Švédskeho workoholika Petra Tägtgrena asi veľmi predstavovať netreba, veď viete, HYPOCRISY, THE ABYSS, PAIN, LOCK UP, nahrávacie štúdio a tak ďalej, proste pojem. Keď sa teda na vedomosť dostalo, že príde k nám, len som si povedal „škoda že nie s HYPOCRISY, PAIN som už kedysi dávno videl na Assaulte, ale aj tak dobre.“ Elektronikou a industrialom napustený metal a rock z dielne tohto pána ma bavil hlavne v začiatkoch na albumoch z úvodu kariéry, dokonca by som povedal, že štvrtý „Dancing With The Dead“ z roku 2005 bol asi posledný, ktorý som počul celý, a Peter odvtedy vydal ďalšie štyri, ale keď to máte do Collossea dvadsať minút pešo, neriešite, či ste skalný fanúšik, proste je tu Pán hudobník, treba ísť.

Pred koncertom som si ešte vypočul vzorky od predskokanov  DUST IN MIND z francúzskeho Strasbourgu, zhodnotil „žánrovo sa to nebije, trochu ako PAIN so ženským vokálom“ a potom v stredu večer dosť zamrazila veľmi „komorná“ atmosféra po príchode do klubu. Krátko pred začiatkom akcie pár desiatok ľudí, naozaj to nevyzeralo dobre, som presvedčený, že PAIN majú výrazne väčší výtlak, len asi nie v strede týždňa na východe. Povedzme, že koncertov začína byť kopa, ľudia sú nútení vyberať si a podobne. Našťastie sa to časom zlepšilo, nie na potrebný počet, ale platiacich nakoniec boli necelé dve stovky.

Úvodná cca trištvrtehodina patrila od roku 2013 pôsobiacemu francúzskemu kvintetu – dve gitary, basa, bicie, speváčka (a k tomu elektronické podmazy z playbacku). DUST IN MIND majú za štyri roky na konte dva albumy, čo je slušná kadencia. Hrali z novinky „Oblivion“ i z dva roky starého debutu „Never Look Back“ a pod pódiom mali potešiteľne živo, aj keď tak tretinu davu tvorili fotografi a „fotografi“. Dajme tomu, v dobe telefónov, niekedy chytrejších než ich majitelia, chce mať pamiatku každý a pokiaľ sa na to nesťažujú samotní účinkujúci, treba si asi zvyknúť.

Hudobne nešlo o nejaký nový hudobný svet, taká slušne urobená tanečná verzia tvrdého metalu, v ktorej najväčšiu pozornosť priťahovala speváčka Jen, v tvári trochu Céline Dion, s „polapiteľnejšie“ formovaným fyzičnom. Dala sa aj vidieť, aj počuť, žiadne neuveriteľné vokálne kreácie sa nediali, hlas spoľahlivo usadený v strednej melodickej polohe, do hudby sedel. Po polovici setu Jen program okorenila „baladou“, ktorú odspievala sediac sama na pódiu. Neskôr bola aj výmena kostýmu, cirkusový frak, bičík, a DUST IN MIND vedeli popri tom slušne pritvrdiť i hudobne – keď sa spevu ujímal gitarista Damien Dauch, tanečná produkcia kormidlo stočila k nabrúsenému death/thrash metalu. Celkovo si sympatickí Francúzi za výkon zaslúžia pozitívne hodnotenie, v kategórii „videli sme ďalšiu kapelu so speváčkou“ dobré.

Po prestávke nám PAIN nadelili cca šestnásť skladieb, ktoré si pripravili na Coming Home Tour 2017. Aktuálne hrajú jeho druhú časť, prezentujú tu najnovší album „Coming Home“, vydaný u Nuclear Blast v septembri minulého roku, a podľa reakcií skalných fanúšikov to bola priam dokonalosť. Veľká spokojnosť panovala už so zvukom – ten je v Colle na vysokej úrovni už stabilne, ale tu som zachytil aj názory, že naživo teraz zneli lepšie ako z nahrávok. Z novinky PAIN hrali „Pain In The Ass“, „A Wannabe“, „Call Me“, kedy sa Peter ľudí  z publika spýtal, či majú mobily, ak áno, nech mu zavolajú. Nevolal nikto, ale zato prišiel bábkový Joakim Brodén zo SABATON. Prečo nie, trochu srandy metalový koncert znesie. Odzneli aj „Coming Home“ a „Black Knight Satellite“, zvyšok bola už staršia tvorba.

Peter v zvieracej kazajke a s mejkapom, vďaka ktorému vyzeral ako niekto, kto nespal cca od roku 1985, hlavný – do albumu „Dancing With The Dead“ jediný – tvorca PAIN naživo obsluhuje gitaru a pochopiteľne aj mikrofón, a aktuálne s ním koncerty hrajú David Wallin (bicie), André Skaug (basgitara, sprievodný vokál) a Greger Andersson. Ten popri elektrickej gitare a sprievodnom vokáli niekoľko skladieb odohral aj na akustike, čo strojovej rytmike a niekedy vesmírnym alebo halucinujúcim náladám dodávalo zvláštny ďalší rozmer. Vystúpenie nemalo chybu, možno až na nejaký výpadok v jednej zo skladieb, PAIN sú naživo profesionálna, čistá práca a aj keď títo hudobníci takrečeno „prišli do roboty“, položili sa do nej na 120 %. K novinkám vybrali tie najosvedčenejšie skladby z predošlej diskografie, napríklad „End Of The Line“, „Suicide Machine“, „Monkey Business“, „Same Old Song“, „Dirty Woman“ a podobne, a keď „skončili“, bolo jasné, že koniec ešte nie je. Ten urobila až „Shut Your Mouth“. Po vydarenom koncerte, ktorý si naozaj zaslúžil viac ľudí, hoci atmosféra ako taká bola na jednotku, sa nejeden návštevník teší aj zo spoločnej fotky s legendárnym švédskym metalovým majstrom, na pódiu charizmatickým, v civile pôsobiacim skromne, hádam až introvertne.