„Černobyľskí deathmetalisti“ z nemeckého Chemnitzu sa po prvom, na vlastné triko vydanom albume uchytili rovno u Unique Leader, čo je pre tech-BDM bandu z Európy v podstate vrchol, ďalej sa dá teoreticky ísť len po „sprístupnení hudby širším masám“. Tam sa vynikajúco uviedli s dvojkou „Radiophobia“, po nej sa stihli rozísť, potom informovali, že pôjdu ďalej pod novým názvom a nakoniec z tohto tornáda vyliezli starí dobrí CYTOTOXIN s novým bubeníkom a druhým gitaristom v zostave. Aktuálne správy o koncertnej forme sú v duchu „to treba zažiť“, už sa teším na začiatok októbra.

 

 

Čo je obzvlášť pekné, pred zhruba mesiacom im uniklo desať nových dávok ničivého žiarenia a tretí album „Gammageddon“ je ďalšou exkurziou do sveta – aj sveta ponurej budúcnosti –, v ktorej sa ľudstvo vyrovnáva s následkami jadrovej katastrofy. Texty s tieseň vyvolávajúcimi obrazmi planéty zničenej žiarením, mutácií, zvyškami ľudstva snažiacimi sa prežiť v krytoch hlboko pod zemou a podobnými víziami. Hudba už tradične vynikajúca, často „trilkujúci“ technický brutálne death, v ktorom angažovanie druhého gitaristu bohatstvo tónov a liniek ešte viac navrstvilo. Je tu o čosi viac stredných, atmosférických pasáží a prekvapujúco veľa náladových melódií. Menej „originovských“ náklepov, viac strhujúcich rytmických partov, gitarovo sa tu a tam opierajúcich aj o industriálny metal. Veľa bodov za to, že skladby sú variabilné, žiadnych deväť variácií jedného modelu.

 

K tomu opäť veľmi silná katastrofická atmosféra, pípanie dozimetrov, hlasy vo vysielačkách, vzduch zavýjajúci vo vetracích šachtách, boj o prežitie a vízia prehry. Naozaj mám pocit, že tak, ako u mnohých aj technických BDM bánd je hlavnou dimenziou brutalita a extrémnosť a pridaná hodnota je často mizivá, prípadne žiadna, je jej u CYTOTOXIN až nečakane veľa. Tu už sa dá hovoriť aj o atmosférickom tech-BDM, kde sa zložité vyhrávky stretávajú s atmosférou záhuby a zániku. Tej do kariet hrá i zvuk, pekne vyvážený medzi klasickým a moderným znením. Ďalšou silnou stránkou sú Grimove vokály, hlavne hlboké, dokonca veľmi hlboké, ale pomerne zrozumiteľné, dobre nafrázované a premyslené, mnoho zdvojených partov, nejaké vyššie polohy, občas „prasátko“, jednoducho aj táto stránka je precízne vypracovaná. Pár vokálnych nápadov je vyslovene extrémnych, zároveň dosť originálnych, skrátka je veľa dôvodov radovať sa, že z hĺbky atómového krytu hlasno počuť známky života.