem povedať, že ostatní by nemali byť...viď. moje vysoké hodnotenie, ktoré si „Vannsinesvisor" právom zaslúži.