Zoroastriánstvo je staré perzské náboženstvo, ktoré pozná zvláštny pohrebný rítus, pri ktorom sú telá zosnulých voľne uložené v špeciálnych otvorených kruhových stavbách, kde sa o ne majú postarať draví vtáci a živly, aby sa takto po úplnom rozpade vrátili do prírodného kolobehu. Európsky názov týchto stavieb je „veža mlčania“, domáca kultúra ich volá „dakhma“ a DAKHMA je aj názov pôvodne jednočlenného temného metalového projektu zo švajčiarskeho Zürichu.

Kerberos ho odštartoval v roku 2015 a „Passageways...“ je jeho prvou nahrávkou a zároveň debutovým albumom. Pôvodne si ho vo februári 2015 vydal sám, koncom mája tohto roku ho však vo forme graficky archaicky a mysticky pôsobiaceho digipacku vydali poľskí Godz Of War Prod. Vzhľadom na ich záľubu v starú školu ctiace death a blackmetalové ponurosti nič čudného, a keďže obľuba veľmi podzemných, tajuplných, občas tak trochu lo-fi extrémností medzi fanúšikmi hlbokého undergroundu rastie, DAKHMA má solídnu šancu zaujať.

Oproti pôvodnému osemskladbovému vydaniu je na tomto CD desať kusov. Sú to bonusy, „Call From The Grave“ je coverom z pravdepodobne najponurejšieho albumu BATHORY „Under The Sign Of The Black Mark“ a „Call From The Grave“ privodí spomienku na časy, kedy géniovia vedeli stvoriť aj skladby, ktoré sa potme zase až tak ľahko nepočúvali. Záverečná „Rite Of Daebaaman“ nie je ani tak skladba ako skôr zhudobnenie starodávneho rituálu, zahaleného do desu a chaosu, extrémny metal je tu pretavený do občas až kakofonických disharmónií, prepletených so zvukmi z nepozemských sfér.

V podstate takto možno opísať aj osem skladieb, tvoriacich podstatu tejto nahrávky. Kompozície s časovým rozpätím od 3:45 do 10:59 ťažko označiť za nejaké klasické pesničky, samozrejme nejde o nejaký chaos bez štruktúry alebo improvizáciu, ale miesto práce podľa vzorca úvod-sloha-refrén-sólo-atď. ide o v podstate voľne sa prelínajúce hudobné plochy na báze veľmi obskúrneho black a death metalu, zakoreneného u jeho praotcov spred štvrťstoročia, a spracovaného tak, že povedzme aj takí ARCHGOAT alebo PROFANATICA pri všetkej ich rozbesnenosti v porovnaní s DAKHMA vyznievajú skoro klasicky rockandrollovo.

„Passageways...“ útočí na myseľ poslucháča divokými náklepmi i mrazivými, hnilobnými pomalými úsekmi, kde v zaprášenom tlmenom zvuku ručia, revú i syčia démonické hlboké vokály a psychotické škreky. Hudba pri všetkej animálnosti neznie nejako minimalisticky či primitívne, riffy sú zaujímavé, sóla pôsobivo podčiarkujú záhrobnú atmosféru a rôzne akustické vyhrávky pridávajú na stiesňujúcej, mrazivej atmosfére. Ak by som mal hľadať nejaké inšpiračné zdroje z dávnych čias, našiel by som hlavne veci ako BEHERIT, prvý DARKTHRONE a podobne, a ako žánroví súčasníci mi na um prichádzajú napríklad TEITANBLOOD, GRAVE UPHEAVAL, sčasti aj PORTAL alebo MITOCHONDRION. Na debut prekvapujúco silné, a to už Kerberos medzičasom stihol vydať aj dva ďalšie kratšie opusy.