PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Disconsolate vznikli ku koncu roku 2008 ako projekt dnes už bývalých členov CONTEMPT Borisa (gitara), Ďodiho (bicie) a s nimi Pribinu (gitara, predtým BLOODRAGE). Zostavu doplnili basgitarista Marko, vokalista Števo a z projektu sa za nedlhý čas stala regulárna skupina. Po sérii vydarených vystúpení prišiel v roku 2011 čas zrealizovať nejakú tú nahrávku. V popradskom štúdiu Martina Barlu bol nahratý desaťskladbový debut, vyše štyri roky dostupný len ako samovydanie, ale v prevedení, ktoré by stačilo na to, aby si hociktoré z povedzme domácich vydavateľstiev na obal vycapilo svoje logo, postaralo sa o oficiálny náklad a na konte by malo najlepší debut, aký v poslednom čase vydalo.
Po dlhom čase nakoniec do kariet zahrala náhoda – Petr, metalový „srdciar“ zo Support Underground do éteru pustil, že by rád vydával aj kvalitný death metal, a pred Vianocami 2016 bol na svete vkusný digipack, v ktorom sa podarilo vychytať i niektoré nedostatky z 1. vydania. (Viď pôvodná recenzia: Jediným miestom, kde je istá rezerva, sú texty. Námetovo sú v poriadku, ide však o to, že pomerne často by bolo dobre vylepšiť gramatiku a vyhádzať preklepy či nadmieru a nie vždy logicky používané čiarky. V kontraste so solídnou výslovnosťou angličtiny to totiž pôsobí ako dosť zbytočná chyba.)
Námet na obale je od Deathera, booklet a grafika v tmavých tónoch má štýlovú i umeleckú úroveň, zvuk nahrávky je kvalitný – hoci je trochu škoda, že bezpražcového čarostrelca Marka nepočuť viac –, a v neposlednom rade hovorí v prospech košického spolku jeho hudba. DISCONSOLATE hrajú death metal, a ako vlastne každá KEDM banda ho hrajú po svojom. Stavili na jeho melodickejšiu a zároveň technicky prepracovanú, miestami temnú, atmosférickú, inde energickú a agresívnu formu a celok neznie len ako prekopávanie vzorov z 90. rokov, sú tu i na pomery roku 2011 dosť súčasné momenty. Melodika a harmonická skladba ich hudby často ukazuje na inšpiráciu Škandináviou, ale povedal by som, že na rozdiel od klasikov žánru sa tu používajú vrstvenejšie vyhrávky, viac a kontrastnejších zmien rytmov a technickosť je akási akcentovanejšia. Vyniká tak v agresívnych, náklepových pasážach, ako aj v množstve rozviatych melodických švihov či pomalších, náladových riffoch.
Vyzdvihnúť sa patrí aj kvalitné sóla, ktorými sa tu naozaj nešetrí. Osobne si tu fakt cením spôsob, akým je tu vyvážený „nárezový“, „náladový“ a „umelecký“ faktor, štýl, akým sa tu k death metalu pristupuje, mi pripomína stretnutie nabrúseného melodického besnenia švédskych „otcov“ a precízneho, „premýšľavého“ hrania neskoršej fázy Schuldinerových DEATH. Nasadenie by sa dalo prirovnať povedzme aj k HEAVEN SHALL BURN vo vrcholných časoch, ale na „Behind The Doors Of Perception“ sa od začiatku do konca hrá death metal, ktorý netreba vydávať za „metalcore“. Obzvlášť silnou stránkou sú tu aj vokály, urobené veľmi nápadito, zaujímavo a presvedčivo. Vokalista používa dve základné polohy – hlboký rev a growl, a niekoľko polôh stredového a vyššieho revu, občas prechádzajúceho do jedovatého syčania. Vyhral sa s bohatým vrstvením vokálnych liniek i s kontrastmi a prechodmi v pasážach, v jeho prejave je miesto pre surovosť, agresivitu aj nejaké to vyjadrenie emócií, to všetko bez toho, aby si pomáhal barličkami melodických vokálov.
Tento debut nielen s ohľadom na fakt, že ide o vôbec prvú nahrávku DISCONSOLATE, predstavuje po každej stránke „hotovú“ a hudobne zaujímavú a hodnotnú skupinu, ktorá v rámci viac – menej klasickejšieho podania smrtiaceho žánru má čo povedať aj s vyše päť rokov starým materiálom. Je dobre, že sa dočkala oficiálnej emisie u kompetentného vydavateľstva, a nebude mať problém podporiť ju kvalitným živým vystúpením – DISCONSOLATE „z formy“ som ešte na pódiu nevidel. Pracuje sa na nových veciach, druhý album by možno mohol byť len otázkou mesiacov, a vo vynovenej zostave, v ktorej sa basy ujal Borisov brat Dalibor a za bicími sedí Robo Kuzma (INFER, MACHINA BAPHOMETA, ex-CONTEMPT a NOMENMORTIS), možno očakávať veľa.
Jedna z najvýraznejších „nových“ kapiel KE DM scény sa po rokoch dočkala oficiálneho vydania debutového albumu a je dobre, že zaň zabojovala. To najlepšie má ešte len pred sebou.
7,5 / 10
Boris Palko
- gitary
Štefan Timko
- vokály
Martin Pribula
- gitary
Marko Petruš
- basgitara
Jozef Kešej
- bicie
1. Into The Mind
2. The Dark Forest In My Thoughts
3. Blind Man, Empty Soul
4. Confused
5. The Deepest Secrets
6. Putrefy
7. Entrance To Decay
8. Destruct
9. Behind The Doors Of Perception
10. Wanderer
Behind The Doors Of Perception (2016)
Behind The Doors Of Perception (0)
Vydáno: 2016
Vydavatel: Support Underground
Stopáž: 36:24
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.