Desať rokov uplynulo od infernálneho deathmetalového maelstromu s názvom „Awakening Of The Rebel“, doba, ktorá sa zdala byť na neprečkanie, zdalo sa dokonca, že s kolumbijským BDM temnobožstvom INTERNAL SUFFERING je koniec. Správa spred pár rokov, že to nie je tak, že všetko od roku 2007 bola len pauza a návratový úder podporia Unique Leader, potešila mimoriadne. A paradoxne sa cca trojročné čakanie na čoraz viac do budúcnosti odsúvaný „Cyclonic Void Of Power“ potom zdalo ešte viac na nevydržanie. Rok 2014, 2015, január 2016...

Budúcnosť sa na prítomnosť oficiálne zmenila 24. júna 2016, portál do dimenzie nepomenovateľných hrôz sa dokonca otvoril ešte o niekoľko hodín skôr. Čakanie sa skončilo, a v prvých sekundách po intre, ktoré poslucháča uvedie doprostred Hôr šialenstva, bolo jasné, že novinka od roku 2011 v Madride usídlených Kolumbijčanov (aktuálny gitarista je rodom Španiel, aj keď vďaka napojeniam na scénu vlastne tiež už skôr Kolumbijčan) bude stáť za každú sekundu tých rokov, kedy nezostávalo iné, len čakať. Pocity ako pri prvom, druhom, treťom spustení nahrávky sa u mňa nedostavili už pár rokov. Ako keby žiadna kapela nedokázala zapôsobiť až tak. A tu teraz zrazu mravce, zimomriavky, zvýšená srdcová frekvencia a podobne. (Šklbalo mnou ako ministrom futra, ten má tiež rád veci z Kolumbie, o hudbe ale nie sú.) Toto sa stáva pri albumoch, u ktorých je absolutórium jasné najneskôr po prvom vypočutí.    

Tentokrát výdatná nálož, 41 minút, jedenásť skladieb v troch kapitolách – Chapter I - Ancient Dwellers Outside the Circles of Time (2-4), Chapter II - Aeonian Passages to Unfathomable Dimensions (5-8) a  Chapter III - Of Frozen Wastelands and the Mythos Beyond...(9-11). Ak vám to niečo pripomína, tak nie náhodou. Textová náplň je postavená na literárnej záležitosti zvanej Cthulhu Mythos, a ak z nej chcete niečo pobrať, tak bez prinajmenšom prehľadu o diele H.P. Lovecrafta sa stratíte v polovici prvého textu. Pravdupovediac, ak by hudba na tomto CD bola priemer za 5/10, textová zložka by celkové hodnotenie dvihla aspoň na sedmičku, pretože lepší príklad toho, že extrémny death metal je úplný až s hodnotnou textovou stránkou, hľadať ani nemusíte. Toto má atmosféru a dušu. Pochopiteľne neľudskú, pravekú, z ďalekých nebezpečných dimenzií.  

Delenie na kapitoly pripomenie ešte niečo iné, a po poriadnom napočúvaní konštatujem, že „Cyclonic Void Of Power“ je „Sorcery“ a „Temple Of Knowledge“ pre 21. storočie. To isté hudobné stelesnenie besniaceho víru vesmírnych energií, kolízií, síl, ktoré nepoznajú zľutovanie a náš svet pre ne neznamená nič, v ktorom reve zbor infernálnych entít, aké ste nemali skúmať, prebúdzať ich, upriamovať ich pozornosť na vás, mali ste robiť všetko pre to, aby sa o vás nedozvedeli, dokonca ste mali zabrániť tomu, aby ste sa vy dozvedeli o nich. Houdeovský odkaz žije, hyperblast bol u IS vlastne tiež odpradávna, a pritom tento spolok rozhodne nikdy nevyznieval ako niečo, čo s pokorou hľadí do Kanady.

INTERNAL SUFFERING vždy razili v prvom rade vlastnú cestu beštiálnej, hrnúcej sa, možno niekedy priam chaotickej, ale technicky výborne ošetrenej deathmetalovej brutality. Ich originálne útočné riffy spoznáte okamžite, pokiaľ ide o charakteristické postupy, IS ich majú premakané zhruba ako NILE, ktorých si tiež s nikým iným nespletiete. „Cyclonic Void Of Power“ je šialený riadený výbuch kozmickej zloby a ponurosti, nestavia na žiadnych veľkých melódiách, len na sakramentsky strhujúcich a vťahujúcich riffoch. Hlavným tempom je tu hlboký, hutný, totálne rýchlo uháňajúci náklep v štýle rázovej vlny, aká svojho času zmietla dinosaury, prekladaný hlavne údernými, zlovestnými strednými drviacimi tempami.

V hrubom, hutnom, priam fyzicky hmotnom zvuku o to zlovestnejšie vyznievajú mrazivé gitarové vyhrávky, skôr v hĺbke desiace trilkovania a zatiahnutia, a Pereirova basgitara, v podstate pevne zabudovaná do nahrávky a zároveň na vhodných miestach vyskakujúca nad ňu, trhá úplne dokonala. Trhanie, rozmetávanie, to je vlastne základný rys strunových nástrojov u IS, a ďalším charakteristickým rysom je ničivo, často na viac stôp nafrázovaný hlboký, do skál krátery vyrývajúci Fabiov rev. Farba, nasadenie a extrémnosť absolútne bez výhrad, všetko je zničujúce ako sa patrí. Dokonalé dielo korunuje zvuk z rímskeho 16 Cellar Studios, pachuť umeliny nemá šancu, bicie hrajú a znejú ako bicie, nech žijú INTERNAL SUFFERING, netuším, čo by sa muselo stať, aby im cenu za BDM album roku 2016 vyfúkla nejaká iná banda.