Myslím, že fanúšikom poľskej metalovej scény toto pomerne netradičné pomenovanie nebude neznáme. Osobne ho registrujem roky, hoci mi doteraz hlavne vŕtalo v hlave, ako metalová obskúrnosť príde k takémuto názvu z dosť iného hudobného sveta. Ruský klavirista a skladateľ Modest Petrovič Musorgskij, jeden z hudobných velikánov 19. storočia, však okrem iného tvoril diela nie vždy ľahké na stvárnenie - hovorí sa to napr. o jeho opere Boris Godunov, či náročnejšie vstrebateľné, a dá sa povedať, že tu sa isté styčné body aspoň s aktuálnym tretím albumom MUSSORGSKI nájsť dajú.
Hlavnou postavou tohto projektu, fungujúceho v rokoch 1990-95 a potom opäť od roku 2009, je Khorzon. Blackmetalisti ho poznajú určite, jeho ARKONA má už skoro dve dekády kultový status nielen na domácej scéne a po hudobnej stránke ide o meno zásadné pre formovanie typicky poľského chladného a zlobného čierneho kovu. MUSSORGSKI prinajmenšom na novinke nie je vec vyslovene zasvätená peklu, rúhaniu, opovrhovaniu kresťanstvom a podobným témam, ale takisto ide o temnú záležitosť, hľadiacu do chaosu vesmíru, ľudskej mysle a maľujúcu vízu konečného zmaru vo večnosti. Zhruba takto možno zhrnúť textovú stránku, často hlavne v refrénoch úderne heslovitú, v ktorej sa popri angličtine objaví aj zlovestný ženský latinský recitatív.
Hudobne sa tu možno počas niekoľkých radšej sústredených vypočutí nechať pohltiť vesmírne chladným, často strojovo odľudšteným alebo veľmi psycho a dramaticky zafarbeným stredne rýchlym, nekompromisne mašírujúcim metalom na báze blacku s industriálne metalovými a ambientno-symfonickými prvkami. Osem skladieb za 50 minút pripomína soundtrack k ceste neľútostne nezúčastnenými, do mrazivého chladu ponorenými nekonečnými vesmírnymi diaľkami, na ktorej číhajú rôzne psycho zvuky, ruchy a disharmónie, vštepujúce vám povedomie o vašej nepatrnosti a dočasnosti. Strojovosť skombinovaná so zlovestne symfonickými pasážami, pohrebnými organovými registrami, atmosférou veľkého hrozivého priestoru a s drsným vokálom, niekedy chladným, ľahostajným, inokedy až rozhnevane či vystrašene škriekajúcim, to sú hlavné prvky, z ktorých pozostáva tento vo svojej celosti kompaktný a impozantný materiál.
MUSSORGSKI nie je priekopníkom v oblasti mixovania zdanlivo nesúrodých hudobných postupov smerujúcich k vytvoreniu nového, zvláštneho temného diela, tieto pokusy sú staré vyše dvadsať rokov. Je ale niekde inde než starí majstri ARCTURUS, COVENANT alebo aj GOLDEN DAWN, a takisto znie inak než KOROVA, ANGIZIA a ostatní „rovesníci“, u ktorých bolo počuť, že majú víziu, len im to dosť často hralo tak akosi kostrbato, nie vždy im to držalo pokope. Khorzon a jeho hostia to skladateľsky, vokálne i v rámci atmosféry majú celé kompaktné a aj vďaka niektorým až operným vokálom to znie majestátne. A bude v tom asi aj krajina zrodu projektu, že mi pár dramatických, vášnivých, osudových „poľských“ nálad popri „mrzkých“ ODRAZA vzdialene pripomína dokonca SIRRAH, ktorí toho s black metalom veľa spoločného nemali.