Ak má prvá kapela 16-minútový program, o pol siedmej, keď už má začať, ešte len dáva dokopy pódium a vy viete, že studené pivo v podniku vedľa do seba nebudete rvať nasilu, lebo dva zápaly hrdla od začiatku roka už hádam aj stačili, tak sa vám stane, že nakoniec ju uvidíte počas dvoch záverečných skladieb. Toto „šťastie“ mali minulú stredu trenčiansko-žilinskí MENTAL TENSION. Ich hrubý, nekomplikovaný HC/punk s tak trochu hulvátsky odrevaným vokálom vo mne prebudil spomienky na rané 90. roky, kedy sme na takéto bandy chodili do košického Átria. Inak táto štvorica pri svojom vôbec prvom koncerte zanechala v už celkom potešiteľne zaplnených „sedmičkách“ dobrý dojem.

Nasledoval ďalší, ešte razantnejší nárez od ružombersko/košickej ATATRAXIE. Východnú ešte stále metropolu tvrdej hudby tu zastupuje všeobecne známa figúra za mikrofónom, Gabi, ktorý by sa cítil nesvoj, ak by hlasivky nešponoval v najmenej troch kapelách naraz, a tak si popri deathmetalových KILLCHAIN a grindových OBLITERATE pribral aj tento angažmán, nech to má pestrejšie. ATARAXIA totiž publikum rozšľahala pomerne temným, ale agresívnym metalovým crustom, to, že všetko tak masívne a prepracovane zaznelo v zostave bicie-gitara-rev, si zaslúži obdiv. „Cirkulárky“ vedia kompetentné figúry poskladať aj u nás, netreba po všetko chodiť napr. kdesi do Škandinávie. Publikum - v ten večer mohlo byť dokopy tak cca 80 (možno aj viac) ľudí – javilo znaky veľkého tešenia.

Ešte väčšieho pri v poradí tretích „domácich pánoch“ THORWALD. Zostavu Fuko (gitara), Wurma (basa), Miki a Bindi (vokály) pred časom doplnil nový bicman Kubo (KILLCHAIN), toto bola jeho premiéra a zvládol ju na výbornú. Grindové kvinteto, pomenované po starom Nórovi, ktorý sa pred vyše tisíc rokmi pred smrťou vyjadril, že vzhľadom na nevraživosť domáceho obyvateľstva sa neoplatilo pokúšať sa o Ameriku, je definitívne vývozným artiklom a jednou z vlajkových lodí domácej scény. Zohraté skvelo, naživo výborný zvuk, vynikajúce vokály, v ktorých obzvlášť Miki prekvapil zverskými, skoro deathmetalovými hĺbkami, a chytľavé skladby na pomedzí grindu, power violence a metalu, hlavne z aktuálnej novinky „Kolízie systému“. Samozrejme bonusy z albumu „Čiernobiele prasa“, pár pôct hokejistom a ponuka klobás pre Joža.

Po brúsičoch prišiel čas na zvoľnenie a hlavne ponor do čierneho bahna zmaru a zúfalstva. Denverskí PRIMITIVE MAN stelesňujú nemilosrdnú valivosť sludge/doomu aj formátom dvoch tretín zostavy – JC (basgitara) a ELM (gitara, vokál) sú masívy, vedľa ktorých si s metrákom pripadáte ako vyziabnutý tuberák. Išlo o hudbu naozaj len pre pripravených, pretože tie väzbiace plochy niektorí fakt nedávali. Dunenie basy, bicích a gitary, sprevádzané hlbokým ťahavým revom, to bolo stelesnenie klokotu pekelnej smoly. Neviem, čo by na toto povedal hudobný kritik, ktorý kultový „Into Darkness“ od WINTER zaradil medzi desať pre neho nepočúvateľných albumov. Oproti cca polovici temp používaných „primitívmi“ je to totiž rezká, skočná hudba. Pôsobivé vystúpenie, len je škoda, že odzneli iba dve skladby, keďže bubeník odpálil nejakú súčasť kopáka a museli skončiť.

A na záver ešte riadna porcia fofru od ďalších relapsáckych Amíkov  MAGRUDERGRIND. Štrnásty rok existujúce trio z Washingtonu je tiež taká „úsporná“ zostava – Avi Kulawy vokály, Casey Moore bicie a R.J. Ober gitary, ale na rozpútanie naozajstného pekla to stačilo dokonale. Už od prvých momentov bolo pri pódiu nebezpečno, povedal som si „tieto fotky musia stačiť“ a išiel som dozadu. Niektorí „seniori“ ale skáču aj z baru, takže zase až taká výhra to nebola. Ľudia plachtili po celom podniku, dôvodov na to mali dosť, skladby MAGRUDERGRIND sú skôr kratšie agresívne, energiou nabité molotovy mixnuté z grindu a powerviolence. Náklepovky s aj naživo obdivuhodne prepracovanou gitarou sprevádzal guľometný štekot a hralo sa z aktuálneho albumu „II“ plus niekoľko kúskov z s/t dvojky a debutu „Rehashed“. Ako vyvrcholenie veľmi dobrého koncertu, ktorý na to, že bola streda, príjemne prekvapil aj návštevnosťou, to bolo dokonalé.