Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Niekedy to jednoducho prekvapí. Postupne sa potápali hlbinami vášho vlastného vedomia, ešte pár dní a úplne by ste ich vytesnili z hlavy. IF THESE TREES COULD TALK to však nezabalili a v relatívnej tichosti si vydávajú nový materiál.
Môžeme povedať, že zo všetkých subžánrov rock´n´rollu sa „ten ich“ vyčerpal azda najrýchlejšie. Štvrtá nahrávka Američanov nás v tomto... ehm, fakte skutočne len utvrdzuje – herný prejav nedoznal žiadne zmeny a dobre zorientovaného súpera na druhej strane kábla nemôže prekvapiť. Kto si však spokojne vrnel minule aj predminule a ešte raz predtým, ten nemá čo stratiť. Mladá partička je stále subjektívne v úzkom okruhu vedúcom post-rockový front na plavbe do neznáma.
Amíci z Ohia sú vôbec pozoruhodný úkaz. Keď to raz za tri-štyri roky na nich príde a uľavia si, je z toho materiál nijak nerozširujúci žánrové lúky a háje. Napriek tomu poslucháč vždy opráši spomienky na to príjemné pred pár rokmi a skonštatuje, že to ich náladové zízanie do neznáma cez okennú tabuľu mu veru chýbalo - nie každý vie čumieť tak zádumčivo i pozitivisticky zároveň.
Títo predovšetkým veria tomu, čo robia. Z rieky, do ktorej sa druhýkrát nevstupuje, štvrtýkrát vezmú všetky príznačné žánrové premisy, vďaka ktorým 99% ľudí a tri štvrtiny metlákov pri post-rocku neobsedia ani 30 sekúnd. Nevymýšľajú nič prevratné, len sa snažia najtypickejšej tvári tohto zvláštneho žánru vrátiť dôstojnosť, svedomito z nej oberú väčšiu časť vaty a troma gitarami ten použiteľný zvyšok nádherne zafarbia. Vdýchnu život banálnym tónom, dušu rozsiahlym náladovým plochám a dajú zmysel aj nie vždy cenenej repetitívnosti.
Ako vždy, ich najsilnejšou zbraňou je náladotvornosť. Počúvate muziku ideálnu ako farbistý podkres pre scénické chvíľky za volantom či na bicykli. Zároveň je špecifická melodika tak trochu únikom do iného sveta a dáva na chvíľu zabudnúť na ten náš.
Aranžérsky si to chlapci opäť dobre premysleli – medzi mnohostrunné mračná sonických búrok často prenikajú lúče milosrdných melódií a dá sa povedať, že subtílnejšia poloha aktuálne sedí „Stromčekom“ viac. Dychvyrážajúce scenérie kreslí v hlave nežne pohládzajúca „The Swallowing Teeth“, na bahnité dno vlastnej duše sa pozeráme v melancholickej ťažobe „The Here And Hereafter“, na ktorú zasa v „Iron Glacier“ nadviaže jeden z najlepších post-rockových riffov vôbec. Dunivá artiléria bicích o pár sekúnd ohlušujúco spustí obrovskú ľadovú kryhu do mrazivého oceána. Kompozične „najambicióznejšiou“ a sujetovo najbohatšou sa jednoznačne ukazuje epická „Earth Crawler“, ktorý vykazuje snáď až progresívne – metalové parametre.
IF THESE TREES COULD TALK aj na štvrtom albume robia to, čo sa im vždy darilo najlepšie – kreslia prírodné scenérie a hrajú sa s atmosférou skoro až filmových parametrov. Objavovať ich svet je opäť vzrušujúce a napriek tomu, že na rozvoj svojej škatuľky rezignovali, nenudia. V rámci post-rocku sa stali „pesničkármi“, rozprávačmi bez jediného slova a posúvanie hraníc nechali iným. Uspokoja sa so skladaním duševne povznášajúcej muziky. Verím, že to podobne dopadne aj nabudúce.
1. Solstice
2. Swallowing Teeth
3. Earth Crawler
4. After The Smoke Clears
5. The Here And Hereafter
6. Iron Glacier
7. The Giving Tree
8. Berlin
9. One Sky Above Us
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.
Per "Hellbutcher" Gustavsson to má teď rozjeté hned na několika frontách. NIFELHEIM definitivně(?) na odpočinku, ale oheň old school metalu musí hořet dál! Tentokrát v dřevně doomovém a pochopitelně i patřičně ortodoxním stylu. Berte nebo nechte být!