PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Púchovskí FACE OF AGONY sú rozhodne jednou z popredných a zároveň klasických slovenských thrashmetalových skupín. S rokom vzniku 1995 ich možno považovať za významný pojem druhej domácej generácie žánru, to v prípade, že za tú prvú považujeme pred/porevolučné záležitosti ako ŠAKAL, GLADIATOR, AKANT, EDITOR, DARK MORDOR atď., a sú hádam poslednými 90-kovými thrashermi, ktorí vydržali až do dnešných dní.
V prvých rokoch mali situáciu ešte okorenenú tým, že slovenskú scénu valcoval death metal, s ktorým sme na poli svetového metalového podzemia bodovali asi najviac, a thrash bol v podstate menšinovou záležitosťou pre skupinu skalných fanúšikov, ktorí nedali dopustiť na žáner, v 80. rokoch odhaľujúci nové, stále tvrdšie metalové horizonty. Tak či onak už debutové demo „Welcome To Our Souls“ v roku 1998 bolo prezentáciou skupiny, ktorá má v žánrovom smerovaní jasno a hráčsky i skladateľsky má obdobie pokusov a omylov za sebou.
Vždy som oceňoval to, že na rozdiel od viacerých slovenských thrashových kolegov sa FOA nepúšťali do siahodlhých košatých desať- a viacminútových opusov, vždy uprednostňovali razanciu, energiu, priamočiarosť snúbiacu sa s vyspelým hráčskym podaním a našli sa v agresívnom thrash metale, dosť ovplyvnenom Kaliforniou rokov 1985 – 1995. Na ďalších troch dlhohrajúcich albumoch, vydaných plus – mínus na vlastné triko, rástli hudobnícky i zvukovo, a hoci sa nikdy vyslovene masovo do povedomia nedostali, v rámci thrash metalu boli zárukou nielen domácej kvality.
Aktuálny štvrtý album, vydaný v septembri minulého roku u domácich Gothoom Productions, na prvé počutie zaboduje veľmi dobrým, silným, výrazným zvukom. Nahrávalo sa v Shaarku, mixovalo v poľskom Hertzi, toto je kombinácia, v ktorej si za kvalitu nielen zaplatíte, ale ju aj dostanete. Nahrávka je hutná, kompaktná, s hustými, ťažkými a zároveň zvučnými, výraznými gitarami, kopajúcou rytmikou i dobre zasadeným, ostrým a útočným spevom, prinášajúcim rozhnevané posolstvá zo špinavej reality nášho sveta.
„Death Blow“ prináša deväť veľmi vyvážených skladieb, vyvážených až tak, že ťažko sa medzi nimi hľadá vyslovene výnimočný kus, ktorý by za uši chytal hneď na prvý šup. Na prvý pohľad to môže byť handicap, netreba sa však vzdávať, ide proste o naozaj vyrovnaný materiál, akurát že zo žánru, kde nič strhujúco nového nevymyslíte už cca od prelomu tisícročí, a recenzentove ucho je už tiež dosť otupené a potrebuje veľa skôr sústredených vypočutí. Až potom zistí, že má spracovať nahrávku skupiny, ktorá dvadsať rokov úspešne rastie v rámci vlastného žánrového ksichtu.
FOA nehrajú v súčasnosti populárne osemdesiatkové retro na slovenský spôsob, či rovno v slovenskej podobe (štylizácia, spev v rodnom jazyku), ani mix thrash metalu a iných žánrov. Servírujú fakt vydarený výbušný a prepracovaný thrashový nárez v štýle Bay Area, ktorý ich oslovil kedysi na začiatku a stále sú mu verní. Hrajú tvrdo, agresívne, energicky, nejaké melodické zjemnenia tu priestor ani nedostávajú. Predstavte si skôr mix odkazu klasického obdobia EXODUS a TESTAMENT, a zhruba budete mať obraz. Dôrazné riffy, prepracované sóla, divoké nálady a drsný, variabilný vokál v podaní „nováčika“ Jara Kyselicu, ktorý sa stal domácim deathmetalovým vokálnym pojmom už v časoch „The Church Dies“ od DEMENTOR, neskôr pôsobil v AFFRONT, a tu ukazuje, že má cit aj pre thrash.
Jeho viacpolohový spev má v niektorých linkách blízko k EXODUS a vyznieva ako optimálny mix Baloff-Souza-Dukes s dávkou Chucka Billyho z TESTAMENT. S ním má spoločné to, že v istých momentoch dokáže zájsť až do deathmetalových končín, a práve v týchto pasážach FACE OF AGONY ukazujú, že aj ako „veteráni“ sú stále pri sile a nejaké pritlačenie na pílu im fakt problém nerobí. S týmto prístupom je kvalitný, ortodoxne thrashmetalový kus hudby vlastne veľmi prirodzeným výsledkom snaženia púchovských hudobníkov.
To, že patria k elite slovenskej thrashmetalovej scény, dokazujú FACE OF AGONY na svojej novinke pravdepodobne každému, kto je v tomto žánri ako-tak zbehlý.
7,5 / 10
Marcel „Chlebo“ Chleban
- basgitara
Sven Macúš
- bicie
Martin "Spider" Lajcha
- gitary
Jaroslav Kyselica
- vokály
Samuel Háček
- gitary
1. Soul Mirror
2. Pray For Tomorrow
3. Bastard
4. Death Is Not Pain
5. Face Of Agony
6. Mass Mind Riot
7. Broken Fate
8. Power Slave
9. An Omen Of Demise
Hunting Season Opened (2009)
The Die Is Cast (2005)
Imitations Of Life (1999)
Welcome To Our Souls (1998)
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.