KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nový, v poradí druhý album bratislavských 0N0 je pekelne ťažký materiál, ak sa do neho chcete dostať, vychádza totiž síce z tradičných extrémne metalových žánrov, ale láme a opäť ich skladá tak, že jeho absorbovanie chce svoj čas. A nie je ľahké ani niečo o ňom napísať, v každom prípade som za túto nahrávku rád, lebo nielen na slovenskú scénu prináša niečo, čo znie „inak“, nadžánrovo a súčasne.
Je to aj prvá vec, ktorú od tejto skupiny počujem, preto sa nebudem zaoberať minulosťou a napíšem, o čo ide na „Reconstruction And Synthesis“. Na CD je šesť kompozícií v časovom rozpätí od 6:07 po 12:23, čo v dnešnej dobe, kedy sa rozsiahlym skladbám venuje hneď niekoľko žánrov od doom (drone, funeral), sludge, industrial alebo aj black metalu až po všeličo post-metalové a post-rockové, nenapovie vôbec nič, ale v podstate tu máme syntézu viacerých viac či menej príbuzných žánrov.
Povedzme že hrubá stavba je z doom a death metalu, vytvrdeného industriálnym vyznením. Nečakajte nejaké pôsobivé melódie, melancholickú atmosféru či príjemne posmutnené harmónie. Tuto nič také nie je, až na niekoľko melodických zasnených pasáží v skôr post-rockovo/metalovom duchu (tzn. disharmonické drvenie občas prežiari éterický záblesk ako od ALCEST). Death metal je tu technický, stavia na hlavu harmonické štruktúry, mne to pripomína povedzme GORGUTS v tomto tisícročí.
Doom metal pre zmenu nie je žiadne slastné smútenie s MY DYING BRIDE a ostatnými, tu sú nervné, výbušné plochy ako od MINDROT, ktorí na ľúbivú nôtu hrať asi ani nechceli. Rozorvanosť, psychonálady, halucinácie a ťaživá zhubnosť na viacerých miestach vybuchnú do sludgeových osudových zhubností, na ktoré sú odborníci NEUROSIS, a tipnem si, že týchto klasikov a veteránov 0N0 celkom určite počúvajú. Navyše si nevystačia len s pomalými, valivými, maximálne v strednom tempe sa valiacimi motívmi, naopak, niekoľko plus-mínus tech-grindových zbesilostí aj vďaka vokálnemu podaniu pripomenie coloradských experimentátorov CEPHALIC CARNAGE.
V rámci ovplyvnenia surovým, extrémnym death/doom metalom tu osobne počujem aj motívy a nálady, ktoré mi pripomínajú dávny austrálsky kult DISEMBOWELMENT a ich „pohrobkov“ INVERLOCH. A pokiaľ ide o vyspelosť kompozícií, celkové spracovanie a náladu, ktorá z novinky 0N0 lezie, nebojím sa napísať, že trio experimentátorov z hlavného mesta sa aktuálnym žánrovo blízkym veciam od INVERLOCH alebo holandských GGU:LL vyrovná bez rozdielu triedy. Je to náročné dielo, ťažšie uchopiteľné, ale kompaktné a zaujímavé.
Nech vás nepletie niekoľko možných inšpiračných zdrojov spomenutých v recenzii, to, čo sfúzovali, nahrali a vydali 0N0, som nejako priblížiť musel. Svojská extrémna hudba, ktorej sú žánrové škatule trochu pritesné, ale ako celok to za hodiny počúvania rozhodne stojí.
8 / 10
1. A Farewell To Conscious Shores
2. Reconstruction And Synthesis
3. Desolatry
4. At Sixes And Sevens
5. Lucid Transmutation
6. Reformation/Absorption
Cloaked Climax Concealed (EP) (2019)
Reconstruction And Synthesis (2016)
A Farewell To Conscious Shores (2014)
Plus Ultra (2012)
End / Upon The Throne Of Hell (2008)
Cyberjunk’s Not Dead (2007)
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.