Dokola sa točí svet, nie je mu čo závidieť, a tak prišiel čas na predstavenie noviniek, ktoré ma v rámci odpálenejších odnoží kovu smrti zaujali nadštandardne. Dnešná prechádzka nás zavedie od Stredomoria a Malej Ázie až k protinožcom a na záver do Kanady.

HIDEOUS DIVINITY – Adveniens (2017, Unique Leader Records, 48:03)

 S tretím albumom na jar prišli Rimania HIDEOUS DIVINITY. Trochu mi trvalo vstrebať túto nahrávku, nie že by bola nejaká poslucháčsky neprístupná, krkolomná alebo divná, naopak, všetko funguje vynikajúcu a žánrovo čisto. Chcelo to len čas vymotať sa z dojmu „fajn, ďalšia hudobne i zvukovo vymaznaná deathmetalová vec, ale čo ďalej?“ Nakašlať, niekedy sa netreba nasilu rozpisovať, ak sa vám predošlý album „Cobra Verde“ páčil – mne áno –, tak „Adveniens“ zdrapte bez nejakého váhania. Vymakaný, temperamentný, temne agresívny a energický death metal inklinujúci k technickému, hoci vo výsledku skôr priamočiarejšiemu podaniu. Nálož divokých harmónií, neľútostných náklepov, divokých vokálov – hrá sa tu nielen technicky, ale aj brutálne. Skladby bičom dopredu ženú i apokalypticky vyznievajúce sóla, popri vplyvoch z minula si všimnete aj novinku, deathmetalové tajfúny s atmosférou NILE, a zvukovo i produkčne je to vybrúsený smrtiaci diamant. Bonusová coverka „Embodiment Of Chaos“ od SINISTER je výborná poklona zlatému veku kovu smrti.

8,5/10

https://www.metal-archives.com/bands/Hideous_Divinity/113436

ANTROPOFAGUS – M.O.R.T.E. – Methods Of Resurrection Through Evisceration (2017, Comatose Music, 37:33)

 Zatiaľ zostaneme v Taliansku, tentokrát na malebnom pobreží Ligúrskeho mora v Janove. Už dvadsiaty rok tam existuje krvilačná svorka ANTROPOFAGUS, ešte v minulom tisícročí debutujúca s albumom „No Waste Of Flesh“, aby si s jeho nasledovníkom „Architecture Of Lust“ dala trinásť rokov načas. Aj tak dobre, že vyšiel, v roku 2012 išlo o šťavnatý kus pravoverného brutálneho death metalu, dosť odlišný od toho, čo sa dialo a deje na sofistikovanej a precíznej rímskej scéne. A rovnako je na tom aj čerstvá novinka z mája tohto roku. Desať skladieb klasicky čistého BDM mäsiarenia, odchovaného na US aj európskych klasikách 90. rokov. Hutnosť, ponurosť a priamočiarosť sú hlavnými devízami tohto zhubného monolitu. Album je rezký, veľmi útočný a krutý, bohatý na náklepy, ktoré ale skvele spája s energickými strednými a drvivými partmi. Nepracuje sa tu s nejakým predvádzaním hráčskych ekvilibristík, nahrávka je skôr v duchu hesla „zákonom je brutalita“, tak či tak počuť, že ide o kvalitných hudobníkov a skladateľov, tvoriacich zaujímavé harmónie, oživené svojskými sólami. Vokál sa hrnie prevažne pekne v hĺbke a aj on má veľkú zásluhu na tom, že nábojom má „M.O.R.T.E.“ blízko k takým majstrovským dielam, s akými svojho času prišli nepriatelia zľutovania DERANGED a INFERNAL TORMENT. A takisto MALEVOLENT CREATION, uctení záverečnou coverkou.

