V Považskej Bystrici od roku 2011 pôsobiaci REVENGE DIVISION sa už pred časom uviedli ako sľubný spolok, snažiaci sa rozvíriť hladiny slovenskej metalovej moderny. Ak spomínam metal, mám na mysli ten tvrdý, dajme tomu až extrémny. Novodobý metalcore a deathcore po svete leteli prinajmenšom pár rokov dozadu, čo letí teraz, ani netuším, v každom prípade tieto žánre oslovili mladú hudobnícku generáciu aj u nás a hoci ide z môjho pohľadu o „mainstream“, daria sa tu materiály, ktoré presvedčia. Nakoniec, vydavateľ novinky od REVENGE DIVISION je už tiež o kus ďalej od ortodoxného „podporuj death metal alebo zomri.“

Počul aj staršie materiály z dielne tohto kvinteta, nie že by som im prepadol, ale bolo na nich počuť, že mládenci pri tvorbe nejakej tej modernej rubárne majú vytýčený smer. Po dlhohrajúcom debute „The New Generation“ z roku 2014 mali REVENGE DIVISION dosť času na to, aby jeho nasledovník mal čím zaujať. Podarilo sa? Ale určite, úvodná inštrumentálka a osem ďalších skladieb prináša čo do množstva žánrov ako inšpirácie i aranžérskych nápadov pomerne opulentnú hudobnú nálož s čistým, vybrúseným zvukom, zabalenú do zaujímavého bookletu z dielne maliara Jozefa Pobočíka.

Obrazy korešpondujú s textovou náplňou, čerpajúcou zo súčasnosti s jej odcudzením, materializmom, vojnovými a ideovými konfliktami a podobne. Manipulácia a snaha vzdorovať jej, zápas o existenciu v daišáckom šialenstve smrti a prípravy konca sveta či spomienka na horolezcov, povraždených fanatikmi v Pakistane, to sú neveselé, ale svieže námety a oceňujem snahu RD mať tú svoju hudbu „o niečom“. Atmosféra textov je vystihnutá v maľbách, ktoré ich doplňujú, slabinou je to, že na mnohých miestach by angličtina zniesla korektúru a v niektorých partoch je výslovnosť tiež len približná. (Na druhej strane to nie je nič, čomu by sa vyhli napríklad SODOM, CELTIC FROST či SEPULTURA, i keď to bolo pred tridsiatimi rokmi.)

Po hudobnej stránke konštatujem, že hoci takúto hudbu ani nevyhľadávam, nemám kedy a tak či tak som skončil pri iných žánroch, patrí sa uznať kvalitu. Hráčska zručnosť tu je, prepracované gitarové linky i časté sóla dokážu osloviť, a na albume sa vystrieda množstvo nálad a atmosfér, od dramatických, až osudovo búrlivých po melancholické. Základ tvorby RD je ostro metalový, v rýchlych partoch, často naklepaných, lezie na povrch odkaz melodického death a black metalu. Harmónie sú inšpirované európskym hraním temných metalových víchric, melódie zase variujú od tých typických pre extrémy až kamsi po heavy a speed metal. Tam, kde víťazí rýchlosť, útočnosť a agresivita sú samozrejmosťou growly a screamy. Potiaľto vlastne tradičná rúbanica, ale nemožno ignorovať hádam aj polovicu hudby, ktorá je niekde inde.

Prekvapí tu hneď niekoľko voľných, melancholických „zadoomaných“ a atmosférických partov, v ktorých som si spomenul na 90. roky a vtedajšiu tvorbu pojmov ako ANATHEMA alebo CELESTIAL SEASON. A na druhej strane veľa hitových postupov zo „stredného prúdu“ – úseky hudobne i spevácky čerpajúce z nu metalu, „štadiónové“ refrény, zbory a takisto pasáže akoby inšpirované melodickým punkom a jeho takmer bezstarostnými vokálmi. Variabilita hudby na „The Grey Eminence“ je vcelku pozoruhodná a pri povrchnom počúvaní môže až rušiť, ale vo výsledku extrémna zložka s tou atmosférickou a rockovo uvoľnenou drží pokope dosť dobre. S tým, čo REVENGE DIVISION aktuálne hrajú, by som si ich vedel predstaviť skôr na väčších pódiách než niekde v krutých kobkách svätýň extrémneho metalového besnenia, toto je už však vecou šťastia a toho, ako mu Považskobystričania dokážu bežať naproti.