V poslednom čase si zrejme hlavne „veteráni scény“ všimli, že sa na metalové Slovensko tak trochu vrátilo to, čo sme kedysi poznali a vyhľadávali pod menom fanziny. Najťažšie časy typu „má to vôbec význam?“ a „bude aspoň nejaká odozva od scény a fanúšikov?“ majú navrátilci za sebou a tak sa už hodí aj niečo o nich napísať. A tým, ktorí zlatý vek fanzinotvorby nezažili, možno stojí za to priblížiť, o čo išlo a ide. Na úvod teda krátky pohľad do minulosti, voľne podľa Monstronomiconu:

Kde bolo, tam bolo, v dobách, kedy sa u nás rozbehlo hranie (extrémneho) metalu a príbuzných žánrov, neexistoval internet, v tej dobe ho ešte len tak kdesi po univerzitách stĺkali dokopy. Okrem Uragánu, ktorý v tých časoch už aj pomaly končil, a Metal Hammer CS bol v plienkach, na „podzemie“ v začiatkoch  dokonale kašlal a takú v ňom aj mal povesť, tu neboli žiadne časopisy, v ktorých by ste sa o metalovej hudbe a zvlášť o veciach ako death, black, doom, thrash metal, grind core, hard core, punk a tieto záležitosti mohli niečo dozvedieť. Kto vedel po anglicky alebo nemecky, mal na výber z niekoľkých „veľkých“ západných časopisov, ktoré sa sporadicky zjavili niekde v trafike. Tým pádom sa starali fanúšikovia. Začali doma na kolene, pomocou písacieho stroja (bývali aj aspoň čiastočne rukou písané „periodiká“!), nožníc, lepidla, čiernobielej kopírky a podobných pomôcok tvoriť vlastné časopisy. Písali listy kapelám, časom z celého sveta, vznikali rozhovory, recenzie, reporty a vôbec to, čo už tak býva súčasťou hudobného časopisu. V čase, kedy neexistoval e-mail, to pri každom čísle znamenalo písanie desiatok, možno stoviek listov, z ktorých pošta vždy časť „stratila“ alebo ukradla. Vydavatelia zakaždým vyrobili aspoň dve stovky kusov časopisu, ktorý sa podzemnými kanálmi šíril medzi UG verejnosťou. Kvalita „tlače“ bývala často pochybná, s ťažko čitateľnými časťami textu, rozmazanými čb kópiami fotografií (zvlášť warpaintové blackmetalové skupiny vychádzali z xeroxu ako súbor čiernych a bielych fľakov), s nemotornými prekladmi z angličtiny, ale boli tam informácie.

Fanziny mali svoje muchy, lenže bez nich by scéna nefungovala. Pri všetkej nedokonalosti, ktorou niekedy oplývali, boli potrebné a dôležité. S väčším rozšírením počítačov a zvládaním grafických programov išla ich úroveň nahor, miestami až k poloprofesionálnym tlačeným občasníkom. V najlepších časoch len na česko-slovenskom teritóriu vychádzali desiatky časopisov, s niekoľkými som spolupracoval - v  Košiciach boli aspoň tri – Stage Diving Hard Core Journal, Music Scene a Gwistexer, významnou spoluprácou bol Mortal zine z Púchova, kde som sa podieľal aj na tvorbe pamätného čísla na pamiatku Chucka Schuldinera a Death, a Nimrod, ktorý robil Rasťo Ferenc totálne podzemným spôsobom, dokonca bez e-mailu. V Česku sa pár kooperácií vyskytlo tiež – napríklad In Deed Hell, Cassiopeia... Pokiaľ ide o death metal a grind core, najlepšiu úroveň – takú, že tých časákov je fakt škoda – na Slovensku dosiahli Floating Deep a Hyberned Children’s Dreams, ale dobrý kus roboty býval aj Veil Of Shihuan, ak vás bavili aj iné žánre, a našlo by sa toho viac.

Napriek niektorým chybičkám krásy mnoho fanzinov dokázalo v bojových podmienkach prinášať zaujímavé čítanie a fanúšikov oboznámilo s kapelami, o ktorých by sa z oficiálnych časopisov dozvedeli len ťažko. Pre svetové i domáce podzemné spolky boli jedinou zásadnou cestou na zviditeľnenie sa a ak časopis vydržal dlhšie, bol o neho záujem a aj autori na sebe pracovali, kvalitatívne rástol z čísla na číslo. Ale fanziny vytrvali možno tak na HC/punkovej scéne, tie metalové sú s výnimkou nitrianskeho zinu Podsvetie na Slovensku prakticky mŕtve dlhé roky. Chvíľu spomínajme na Baranidlo, Total Fuck, Immortal Souls, Jesus Wept, Abomination, Mortianna, Mystic Monumentum, Žurnál Abnormál, Triumph Of Blasphemy, Death Fist (znovuzrodený na internete), Bažina, N’roll, Festering Blood, Encephalitis, Skaza, Termacolic Voice, Loss Of Sanity, Rock Champagne, Axe In Your Head, na ambiciózne naštartovaný, len jedno číslo vydavší Hallelujah i dlhodobejšie fungujúci Thelema Magazine, na Morbid Abominations (bol v angličtine) a mnohých ďalších nech už u nich bolo niekedy viac nadšenia než ozajstného talentu, alebo obsahom za sebou nechávali aj „veľké“ magazíny.

