OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Slovenská extrémne metalová scéna tiež zažíva svoj vek návratov. MORDUM sú už nejaký čas späť po vyše dvanástich rokoch ticha a s debutovým albumom, na ktorý si počkali 26 rokov od vzniku. Dejú sa aj iné veci. Po vzniku Slovak Metal Army bolo len otázkou času, kedy znovu ožije Immortal Souls Productions, vydavateľstvo, s ktorým sa v 90. rokoch musel stretnúť asi každý deathmetalista na Slovensku a nejeden ďalší po celom svete.
ISP sú opäť tu a o slovo sa hlásia naozaj ostro, za pár mesiacov vydali niekoľko nových deathmetalových titulov z domácej i zahraničnej scény a medzi nimi už pár týždňov doďaleka svieti novinka domácej legendy, ktorá sa po presne dvadsiatich rokoch od vydania debutu „Ideas“ vracia z chodieb večnosti s novinkou, príznačne nazvanou „Resurrection“. Príbeh piešťanskych DEHYDRATED je popísaný v recenzii spred piatich rokov, neplatí však už „zdá sa, že tento reunion je stále skôr v rovine plánov“.
DEHYDRATED sú dnes po všetkých stránkach hotová aktívna kapela, rozhodnutá ukázať, že aj keď uplynuli dve dekády, nepatrí do starého železa a ligy vyslúžilcov. Zo starej zostavy neostal kameň na kameni, Pegas je verný HYPNOS, Vlado Pagáč je kdesi v cudzine, zostal však hlavný mozog Braňo a dal dokopy novú zostavu, v ktorej nájdete veľmi známe mená zo zlatého veku SKDM a DEPRESY – za bicími je Elevo, za mikrofónom Dragan, ktorému sa death metal stal akýmsi bezpečným prístavom.
S rovnako kvalitnými posilami na mieste basy a druhej gitary sa v podstate prirodzene dalo čakať, že návrat nebude krokom vedľa ani nepríde s krížom po funuse. DEHYDRATED sa postarali o to, aby bolo všetko ako má byť, zvuk zo štúdia v trenčianskom klube Piano je výborný, klasicky deathmetalový, hlboký, hutný, bez umelej príchute, a o pôsobivý grafický vizuál sa postaral španielsky majster temných metalových obrazov Juanjo Castellano. Pre žáner, v ktorom sa DEHYDRATED cítia ako doma, sa snáď nikto iný nehodí viac.
DEHYDRATED hrajú už niekoľko rokov znovuobjavený old school death metal, niet sa čomu čudovať, sú z generácie, kedy to nebola žiadna stará škola, ale čerstvá novinka, tu a tam až senzácia. Čo to znamená v ich prípade? Päť plus jedna skladieb za necelú polhodinku. Možno trochu málo pri takom veľkom návrate, zvlášť ak je posledná vec coverom od veľkej žánrovej legendy. Ale asi je lepšie potešiť sa z toho, ako dobre ponávratová prvotina vyšla a držať DEHYDRATED palce, aby toho nabudúce v aspoň takejto kvalite bolo ešte viac.
DEHYDRATED vzor 2017 sú podobným úkazom, akým sú v českých susedov SECTESY. Ich hudba je jasnou oslavou kovu smrti spred dvadsiatich rokov, možno spred štvrťstoročia. Skrátka má táto tvorba korene v death metale, aký vznikal pred rokom 1995, s tým, že zombie-Česi sú melodickejší, dokonca tak, že miestami ich vybrúsené temné melódie pytliačia v teritóriách starých DEPRESY. Slováci naopak stavajú skôr na hutnosti, dôraznosti, rýchlosti i rovných stredných rytmoch, a ich kompaktné riffy kúzlia majestátne, ponuré harmónie, v ktorých nájdete veľa odkazov na starú tvorbu.
Zároveň v nich ožívajú spomienky na klasický slovenský death metal tak, ako sa dvadsať a viac rokov dozadu hrával na Považí od Púchova po Piešťany. Takéto tóny boli špecialitou DEMENTOR, DEPRESY, CARRION, CLINICAL či DISSONANCE. Tí poslední síce viac inklinovali k technickejšiemu podaniu (to koniec koncov aj DEHYDRATED na „Ideas“), ale ostatní spomenutí boli majstri v tom, ako do ostrých, občas vyslovene brutálnych liniek naliať svojskú melodiku a náladovosť. V tomto je aktuálna sila znovuzrodených – majú v sebe viac domáceho kumštu než vplyvov zvonku, hoci ak by niekto chcel, nejakú Floridu alebo staré Švédsko či Holandsku by tu pod mnohými vrstvami odkryl. Kvalitnú hudbu korunuje Draganov nezameniteľný vokál, ktorý patril do zlatého fondu domáceho kovu smrti najneskôr na prvom (mini)CD DEPRESY a po dvadsiatich rokoch to tam ten chlap má v hrdle snáď ešte viac, než keď bol o polovicu mladší.
Atmosféru starých čias albumu dodávajú aj dve majestátne nasamplované ponuré záležitosti, prvá album uvedie, druhá ho ukončí. Ale nie celkom. Plnohodnotnou súčasťou nahrávky je cover „Dawn Of Eternity“ z nesmrteľného debutu floridských MASSACRE „From Beyond“. Zvykne sa hovoriť, že cover sa málokedy vyrovná originálu, ale tu sa to podarilo vynikajúco, s trochou rúhania možno mať pocit, že s týmto zvukom a vokálom skladba trhá ešte viac než originál. Celkovo je album vysoko nadpriemerným dielom a dôvodom očakávať nabudúce ešte viac
Legenda slovenského death metalu sa vrátila vo veľkom štýle, čo nás to len čaká nabudúce?
7,5 / 10
Drahoš „Dragan“ Gabriš
- vokály
Braňo Jurák
- kytara
Peter „Pepe“ Benčík
- kytara
Janek Bazový
- baskytara
Roman „Elevo“ Laššo
- bicí
1. The Glory's Hangman
2. Don't Laugh You're Dying
3. Last Sunset
4. Appealing Murder
5. Dying And Asking
6. Dawn Of Eternity
Resurrection (2017)
Ideas (CD) (1998)
Ideas (MC) (1997)
Burnt (split s BESTIALIT) (1994)
Suffering of The Living Masses (demo) (1992)
Festered Find (demo) (1992)
Vydáno: 2017
Vydavatel: Immortal Souls Productions
Stopáž: 28:58
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.