PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Tento klenot diskografie PINK FLOYD častokrát nemá naštudovaný ani ich vyslovený fanúšik. Prehliadaný kúsok však nesporne patrí do vitríny britského progresívneho rocku, krátko na to nasledovaný bájnou „Stenou“. Je pritom stratou času vôbec kvalitatívne porovnávať tieto dva koncepčné albumy a súčasne asi aj vrcholy legendy z Grantchester Meadows.
V priebehu rokov 1977 a 1979 ukázali študentíci z Cambridge dve protipólne koncepcie a v oboch extrémoch sa ukázali ako majstri remesla. Keďže v januári 2017 oslávili Orwellom inšpirované Zvieratká 40. výročie, pozrime sa práve na ne.
Ak by formálne členenie na kratučké úderné fragmenty nebolo marketingovo príťažlivejšie a masovo stráviteľnejšie, „Animals“ mohli byť podobnou legendou ako „The Wall“. Nie je to tak. Minimálne preto, že kostrou a prakticky aj celým obsahom albumu sú tri rozložité skladby, ktoré vlastne zaplnili celú platňu. Ich zárodky môžeme hľadať už tri roky pred ich vydaním v oficiálnej podobe.
Jednotlivé časti kompozícií boli čas od času predstavované na koncertoch a až postupne za priebežného prerábania sa spojili do finálnych celkov, znejúcich tak prirodzene, že sa nedá jednoducho hovoriť o obyčajnom „zlepovaní“. Napríklad nádherná „Dogs“ - tá si zo spomínaných troch obrích kompozícií uchováva najzreteľnejšiu kontinuitu počas celých 17 minút. Skladba sa mimochodom hrala už v roku 1976 pod názvom „Gotta Be Crazy“.
Orwellova farma zvierat je duchom prítomná v priebehu celých 40 minút. Nie náhodou sú názvy troch plnohodnotných skladieb kastami, do ktorých britský novinár vo svojej slávnej knihe rozdelil ľudstvo. Prasce ovládajú, Psy plnia ich rozkazy a tí ostatní sú tupé poslúchajúce Ovce. Ide samozrejme o kritiku vtedajšej politicko-spoločenskej situácie v Británii.
Sedemnásťminútoví „Psi“ vyčnievajú nad ostatným materiálom dôrazom na akustiku, podvečerne melancholickou a zároveň vzdušnou melodikou a konštrukčne etapovitým charakterom. Ani vám to ale že vôbec nepripomína „Time Flies“ od PORCUPINE TREE? Watersov text je štipľavou deklamáciou v boji proti bezcitnosti a hrabivosti a patrí k jeho najlepším.
And when you loose control, you´ll reap the harvest
You have sown
And as fear grows, the bad blood slows and turns to stone
And its too late to loose the weight
You used to need to throw around
So have a good drown, as you go down, alone
Dragged down by the stone
„Prasce“ a „Ovce“ idú už zo svojej rockovejšej povahy viac na dreň i keď priamočiarosti je ktorákoľvek z troch hlavných skladieb vzdialená na míle. Na tomto albume nič nevybavíte z pohodlia vášho kresla online - musíte si odstáť fronty. Textová stránka naprieč celým albumom je celkovo z tých bohatších, kvantitatívne aj kvalitatívne. Upokojujúcu sa hladinu rieky v prostrednej „Pigs (Three Different Ones)“ záverom rozčerí Gilmourove fantastické sólo, na ktoré sa subjektívne nedotiahol ani o dva roky v „Comfortably Numb“.
„Sheep“ začína (si to predstavte) na pastvinách. Bečiace ovečky si podávajú štafetu, zatiaľčo Rick Wright na klávesových nástrojoch hľadá lentilky. Kúzlo neočakávaného je, že to zväzuje trsy zvukových vláken dokopy a výsledkom sú melódie, harmónie a také tie veci.
Charakteristickým znakom skladby je však Rogerova vibrujúca basa, ktorá jej dodáva jednoznačne najväčšie pnutie a „Sheep“ je tak najvýraznejším kúskom celej kolekcie. Grandiózne finále kompozície patrí k tomu najimpresívnejšiemu, čo sa dá v hudbe vôbec zažiť, najmä v kontexte predchádzajúcich ôsmich minút, ktoré si vás nastavovali do správne nervóznej polohy.
Keď už o nervozite, v podobnom duchu sa nieslo aj nahrávanie albumu – podobnosť s predchádzajúcim zárezom „Wish You Were Here“, ktorý vyznával abstraktnejší hudobný prejav, je v tomto čisto náhodná. V kapele každopádne rástli egá, ktoré boli nútené spolupracovať a vzdávať sa vlastných vízií v prospech celku.
Predstavte si, že ste David Gimour. A nielen to, práve sa vám podarilo vypečené psychedelické sólo, na ktoré ste patrične hrdí. Principál Waters však údajne s železnou pravidelnosťou zhadzoval Gilmourove nápady zo stola a nútil ho nahrávať sóla znova. Ako vyzerali pôvodné verzie, sa bežný smrteľník len tak nedozvie, ale aj na konečnú podobu Davidových vyhrávok v „Pigs (The Three Different Ones)“ a v „Sheep“ sa veru zvykalo príjemne. V oboch prípadoch dokázal tento vlasáč prepracované skladby svojím príspevkom posunúť na novú úroveň a skutočne im nasadil koruny.
Je zázrakom, že pretrvávajúce nezhody v kapele sa nepodpísali na kvalite albumu, a to už presne druhýkrát po sebe. Naopak, „Animals“ som si rokmi zamiloval asi najviac z celého ich portfólia. Zážitok umocníte kúpou výborne namixovaného vinylu, ktorý, tak ako celá tvorba kapely, vyšiel v rámci reedičnej kampane minulý rok.
Nenápadná nahrávka, ktorá je však v rámci Ostrovného prog-rocku odsúdená okupovať čelné pozície.
Roger Waters
- basa, koncept
David Gilmour
- gitary
Rick Wright
- klávesy
Nick Mason
- bicie
1. Pigs On The Wing (Part 1)
2. Dogs
3. Pigs (Three Different Ones)
4. Sheep
5. Pigs On The Wing (Part 2)
The Endless River (2014)
Pulse (DVD) (2006)
Pink Floyd: Live at Pompeii (Director's Cut) (2003)
Echoes: The Best of Pink Floyd (2001)
Is There Anybody Out There? The Wall Live 1980–81 (2000)
Pulse (1995)
The Division Bell (1994)
Delicate Sound Of Thunder (1988)
A Momentary Lapse Of Reason (1987)
The Final Cut (1983)
The Wall (1979)
Animals (1977)
Wish You Were Here (1975)
The Dark Side Of The Moon (1973)
Pink Floyd: Live at Pompeii (1972)
Obscured By Clouds (1972)
Meddle (1971)
Atom Heart Mother (1970)
Ummagumma (1969)
Music From The Film More (1969)
A Saucerful Of Secrets (1968)
Piper At The Gates Of Dawn (1967)
Vydáno: 1977
Vydavatel: Harvest Records
Stopáž: 41:42
Produkce: Pink Floyd
Studio: Brittania Row Studios, Londýn
Věčná klasika..
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.