***

Takto akosi situácia vyzerala ešte pred 2 – 3 rokmi. Časopisy zo starej školy to mali prakticky za sebou. Jej oživenie v podobe spomínaného Morbid Abominations v roku 2010 tiež trvalo iba pár čísel. Ďalej bojoval len Wayne a jeho Podsvetie. A potom sa o slovo začali hlásiť ďalší spolubojovníci, dvaja, a zhodou okolností tiež „veteráni“. Demon a jeho Cremation aj Dagon s Unholy Pagan Fire si skoro v tej istej chvíli možno pomysleli, že písanie pre webziny alebo magazíny ako Rock Hard či Pařát je fajn, ale že myšlienka skúsiť to ešte raz tak nejako „viac po svojom“ tu zrazu opäť je a nedá sa s čistým svedomím len tak zapudiť. A tak na Slovensku máme tri UG tlačoviny podporujúce metalové podzemie a už sa dá zhodnotiť aj ich aktuálna forma. Prvá na rade existuje od roku 1997, nikdy nevyhlásila koniec ani pauzu, tvorca ide starodávnym systémom „mám teraz čas, chuť, materiál aj financie, vydám ďalšie číslo“.

PODSVETIE Nr. 24
Obľúbeného nitrianskeho „undergroundového zošitu“ vyšlo za 19 sezón 24 čísel, s periodicitou si Wayne, vydavateľ, šéfredaktor, organizátor + všetko ostatné hlavu neláme, boli roky, kedy vyšlo viac čísel, aj také, kedy bolo okolo fanzinu ticho. Zvlášť dávno po teenagerskom veku, v čase rodín, vážnych zamestnaní, zabezpečovaní existencie a ostatných záležitostí, ktoré prináša život, je vydávanie časáku len kratochvíľou na voľný čas, aj preto má najnovšie číslo už rok. Podsvetie sa väčšinou drží klasického formátu A5, bola tu však už aj „výzva pre orlí zrak“ v polovičnej veľkosti, teraz tu ale je 40 strán na pohodlnej A-štvorke. Celkom pochopiteľne, obsah tohto veľmi klasického čiernobieleho metalového dieťaťa počítača a kopírky je totiž napriek tomu natrieskaný, písmo skôr menšie, čítanie na pár dní, zvlášť na miestach, kde sa text tak trochu bije s podkladom. Obsah je postavený hlavne na často rozsiahlych rozhovoroch a popri nich je k dispozícii niekoľko desiatok recenzií od viacerých autorov. Žánrovo sa časopis zaoberá prevažne podzemným death, black, thrash a doom metalom, nejakým tým grindom a podobne. Priestor v pomerne veľkej miere dostávajú spolky z exotickejších scén, napríklad Wayne dosť loví v pekelníckom juhoamerickom podzemí a ostatní tiež majú široký záber. Bokom neostáva ani slovenská scéna. Z tohto čísla možno vybrať ASTARIUM, MAZE OF TORMENT, FUNERAL WHORE, TWISTED TRUTH, VIBRION, GREY SKIES FALLEN, NECROPHAGIST (na pomery tohto ansámblu pomerne „čerstvý“ rozhovor), BRIAN HOFFMAN, MAJSTER KAT... Grafika je klasická, nič extra bombastického, tak akurátne metalová, jazyková úprava je miestami „neortodoxná“, v duchu neblahého (v mainstreame takisto obľúbeného) slovenského trendu „jazykového redaktora nechovať, veď načo“, celkovo ale čitateľsky hodnotný mix starej estetiky a nových informácií. Wayne popri časopise prevádzkuje aj distro s názvom Akne Productions so slušným výberom plodov hlbokého kovového podzemia.

