Na piatok výbornú akciu ušili Abyss Booking a Snakepit Booking. Nebolo to pre každého, ale ak vám niečo hovoria žánre ako grind core, powerviolence, hard core, do toho celého trocha metalu a nemali ste nič lepšieho na programe, mali ste si dať tri kusy domácej kvality a americkú šialenosť ako zlatý klinec. Tých možno päťdesiat návštevníkov na koncert iste tak skoro nezabudne.

Program pred pol ôsmou odštartovali domáci THORWALD. Nestihol som ich naposledy, keď hrali spolu s LUNOKHOD U legionárov, o to viac som bol na nich zvedavý. Spokojnosť veľká, do svojho hracieho času nasypali dávku divokých, naklepaných, metalovo podfarbených grind/powerviolence vecí. Wurmovi (basa), Fukovi (gitara), Kubovi (bicie) a vokálnemu duu Miki a Bindi do kariet hral veľmi dobrý zvuk, zohratosť, výborný timing a stopercentné nasadenie aj pred zatiaľ len hŕstkou fanúšikov. Hralo sa z albumu „Kolízie systému“, zaznelo pár noviniek a set bravúrne zakončila coververzia od MOTÖRHEAD vo verzii „Grind Out“.

Nasledujúce bratislavské kvarteto SUPPRESSER som videl prvýkrát, predtým som od kapely ani nič nepočul, lebo beatdown v podstate vynechávam. Komu je tento subžáner HC blízky, prišiel si na svoje, „karatistov“ sa pod pódiom našlo skutočne dosť, možno až priveľa na neveľký podnik, okopávali sa vpredu naozaj bez milosti. Hudobne asi takto – hrubý, hutný hard core, odsekávaný vo valivých stredných a drvivých pomalých tempách, s revaným vokálom a miestami zabiehajúci až kdesi do sludgeu. Agresívne to bolo, rozhnevané tiež, ale ak by sa chlapi trochu urvali z reťaze a občas kopli do vrtule, určite by tým nič nepokazili.

ATARAXIA, dnes už napoly ružomberská, napoly košická štvorka, si publikum natrela na chleba bez väčšej námahy. S basou, na ktorú Gabi prehovoril svojho kolegu z OBLITERATE Jančiho, je to pochopiteľne ešte lepšie než predtým len s gitarou, grind/crust/metalová nálož nabrala na dôraznosti. Divoká show, ktorú polovica bandy robila od „pódia“ až k baru, nejakí tí vzduchoplavci a výborný nárez, väčšinou v rýchlovkách a klepaniciach, ale aj s množstvom nápadov, s kvalitnými vokálmi a atmosférou. Ak ešte nemáte album, ktorý skupine vydali Slovak Metal Army, tak si ho zožeňte, toto si nálepku „vypredané“ zaslúži. Gabi bol najukecanejším frontmanom večera, drsnými, ale úprimnými slovami pripomenul silu scény i to, že vec si zaslúži podporu.

FULL OF HELL z Marylandu a Pennsylvánie si názov vybrali vskutku dobre, to, čo naživo nadelili „sedmičkám“, trhalo dekle všetkým. Naživo obzvlášť zverský, neľútostný, na poslucháča ohľad neberúci zvukový teror. Štyria mládenci – bubeník, gitarista, basák a spevák, obsluhujúci aj „hlukostroj“, jedno triko VENOM, druhé DEMILICH, zabodovali kvalitou hry – z bubeníka tu a tam padali sánky – a šialeným grind/powerviolence náklepovým vírom s neľudskými, hlavne naryčanými vokálmi, prechodmi do bahenných sludge pasáží, industriálnymi podmazmi, skrátka predstavte si zmes AGORAPHOBIC NOSEBLEED, NAILS, MAGRUDERGRIND a podobne, len naživo ešte infernálnejšiu. Aj vďaka červenému nasvieteniu, a hlavne preto, že tu neboli žiadne pauzy medzi skladbami, aby si poslucháč v hlave usporiadal, čo práve počul a videl. Nie, tu v pauzách uši trhali noise/industriálne zvukové koláže, z ktorých sa išlo rovno do besnenia gitár, bicích a vokálu. Už veľakrát bol kadekto obvinený z toho, že spáchal „atentát na hudbu“. Toto však bol atentát rovno na hudbu extrémnu, ktorý veľa naozaj brutálnych či „strašidelných“ kapiel poslal do kategórie „rokenrol“, a už len preto sa to vidieť a počuť oplatilo.