S druhým albumom sa vracia spolok, ktorý subjektívne považujem za čosi ako súčasnú anglickú BDM jednotku. Londýnčanov UNFATHOMABLE RUINATION sme si podrobnejšie priblížili pri ich debute, od vydania ktorého prebehli už štyri roky. Medzi ním a novinkou vyšlo v roku 2014 EP „Idiosyncratic Chaos“, na ktorom sa UR predstavili v päťčlennej zostave. Druhým gitaristom sa stal Sicílčan Rosario Piazza (ex-CADAVER MUTILATOR, hrá aj v londýnskych THE BODY FARM) a post vokalistu po Danielovi Neagoem prevzal Ben Wright (ex-FLESHROT). Deväťskladbová novinka je na svete od augusta, tak si povieme, čo ešte majú UR nového.

Skladateľským vrecom zatriasli celkom prudko, vysypalo sa z neho vyše trištvrte hodiny prvotriednej brutálnej a technickej deathmetalovej smršti. Brutalitu spomínam na prvom mieste, hrá sa tu síce technicky, žiadne hľadanie krásy v jednoduchosti, ale kompozičná prešpekulovanosť je skvelo zabalená do zničujúcej surovosti, nejedna pasáž vyznieva rovnako besne ako to, čo robia (tiež obdivuhodne technickí) INTERNAL SUFFERING. Skrátka hutná, útočná, avšak prepracovaná deathmetalová brutalita, v ktorej na druhej strane odchytíte mnoho zaujímavých gitarových motívov (niekedy im to aj trilkuje ako u ORIGIN), vydarené atmosférické harmónie, mnoho vyhrávok, precíznu hru basgitary a naozaj kvalitné bicie. Vokál je pochopiteľne naklonený skôr extrémnejšiemu, ale nie ugrganému hlbokému growlu, a oproti debutu je v skladbách viac náladových, uvoľnených, progresívne ladených pasáží. Pre niekoho možno rozriedenie brutality, podľa mňa však hudbu na „Finitude“ príjemne ozvláštňujú a obohacujú ju o ďalší rozmer.