akneproductions@hotmail.com

 
UNHOLY PAGAN FIRE Nr. 3/2015, 4/2016, 5/2016

Ak sa dobre pamätám, Dagon prvé dve čísla svojho časopisu vydal kedysi okolo roku 2000, resp. pár rokov po prelome milénií, a potom sa nadlho odmlčal. Znovu ho vydávanie zvestí z podzemia chytilo prednedávnom, a od roku 2015 si na konto pripísal už tri nové čísla, z ktorých každé predstavuje pokrok oproti predošlému – momentálne profi tlač, a 40 strán vo formáte A5 má kvalitnú obálku z hrubšieho, mierne lesklého papiera. Pokiaľ ide o námety na nej, tak nemyslím, že by si toto miesto na svoje zviditeľnenie mohla kúpiť nejaká skupina, keďže Unholy Pagan Fire čitateľov do deja a atmosféry uvádza majestátne náladovými zábermi detailov slovenských hradov. Tým je venovaná aj špeciálna rubrika „Unholy Places“ (zatiaľ Oponice, Hričov a štiavnický Nový Zámok). Hodí sa dodať, že spracovanie zinu je už od 3. čísla v zásade plnofarebné a grafika z čísla na číslo pracuje s istou variabilitou, pevne daný je len základ, to ostatné sa obmieňa. Po tejto stránke vyzerá UPF naozaj dobre, a obsah samotný je ešte lepší. Neohúri pestrosťou rubrík, nájdete tu prevažne len rozhovory a recenzie, ale jedno i druhé stojí za prečítanie, zvlášť ak sa pohybujete v tých ponurejších sférach metalového podzemia. Dagon je aspoň zatiaľ jediný redaktor a jeho hlavným záberom je black metal a príbuzné, s metalom len okrajovo spojené žánre, niekedy však poskytne priestor napríklad aj death či doom metalu. Zaujíma ho tak domáca, ako aj zahraničná scéna, obzvlášť oceňujem, že si vyberá menej známe, ale netuctové zoskupenia, ak chcete spoznať niečo, čo je aj mimo nejakého typického čierneho kovu, narazíte tu na zaujímavé tipy. Pokiaľ ide o zahraničné záležitosti, pribúdajú z čísla na číslo. Poteší takisto cit pre jazykovú úpravu a z doterajšieho obsahu vyberám napr. MASTER’S HAMMER, 777 BABALON, KORIUM, SVARTSKOGEN, UNCLEAN, NECROMANTIC WORSHIP, KUTNÁ HORA (mimochodom, títo sú z Izraela, sedlecká kostnica je holt populárna), ORD, GALADRIEL, REMMIRATH, MORTAL CABINET, BLACKOSH, FROM THE VASTLAND, BLOODCUT alebo KROLOK. Nové číslo je už na spadnutie.

dagon@pobox.sk

CREMATION Nr. 12, 13, 14
Roman „Demon“ Chocholáček to s fanzinom roztočil už v roku 1997 a vydal 11 čísel. Potom nasledoval klasický koniec kvôli dôležitejším prioritám, nasledovaný písaním pre iné magazíny, ale od roku 2015 je Cremation späť a s aktuálnymi 70 stranami formátu A5 ide o „najrobustnejšieho“ člena slovenskej fanzinovskej famílie. S farebnou obálkou, na ktorej je buď foto kapely, alebo iný motív, povedzme obal albumu, a čiernobielym obsahom, do ktorého však už v reklamách preniká aj farba. Časopis sa môže pochváliť nabitým obsahom, zameraným v prvom rade na death metal, grindcore a doom, a takisto na thrash. Mierny prím zatiaľ hrá domáca, resp. česko-slovenská scéna s príjemnou dávkou zahraničných podzemných umelcov. Popri klasických záležitostiach ako rozhovory a recenzie nájdeme špeciálnu rubriku „Kronika smrti“, venovanú skupinám, ktoré už ukončili činnosť (zatiaľ NOMENMORTIS a INSEPULTUS) a „Nová krv“, ktorá je o nových nádejných spolkoch (tú česť už mali BLOODCUT, TRACRIOMY, DOMINION OF SUFFERING alebo PAIN PURIFICATION). Ďalej história death metalu, v 14-ke dobre spracovaný promočlánok ku Gothoom festivalu, redakčný tím nie je veľký, ale zvláda dobrý kus práce. Z obsahu troch najnovších čísel: GALADRIEL, TYPHOID, DOOMAS, CRANIOTOMY, MAJSTER KAT, SECTESY, FLESHLESS, GRUNT, OBSCURE SPHINX, DEHYDRATED, EMENA SHOWER, SUPPORT UNDERGROUND, EMBRIONAL, SULPHUR,1000 BOMBS, FACE OF AGONY, RAMCHAT, FEEBLE MINDED, INGROWING, BAJONET... Ďalšie číslo sa blíži.

http://cremationzine.blogspot.sk/, cremationzine@outlook.com