8,5/10

https://www.facebook.com/antropofagus.official

CENOTAPH – Perverse Dehumanized Dysfunctions (2017, Hammer Müzik, 30:51)

 Ak sa v Turecku udeje kvalitný BDM, tak to už dávno nie je žiadna neobvyklá udalosť, proste aj tam vedia. A ak je ten brutal death nadpriemerne zverský, je dosť pravdepodobné, že niekde nablízku je kmotor tamojšej extrémnej metalovej scény Batu Çetin. Minulého roku sa veľmi dôrazne pripomenul kolekciou mimozemských ukrutností, novinkou od DRAIN OF IMPURITY, a aktuálne od júna devastuje šiestym albumom kapely, ktorá turecký metalový extrém dostala do svetového povedomia. Reč je o od roku 1994 existujúcich CENOTAPH, skupiny, čo do neľudskosti podania kovu smrti patriacej do extraligy. Tentokrát bez hviezdneho zahraničného hosťa, akým bol Lille Gruber, ktorý nabubnoval predošlý „Putrescent Infectious Rabidity“, ale Batu (vokály), Alican Erbaş (bicie) a Erkin Özturk (gitary, sprievodné vokály) si aj tak poradili výborne. Osem kusov gore zbesilostí v najvyšších otáčkach ponúka technicky podaný veľmi neľudský death metal nabitý ponurými harmóniami, náklepmi pod bohato navrstvenými gitarami, drvivými pomalšími partmi so zavýjaním disharmonických tónov a kolekciou zverských growlov a výleviek. Hudobne zhruba niekde okolo INIQUITOUS DEEDS miestami až k ANIMALS KILLING PEOPLE, s hutným „nemoderným“ zvukom, veľmi dobrá práca.

9/10

https://cenotaph666.bandcamp.com/

IMPETUOUS RITUAL – Blight Upon Martyred Sentience (2017, Profound Lore Records, 43:16)

 Temné deathmetalové delírium z tropického austrálskeho Queenslandu útočí po tretíkrát. Od vydania predošlého albumu (https://www.metalopolis.net/art_reviews.asp?id=7262) ubehli tri roky a dva mesiace a je tu ďalšia dávka okultného rúhania, ktoré je v rámci kovu smrti jedným z jeho extrémov. Vo väčšine stále platí to, čo odznelo už v recenzii na predošlá nahrávku. K výraznejším zmenám patrí to, že tentokrát IR miestami viac vyakcentovali desivé atonálne drone pasáže, ktoré tu a tam hraničia s tým, čo tvoria spriaznení minimalisti priepasti GRAVE UPHEAVAL. Inak si opäť možno vychutnať surový, ponurý nahalovaný náklepový, ale atmosférický „začiernený“ death metal, v ktorom často víťazí besniaca rýchlosť s chaoticky kvíliacimi gitarami a hlbokými, ťahavými vokálmi. Zúrivé sóla i celková búrlivá živelnosť občas vyvolajú aj spomienku na austrálsku legendu SADISTIK EXEKUTION, toto je však pri všetkej ukrutnosti kompozične, zvukovo i v rámci vyvolania pocitu desivých vidín iných, zlých svetov o pár tried inde.

8,5/10

https://www.facebook.com/ImpetuousRitual/

RUPTURED BIRTH – Transmutant (2017, CDN Records, 79:08)

 Technickú a brutálnu zúrivosť z kanadského Ontaria sme tu už v jednom špeciále mali s jej debutovým EP „Arachni Supremacy“ (2015) a ak vami teraz lomcujú pocity znepokojenia pri pohľade na dĺžku dlhohrajúceho albumu, tak nemusia, vlastne má len okolo 50 minút a ten zvyšok je EP ako bonus. Nálož to ale v každom prípade je, celkom by stačilo tak trištvrte hodiny, vtedy by umenie RUPTURED BIRTH vyniklo viac. Zúrivý, technicky podaný hyperblastujúci BDM kontrastuje s ťažkými, valivými pasážami, do kariet mu hrá hutný zvuk a prepracované gitary, kvalitne využívajúce kontrast harmónií a nervy drásajúcich riffov. Prechody z natrilkovaných náklepov do disharmonických drvení, pospájané tu a tam psychedelickými momentmi sú dosť originálne, hudba celkovo je správne kanadské brutálne besnenie, tu tematicky hodené do sci-fi. Vhoďte do miešačky starý KATAKLYSM, CEPHALECTOMY, CRYPTOPSY, GORGUTS, dolejte trochou psycha a vylezie vám zhruba niečo takéhoto. Posledná skladba nového materiálu má pätnásť minút. Pacienti, čo už.

8/10

https://www.facebook.com/RupturedBirthScigrind/?ref=ts