Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Tento klenot diskografie PINK FLOYD častokrát nemá naštudovaný ani ich vyslovený fanúšik. Prehliadaný kúsok však nesporne patrí do vitríny britského progresívneho rocku, krátko na to nasledovaný bájnou „Stenou“. Je pritom stratou času vôbec kvalitatívne porovnávať tieto dva koncepčné albumy a súčasne asi aj vrcholy legendy z Grantchester Meadows.
V priebehu rokov 1977 a 1979 ukázali študentíci z Cambridge dve protipólne koncepcie a v oboch extrémoch sa ukázali ako majstri remesla. Keďže v januári 2017 oslávili Orwellom inšpirované Zvieratká 40. výročie, pozrime sa práve na ne.
Ak by formálne členenie na kratučké úderné fragmenty nebolo marketingovo príťažlivejšie a masovo stráviteľnejšie, „Animals“ mohli byť podobnou legendou ako „The Wall“. Nie je to tak. Minimálne preto, že kostrou a prakticky aj celým obsahom albumu sú tri rozložité skladby, ktoré vlastne zaplnili celú platňu. Ich zárodky môžeme hľadať už tri roky pred ich vydaním v oficiálnej podobe.
Jednotlivé časti kompozícií boli čas od času predstavované na koncertoch a až postupne za priebežného prerábania sa spojili do finálnych celkov, znejúcich tak prirodzene, že sa nedá jednoducho hovoriť o obyčajnom „zlepovaní“. Napríklad nádherná „Dogs“ - tá si zo spomínaných troch obrích kompozícií uchováva najzreteľnejšiu kontinuitu počas celých 17 minút. Skladba sa mimochodom hrala už v roku 1976 pod názvom „Gotta Be Crazy“.
Orwellova farma zvierat je duchom prítomná v priebehu celých 40 minút. Nie náhodou sú názvy troch plnohodnotných skladieb kastami, do ktorých britský novinár vo svojej slávnej knihe rozdelil ľudstvo. Prasce ovládajú, Psy plnia ich rozkazy a tí ostatní sú tupé poslúchajúce Ovce. Ide samozrejme o kritiku vtedajšej politicko-spoločenskej situácie v Británii.
Sedemnásťminútoví „Psi“ vyčnievajú nad ostatným materiálom dôrazom na akustiku, podvečerne melancholickou a zároveň vzdušnou melodikou a konštrukčne etapovitým charakterom. Ani vám to ale že vôbec nepripomína „Time Flies“ od PORCUPINE TREE? Watersov text je štipľavou deklamáciou v boji proti bezcitnosti a hrabivosti a patrí k jeho najlepším.
And when you loose control, you´ll reap the harvest You have sown And as fear grows, the bad blood slows and turns to stone And its too late to loose the weight You used to need to throw around So have a good drown, as you go down, alone Dragged down by the stone
„Prasce“ a „Ovce“ idú už zo svojej rockovejšej povahy viac na dreň i keď priamočiarosti je ktorákoľvek z troch hlavných skladieb vzdialená na míle. Na tomto albume nič nevybavíte z pohodlia vášho kresla online - musíte si odstáť fronty. Textová stránka naprieč celým albumom je celkovo z tých bohatších, kvantitatívne aj kvalitatívne. Upokojujúcu sa hladinu rieky v prostrednej „Pigs (Three Different Ones)“ záverom rozčerí Gilmourove fantastické sólo, na ktoré sa subjektívne nedotiahol ani o dva roky v „Comfortably Numb“.
„Sheep“ začína (si to predstavte) na pastvinách. Bečiace ovečky si podávajú štafetu, zatiaľčo Rick Wright na klávesových nástrojoch hľadá lentilky. Kúzlo neočakávaného je, že to zväzuje trsy zvukových vláken dokopy a výsledkom sú melódie, harmónie a také tie veci.
Charakteristickým znakom skladby je však Rogerova vibrujúca basa, ktorá jej dodáva jednoznačne najväčšie pnutie a „Sheep“ je tak najvýraznejším kúskom celej kolekcie. Grandiózne finále kompozície patrí k tomu najimpresívnejšiemu, čo sa dá v hudbe vôbec zažiť, najmä v kontexte predchádzajúcich ôsmich minút, ktoré si vás nastavovali do správne nervóznej polohy.
Keď už o nervozite, v podobnom duchu sa nieslo aj nahrávanie albumu – podobnosť s predchádzajúcim zárezom „Wish You Were Here“, ktorý vyznával abstraktnejší hudobný prejav, je v tomto čisto náhodná. V kapele každopádne rástli egá, ktoré boli nútené spolupracovať a vzdávať sa vlastných vízií v prospech celku.
Predstavte si, že ste David Gimour. A nielen to, práve sa vám podarilo vypečené psychedelické sólo, na ktoré ste patrične hrdí. Principál Waters však údajne s železnou pravidelnosťou zhadzoval Gilmourove nápady zo stola a nútil ho nahrávať sóla znova. Ako vyzerali pôvodné verzie, sa bežný smrteľník len tak nedozvie, ale aj na konečnú podobu Davidových vyhrávok v „Pigs (The Three Different Ones)“ a v „Sheep“ sa veru zvykalo príjemne. V oboch prípadoch dokázal tento vlasáč prepracované skladby svojím príspevkom posunúť na novú úroveň a skutočne im nasadil koruny.
Je zázrakom, že pretrvávajúce nezhody v kapele sa nepodpísali na kvalite albumu, a to už presne druhýkrát po sebe. Naopak, „Animals“ som si rokmi zamiloval asi najviac z celého ich portfólia. Zážitok umocníte kúpou výborne namixovaného vinylu, ktorý, tak ako celá tvorba kapely, vyšiel v rámci reedičnej kampane minulý rok.
1. Pigs On The Wing (Part 1)
2. Dogs
3. Pigs (Three Different Ones)
4. Sheep
5. Pigs On The Wing (Part 2)
Diskografie
The Endless River (2014) Pulse (DVD) (2006) Pink Floyd: Live at Pompeii (Director's Cut) (2003) Echoes: The Best of Pink Floyd (2001) Is There Anybody Out There? The Wall Live 1980–81 (2000) Pulse (1995) The Division Bell (1994) Delicate Sound Of Thunder (1988) A Momentary Lapse Of Reason (1987) The Final Cut (1983) The Wall (1979) Animals (1977) Wish You Were Here (1975) The Dark Side Of The Moon (1973) Pink Floyd: Live at Pompeii (1972) Obscured By Clouds (1972) Meddle (1971) Atom Heart Mother (1970) Ummagumma (1969) Music From The Film More (1969) A Saucerful Of Secrets (1968) Piper At The Gates Of Dawn (1967)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 1977 Vydavatel: Harvest Records Stopáž: 41:42
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!