Nebudem vymýšľať siahodlhé úvody – ak vás najviac oslovuje v súčasnosti celosvetovo rozlezená a početná slamujúca odnož brutálneho death metalu a tento koncert vás neprilákal, tak ste to na Veľký piatok s postením skrátka prehnali a ušla vám naozaj výdatná hostina. Osobne som bol zvedavý, ako zvládnem takúto konskú dávku slamu, keďže ide o subžáner, v ktorom si vyberám fakt prísne, ako už nakoniec vo všetkých obľúbených odvetviach hudobného extrému, Lucas a Filip sa však ako fanúšikovia postarali o výber, v ktorom priemer a podpriemer šancu nedostal.

Jedeným z poznávacích znakov Lucasových akcií je vysoká dávka profesionality po každej strane, takže keď som krátko po pol siedmej prišiel do klubu, pred zatiaľ niekoľkými desiatkami slamuchtivých figúr prvú skladbu dohrávala berlínska štvorica IN DEMISE. Pred koncertom som si vypočul ich nový, v poradí druhý album „...Behold, A Pale Sky“, vedel som teda, že nejaký konzumný voľne zameniteľný slam sa konať nebude. Ťažké „odzemkové“ pasáže samozrejme nechýbali, ale kapela s obsadením dve gitary, basa, bicie a growlujúce vokály v podaní všetkých troch krotiteľov strún sa prezentovala výrazne rôznorodejšou hudbou, ktorá do brutálneho death metalu vnáša aj prvky miernej progresivity a nevyhýba sa vyhrávkam ani melodickejším pasážam. IN DEMISE zabodovali zohranosťou, dobre zaranžovanými vokálmi a do kariet im hral aj výborný masívny zvuk, ktorý vydržal počas celej akcie.

Po ich polhodinke bolo treba prehodiť playlist, keďže CONGENITAL ANOMALIES na mieste ešte neboli. Na pódiu sa teda začala chystať mladá berlínska štvorica INTRAVENOUS CONTAMINATION a bol čas aj na obhliadku distier. Popri bohato zásobených reprodukčných umelcoch sa dal zohnať aj veľmi dobre vyzerajúci (hoci nie všeobecne „únosný“) merch v podobe koncertných tričiek, len škoda, že na dospelé ľudské postavy ich bolo vyrobených málo. Ale rodina o vašej normálnosti môže zapochybovať aj kvôli triku organizátorských TRACRIOMY, takže aspoň niečo.

Berlínčania, ktorým minulý rok vyšiel debutový album „Drowned In Human Fluids“, oproti progresívnejším krajanom hrajú skôr klasickú, ortodoxnejšiu a drvivú formu slamming BDM, ale takisto o dosť vydarenejšiu než zástupy „minimalistických“ teenage slam kapiel a projektov, ktoré nestoja ani za stiahnutie z netu a ich hlavnou snahou je asi dodržať všetky často nahlúple klišé žánru. Toto bol veľmi slušný mlyn na mäso s chytľavými linkami a pre mnohých bola prekvapením divožienka s mikrofónom – talianska amazonka Joe Numisa má možno meter šesťdesiat, ale guturálne zverstvá v skladbách boli ako od kvalitne disponovaného chlapa aj bez toho, aby ste prižmurovali oči. To, že takto uvádzala skladby, zase až také terno nebolo, lebo z „the next song is vhrrrohgraaawchržr“ si veľa nevyberiete, ale toto robila skoro každá kapela. Zábava sa však rozprúdila, hustnúce rady obecenstva (návštevnosť nakoniec cca 90 platiacich + ostatní) sa odvážili bližšie k pódiu.

CONGENITAL ANOMALIES prišli počas tohto krutého špektáklu a v podstate hneď išli aj na pódium. Zazdalo sa mi, že medzi vecami, ktoré so sebou vliekli, je aj nejaký kus na bicie, ale nič takého, ľudia proste nie sú a Pražákov so slovenským frontmanom naďalej dopredu ženie naprogramovaný bubeník. Je to predsa len škoda, hudba sčasti stráca na tlaku a mohutnosti, ale tak či tak sú CA v rámci žánru rozhodne nadpriemerom. Oproti minuloročnej košickej premiére (https://www.metalopolis.net/art_concerts.asp?id=7744) sme teraz zažili „plný živý stav“, teda vokál a dve gitary, a bolo to kvalitné vystúpenie. Zvlášť v nových skladbách gitary „vyšívajú“ nad pomery klasického slamu, a ani Jarove growly sa neobmedzujú len na limity tohto BDM odvetvia, a tak je vyznenie tejto ukrutnosti často až netradične temné. Ich tvorbe rozhodne treba dať šancu a na nový album som zvedavý, mám tušenie, že by mohlo ísť o podobný pokrok ako v prípade dvojky od EPICARDIECTOMY – debut zvládnutý slam, nič neuveriteľného, ale v duchu „toto v pohode vieme aj u nás“, a nasledovník už skôr „nečakane sa vyšvihli, má to fajn nápady“.

