„My sme gore!“ by znelo trúfalo a arogantne od kadekoho, ale keď to o sebe napíšu HAEMORRHAGE, môžete vziať formaldehyd na to, že nekecajú. Súčasný goregrind je z väčšiny „hudlařina“, nad vodou ho držia klasici a niekoľko novších spolkov, ktoré pochopili, o čom to má byť. Zakladatelia žánru CARCASS už goregrind nehrajú tak štvrťstoročie, „Necroticism - Descanting The Insalubrious“ je ich posledné dielo, ktoré sa do tohto chladiaceho boxu ako – tak zmestí, ale ich žiaci z Madridu sú stále pri chuti, hoci už prešlo 26 rokov odvtedy, čo začali zhudobňovať príbehy zo sveta márnic, pitevní a iných miest, kde to kypí životom leda tak vtedy, keď kľakne chladenie a cez zle zavreté okno nalezú mäsiarky.

Luisma (gitary, sprievodné vokály), Ana (gitary), Lugubrious (vokály), Ramón (basa) a nový bubeník Erik Raya v septembri u Relapse exhumovali svoj siedmy dlhohrajúci album, ktorého titul každému objasňuje, kto tu šéfuje hnilobe. Prečo je to tak, to vysvetlí hudba. Nových skladieb je pätnásť, texty sú plné poetiky posmrtných stavov, občas vtipne zrýmované a ak máte radi nejaké „zábavné“ vsuvky, tu si ich neužijete. Niekoľko skôr mrazivých samplov, inak sa Španieli aj tentokrát spoľahli v prvom rade na hudbu. Tá nemá ako sklamať, svižný až naklepaný goregrind, vychovaný na „Reek Of Putrefaction“ a „Symphonies Of Sickness“, agresívne i drvivé riffy, chytľavé gitarové linky, basový buldozér a premakané sóla, neraz vyslovene melodické. Je to priamočiary zúrivý rachot, hudobnícky ale na úrovni. Lugubriousove vokály, toť zvuky hostiny zombie kanibalov, proste sa všetko podarilo, som rád, že sú ľudia, ktorí pamätajú na to, že tento žáner nebol myslený ako dvojakordová tuc-tuc zábavovka. A gitary v druhej časti „Miss Phlebotomy“ umožnili zaspomínať na časy, v ktorých sa s neortodoxnými postupmi úspešne pohrávali aj takí extrémisti ako PUNGENT STENCH či DEAD.