CRYPTOPSY poznáme. Na „The Unspoken King“ sa vďaka šťastnému koncu v podobe „návratu k sebe“ alias albumu „Cryptopsy“ z roku 2012 vynasnažíme zabudnúť. Pomôže pri tom ešte novší materiál z minulého roku, vydaný na vlastné triko rovnako ako „Cryptopsy“. Ide o „len“ štvorskladbové EP, ale nie je tu šanca cítiť sa sklamaný.

Samozrejme, isté dôvody na obavu mohli byť po odchode Jona Levasseura, ale CRYPTOPSY sú veľmi, veľmi smrtiaci aj v štvorčlennej zostave s len jednou gitarou. Zo všeobecného pohľadu je všetko na tomto CD viac či menej dokonalé nielen v porovnaní s tým nešťastným „Kráľom“, hudba v prospech skupiny hrá aj v „súboji“ so „zlatým vekom“ – 1996 – 2005. Skladby tu sú príkladom logického vývoja od „Cryptopsy“ do budúcnosti, s nepopierateľnou inšpiráciou čerpanou z „Whisper Supremacy“ a „And Then You’ll Beg“.

Ale v porovnaní konkrétne s týmito albumami si myslím, že nové veci na „The Book...“ sú o kus extrémnejšie, hlavne v porovnaní s „Whisper...“, ktorý znie organizovanejšie a menej besne, možno kvôli DiSalvovmu vokálnemu štýlu, používanému v rokoch 1998 – 2000. Matt McGachy je tu ozajstné zviera, jeho hlasivky sú z reťaze odtrhnutým peklom vo všetkých typoch hlbokých growlov a revov rovnako ako vo vyšších  šialených, psychotických škrekoch a kriku, ktoré tomuto hudobnému tornádu dodávajú mnoho ponurých farieb. Po hudobnej stránke tu máme veľmi technický, geniálne hraný hyperblastujúci brutal death metal s hutným, ale čistým znením.

Donaldsonova gitara pracuje s kopou silných harmónií a kontrastov v takmer chaotických, víriacich naklepaných a nemilosrdných partoch a s veľmi dobre použitými melodickými štruktúrami. Najlepšími príkladmi by tu mohli byť „The Knife, The Head And What Remains“ a „Framed By Blood“. Doplňte to Floovým neprekonateľným bubnovaním (dajte mi pokoj s tými pretriggerovanými a prefiltrovanými „mladými talentami“) a Pinardovými prstami tancujúcimi po hrubých strunách, a budete vedieť, že ďalší dlhohrajúci album od Kráľov je niečo, na čo sa čakať oplatí.