Dovtedy som ešte len obzeral, čo všetko je v distrách – trojciferná suma by sa za tie veci rozfofrovať dala – a sledoval, ako si zürišskí ORAL FISTFUCK chystajú priestor a na stojan od mikrofónu vešajú atrapy „tsantsas“. Potom sa to ale zlomilo. Po druhej skladbe som sa vybral k ich stolu po CD, ono totiž zbežné vypočutie „Spiritual Sickening“ na Youtube napovedalo, že OF určite nebudú strata času, ale hlavne naživo sa ukázala, aká až dobrá tá kapela je. Slamu pochopiteľne dosť. Ale aj poriadna šťava, tlak a nápady, výborná gitara, kopa melódií (!), chytľavé surové skladby s textami, ktoré sa neobmedzujú len na klasické žánrové bláboly, a radosť z hrania i z fanúšikovskej odozvy, kotol bol v tom čase už v plnom prúde a nebolo ho treba ani veľmi urgovať z pódia.

ORAL FISTFUCK tiež pomohli rozchodiť pochopiteľné mierne sklamanie z toho, že taiwanskí MAGGOT COLONY síce prišli, ale vystúpiť nemôžu, keďže bubeník je mimo prevádzky. Zápal prínosových dutín je sviňa a situáciu popri Lucasovi a frontmanovi OF  prišiel vysvetliť aj basák MC a v BDM známy člen Larry Wang (COPROCEPHALIC, GOREPOT), ktorý od minulého roku v kolónii „kosťákov“ basuje. Niektoré fóry sú do slovenčiny nepreložiteľné, uistil nás, že v tých injekciách, ktoré Kane fasoval, nebol nejaký kokeš ani iný „vylepšovač nálady“, a že určite prídu nabudúce. Dovtedy si musíme vystačiť s tým, že si s ORAL FISTFUCK zahosťoval „červavý“ frontman Aiden Zhang, a bol to výbuch zverskosti. Death metal ako sa patrí, dlhovlasý démon išiel na 120 percent a konštatujem, že najbrutálnejšie ksichty dokážu strúhať Aziati, Larry sa na pódiu usmieval a vyzeral ako Džingischán v dobrej nálade, Aiden ale na pódiu pripomínal typa, ktorý sa v džungli venuje milým zábavkám s ostrými bambusovými trieskami a očnými buľvami pocestných v uniformách cudzích mocností. 

Vzhľadom na výpadok MAGGOT COLONY (na ďalšom koncerte už hrali, to si furt Košice musia vyžrať choroby, kľaknuté dodávky a podobné radosti života) sa Bielorusi RELICS OF HUMANITY rozhodli venovať nám špeciálny hodinový set vrátane kompletne odohratého albumu „Onimously Reigning Upon The Intangible“ (https://www.metalopolis.net/art_reviews.asp?id=7579), ktorý minská štvorica vydala u Amputated Vein rovnako ako debut. Skladby z neho a singlová novinka „Legion Of The Unbowed“ stihli zaznieť ešte pred „policajnou hodinou“ a celú nálož asi najlepšie vystihuje prívlastok „veľmi nemilosrdná“. Na východe vedia robiť špičkový slam BDM, zvlášť ak ho oživia ponurosťou, naklepanými technickými pasážami, nejakými tými odkazmi na starú školu a zhubným nasadením. Toto všetko RELICS OF HUMANITY dodali, ja som sa rozhodol, že výkon si zaslúži zakúpenie oboch albumov na CD, a s konštatovaním výborného kultúrneho zážitku a dobre utratených peňazí som sa pobral domov, atmosféra bola totiž aj po koncerte výborná, ovzdušie už menej, tohtoročný „bumerangový“ zápal dýchacích ciest ma poučil, že v zadymených priestoroch netreba tráviť viac času, než koľko je nutné.

Akcia sa rozhodne vydarila, aj keď mám pocit, že takéto kvalitné obsadenie, organizáciu, zvuk a všetko ostatné mohlo oceniť aj dvakrát toľko ľudí. Návštevnosť bola cca ako na koncerte CRUENT, KHADAVER a RAMCHAT dva týždne predtým (http://deathfistzine.blogspot.sk/2016/03/cruent-khadaver-ramchat-kosice.html), nie zlé, ale veci zo Slamtastic Party tu len tak hocikedy vidieť nemôžete. Klasicky väčšina návštevníkov „cezpoľných“, niektorým akcia stála aj za cestu z Ostravy, Hlohovca a podobne. Bavili sa všetci, kapelám sa páčilo, ani organizátori aktuálne nehrozia skončením týchto aktivít, som zvedavý, čo sa podarí nabudúce.

Foto: Alexandra Power