Na zablatenú Katarínu pripadol prvý koncert v réžii Metalfingers. Pôvodne mali v tomto termíne hrať DEBUSTROL a HYPNOS, nie že by som jedných či druhých nejako prežíval, ale vidieť by sa to dalo a štvrťstoročný vinyl „Neuropatolog“ síce nepočúvam, nie je na čom, predať ho sa však nechystám. Lenže nejakí miestni jasánkovia nevydýchali akýsi klip o zakuklencoch, urobili furóre, ako keby mal v Colle hrať Hitler na plynovej komore, a akcia sa presunula do Humenného. Ďaleký východ tým vyhral, lebo mal k tomu BRUTE, a to sa oplatí.
Netuším, či sa táto nezábavná historka podpísala na návštevnosti košického hudobného podujatia, ale asi veľmi nie, Košičania často nechodia ani na koncerty na domácej pôde, a tak sa ani nezačínalo presne, o siedmej večer sa v sedmičkách pohybovali hlavne členovia kapiel a personál, aparát a bicie bol spolovice voľne rozložený po priestore, klasika. Sklz bol, nie veľký, ale účinkujúci určite nemali nejaký priestor na vykecávanie sa, ladenie v prestávkach medzi skladbami a iný domáci folklór.
Situáciu, kedy už hráte, ale pod „pódiom“ máte niečo medzi siedmimi statočnými a dva a pol chlapa, si tentokrát vyžrali svidnícki mladíci ORTOMEN. Počul som na nich chvály od ľudí, čo s nimi hrali na koncertoch, zaujímavo zneli aj ukážky na Bandzone, bol som teda zvedavý, ak tu má ešte vydržať nejaká deathmetalová scéna, kvalitné nové prírastky treba. Naživo vcelku presvedčili, ide o skupinu v podstate na začiatku, ale má už vymyslenú víziu nejakej vlastnej tváre a aj dispozície na to, aby si ju vytvorila. Dalo by sa povedať, že ide o k progresivite mieriaci death metal, naživo s dvoma gitarami a bubeníkom. Ten tak trochu netradične obstaráva hrubý deathmetalový growl a jeden z gitaristov spieva čisto. Skúste si teda predstaviť zmes náklepového kovu smrti, experimentálnejších liniek a partov, pri ktorých si môžete vybrať, či vám pripomínajú skôr OPETH alebo ALICE IN CHAINS. Zaujímavý prístup k extrémnemu metalu, ak kapelu neopustí nadšenie, má šancu osloviť.
ORTOMEN naživo videlo a docenilo dokopy niekoľko ľudí, je to škoda, ale takto to chodí. Druhí účinkujúci mali v porovnaní s nimi skoro až „plnku“, v podstate zaslúžene, ak máte radi poriadne marasy, a už pri prvých tónoch gitary podladenej „na blato“ som vedel, že CRUENT dnes budú nakladať. Zostava sa po odchode vokálneho sólistu vykryštalizovala na gore matuzalemov Adama (gitara, vokál) a Funésa (basa) a doplnil ju nový bubeník, keďže predošlý maká v zahraničí, lebo taký je tu svet. V podstate fajn, keď sa nad tým zamyslím, CRUENT bol vždy najsilnejší v trojke a vtedy, keď mikrofónu šéfoval Adam, jeho hlas je tu tak či tak poznávacím znamením. Gore drvička hrala úplne nový materiál, poskladaný tuším za pár mesiacov, dokopy polhodina, a bolo to nabasované mäso, ktoré miestami pripomínalo MORTICIAN s premyslenejšími linkami. Intrá žiadne, medzi skladbami pár viet v civilnom tóne, a do vlastnej tvorby prekĺzli aj covery od GUT (Adam ho zavinšoval dievčatám, nejaké tam boli, a nie len z rodiny) a BLOOD (stará dobrá „Insomnia“). Mal som radosť, verím, že bude aj nejaká nahrávka.
Na záver SUBURBAN TERRORIST z Beluše, to ma baví vždy, šťavnatý death metal, ktorý sa zbytočne nedrží zubami-nechtami starej školy, mixuje Ameriku s Európou a do hutného, agresívneho a priamočiareho kovu smrti vnáša aj nejaké tie úderné, hard corom ošľahnuté postupy. Výsledkom nie je deathcore, ale chytľavý death metal, hodený brutálnym smerom tak trochu ku klasickému New Yorku. V zostave bola tentokrát len jedna gitara (plus vokál), basa a bicie, pribudol však sólový vokalista Šimon, ktorého si môžete pamätať z MOONFOG. Naživo paráda, príval divokej energie, zbierka skladieb z predošlého albumu, ktorý subjektívne radím k tomu najlepšiemu, čo vyšlo u Gothoom, nejaký ešte starší kus a tuším aj čosi z nového materiálu, ktorý by mohol byť vydaný na budúci rok. Teroristi sa u nás zastavili cestou na koncert v Maďarsku, kde na druhý deň nakoniec odohrali v ešte osekanejšej zostave, keďže basák podľa všetkého priťahuje rôzne zdravie ohrozujúce situácie, aktuálne sa mu na nocľažisku podarilo prejsť cez sklenenú výplň dverí, chcelo to nejaké stehy a dočasné upustenie od hry na nástroji. Má teda o spomienku viac, ostatní sme si to užili aj bez takéhoto adrenalínu.