Brazílskym metalovým amazonkám NERVOSA sa s agentúrou The Flaming Arts a vydavateľstvom Napalm Records zadarilo tak, že to asi ani nečakali, a necelý rok po spoločnom hraní s HIRAX do Európy vyrazili na vlastnom turné. Na košický koncert mali zrejme mimoriadne dobré spomienky, keďže si reprízu v Collosseu tak trochu vydupali. Mali sme šťastie na tuším v poradí tretí koncert na turné a v nedeľu večer sa v už dosť tropickej a dusnej horúčave do klubu dohrabalo nakoniec cca toľko ľudí, koľko ich prišlo aj minule.

Na to, že nehrala žiadna legenda a že mnohí poverčiví metaloví ľudia proste na koncert v nedeľu (a niektorí ani v iný deň) nejdú, bola tá necelá stovka návštevníkov (myslím, že prinajmenšom z videnia sa už navzájom musia poznať všetci a partia z Liptovského Mikuláša by si pomaly zaslúžila aj čestné občianstvo) príjemným prekvapením aj pre thrashmetalistky zo Såo Paula. Fernanda (basgitara, hlavný vokál), Prika (gitara, sprievodný vokál) a Pitchu (bicie) to rozbalili o tri štvrte na deväť, čo bolo tak akurát na predstavenie nového, až prekvapujúco vydareného albumu „Agony“ a prevetranie osvedčených kusov z debutového „Victim Of Yourself“. Celkom fajn padlo, že nebolo treba absolvovať nejakú narýchlo zorganizovanú predkapelu, niekedy je najlepšie ísť rovno k veci.

Atmosféra bola výborná hneď od začiatku, metalové publikum si NERVOSU obľúbilo aj u nás, a fakt to nebude len tým, že sú to sympatické dievčatá s milým vystupovaním, na ktorých sa najviac bavíte pri ich „metalovom ksichtení“, lebo na očiach im vidíte, že vyzerať vážne a hrozivo sa im zase až tak nedarí. V prvom rade totiž hrajú poriadny nárez, výprask na pomedzí thrash a death metalu, jedno i druhé vo verzii z osemdesiatych rokov, učiteľmi boli KREATOR, SLAYER, SODOM, SEPULTURA alebo POSSESSED, teda väčšinou rýchle, agresívne tempá, ostré riffy, dosť temné harmónie a dva divoké vokály, s vyšším revom a krikom Fernanda, vo väčších hĺbkach Prika. Tá sa teraz viac pustila aj do sólovania, hoci sa pri ňom tvárila trochu ako „keby to na mne bolo, ani sóla nehrám, ale vraj to musí byť.“

V už tradične dobrom zvuku koncert švihal jedna radosť, nad metalovými grimasami na pódiu zľahka víťazili potešené brazílske úsmevy a tmavovlasá vedúca umeleckého kolektívu neskrývala radosť z odozvy publika a nálady v podniku. Popri paľbách ako „Failed System“, „Surrounded By Serpents“, „Hypocrisy“, po portugalsky odspievanej „Guerra Santa“ a ostatných skladbách došlo na klasickú metalovú predstavovačku a publikum vtedy popri „NER-VO-SA!“ s nadšením skandovalo aj bubeníčkine meno, proste puberťáci občas, hádam radšej nepátrala po príčine takejto popularity svojej osoby tu na Slovensku. Presne o desiatej sa koncert skončil, prídavok nebol, keďže brazílske nevesty sľúbili, že prídu zas, tak aby mali kde. Pekné to bolo, ďalší zraz hádam nie iba veteránov bude piateho, na programe sú THY ART IS MURDER a FALLUJAH.