Ak by sme chceli spísať skupiny, ktoré v súčasnosti predstavujú špičku slovenskej deathmetalovej scény, to znamená spolky, ktoré čo do hudobnej kvality v porovnaní so svetom rozhodne nevyznievajú ako nejakí babráci a chudobní príbuzní, východoslovenských BRUTE by sme mali spomenúť na popredných miestach. Pôvodne vranovská skupina debutovala v roku 2000 demom „Fetus Of Evil“. Rok po ňom sa odmlčala, aby v roku 2008 a 2010 vypustila do sveta dve ďalšie demonahrávky. To už ako jednočlenný projekt, za ktorým stál Števo „Steve“ Tokár, chlap s neuveriteľnou výdržou, srdcom a až tvrdohlavým zanietením ísť si svojou cestou. Aj vďaka tomu sú už od debutového albumu „Sophisticated Atrocity“ BRUTE opäť plnohodnotnou kapelou, ktorá s oboma nohami na zemi začína zbierať zaslúžené úspechy. Má ich vydreté ako málokto.

Zdravím, Števo, čo nového v tábore BRUTE? Čím sa zaoberáte takto ku koncu roka ako chlapi, hrajúci death metal tu na východe?

Zdravíme srdečne Metalopolis. Po dlhších peripetiách sme začiatkom tohto roku vydali nový album „Henchmen“. Mohol vyjsť už v roku 2016, ale keďže české vydavateľstvo Nice To Eat You Records od vydania odstúpilo, nie našou vinou sa vydanie časovo posúvalo. Pokračovali sme v hľadaní a záujem mali aj indonézski Roommate Records, album však plánovali vydať až v lete/jeseni 2017, s čím sme nemohli súhlasiť a nedočkaví boli samozrejme aj naši verní fanúšikovia Tak sme to vydali doma na Slovensku u Slovak Metal Army. Juro Haríň nás napokon presvedčil a sme teraz veľmi radi. Popri BRUTE a death metale musí u každého fungovať práca a rodiny.

„Henchmen“ mal teda pôvodne vyjsť u Roommate Records v Indonézii, nakoniec z toho však zišlo kvôli tomu, že by sa na album čakalo skoro rok. Indonézska brutal deathmetalová scéna je zrejme najväčšia na svete, nebolo ale predsa len tak trochu riziko vydávať album na opačnom konci sveta? Aj kvôli komunikácii, tamojšia angličtina býva často tak trochu „špeciálna“.

Rátal som s tým. Jasné. Človek je odjakživa zvedavý tvor a chceli sme zariskovať. Podotýkam, že Roommate Records mali veľký záujem vydať nás, poslali aj korektnú zmluvu, no už spomínaný neskorý termín vydania nás odradil a popravde ma dosť potom bombardoval Juro zo Slovak Metal Army i Monika Mokošová a hlavne fans, tak som osobne rád, že je tak, ako je. Človek sa učí celý život.

Tak či tak tam po promáči PAIN PURIFICATION, vášho druhého projektu, mal v Indonézii vyjsť aj celý album, platí to ešte?

Jasne. Ak budeme zdraví, debut PAIN PURIFICATION vyjde určite. Po odchode Pafa (ex-BRUTE), ktorý naspieval demo a kvôli časovej tiesni popri BRUTE sa debut posúva. Mal by ho naspievať Roman Regina (TYPHOID). To už je dohodnuté. Keďže má Roman veľa pracovných i rodinných povinnosti, popri tom aj TYPHOID, povedal som si, že nebudem tlačiť na pílu, lebo Romanov vokál na debute musí byť. O rok máme výročie s BRUTE, tak verím, že už bude na svete aj debut PP.

Tri albumy, traja vydavatelia, to je tiež taká zložitejšia cesta. Vedel by si povedať, aké boli klady i zápory jednotlivých vydavateľov, resp. prečo ste sa rozhodli ísť vždy k niekomu inému?

Prvý album „Sophisticated Atrocity“ nám vydali Nice To Eat You Records, ku ktorým nás nasmeroval môj český priateľ Filip Dobromský. Vďaka File, nezabudneme. Nemali sme pri debute s týmito vecami žiadne skúsenosti, preto sme boli za to vďační. Potom sme nahrali druhý album „Pillory“ a verím, že tak, ako sa kvalitatívne posunula naša tvorba, chceli sme sa posunúť aj ako kapela a skúsiť iného vydavateľa. Dohodli sme sa s mojím skvelým priateľom Petrom Beťkom , ktorého si veľmi vážim, prešli pod jeho Gothoom Prod. a ostali na Slovensku. Na Slovensku  nie je ľahké fungovať. Ako kapela a aj obe tieto vydavateľstvá robili čo mohli. My sme za všetko vďační a neľutujeme. A opäť sme chceli skúsiť niečo nové a tak nás osud zavial k SMA  a vydali sme tu tretí album „Henchmen“.

Ako by si ty sám porovnal vaše tri albumy, pekne chronologicky?

Debut „Sophisticated Atrocity“ je pre mňa už kult a je dosť melodický, i agresívny. „Pillory“ je brutálnejší, ale aj tam brutalita stále ide s našou povestnou štipkou melodiky. Myslím, že nestagnujeme, stále sa posúvane, čo je základ. Preto si myslím, že „Henchmen“ je najvyzretejší materiál BRUTE. Ťažko mi je porovnávať, pochopiteľne. Milujem všetky tri albumy, aj demonahrávky.

Od vydania „Henchmen“ už ubehlo niekoľko mesiacov, aké sú zatiaľ ohlasy? Dá sa už aj nejako vyhodnotiť situácia, pokiaľ ide o úspešnosť vydania a správnosť voľby vydavateľstva?

Ohlasy sú vynikajúce, sme nadšení. Tak ďaleko do sveta sme sa svojou hudbou ešte nedostali. Prichádzajú kladné ohlasy nielen z SK/CZ scény či Európy aj z celého sveta. Máme aj kopec rozhovorov a my sme veľmi šťastní, no pri zemi. Makačka a dlhoročná drina začína plodiť ovocie, i vrásky pribúdajú, ha-ha. Juro Haríň, šéf SMA, nás rôznymi prostriedkami tlačí do celého sveta tak, ako to len na naše pomery je možné. V rámci našich aktuálnych možností sme sa rozhodli dobre a sme spokojní. Týmto Jura pozdravujeme a vyslovujeme veľkú vďaku.

Z môjho pohľadu je aktuálny album v zásade výborne vyladenou syntézou vašich doterajších prístupov, to znamená, že 1. vychádza z klasiky žánru 2. je prepracovaný 3. minimálne spolovice patrí do kategórie „brutal“ 4. obsahuje asi najviac melódií a atmosféry v histórii BRUTE...

Presne tak. Píšem ako cítim. Milujem mix 90. rokov európskej a americkej školy s kvapkou moderny. Vždy som to cítil brutálne a atmosféricky. To všetko vytvára veľmi podstatnú a dôležitú atmosféru, ktorú preferujem.

Prečo práve „drábi“ (Henchmen)?

Death metal je pre mňa môj názor na svet a postoj. Keď to vezmem metaforicky, sme pomocníci v zlých veciach. Ľudstvo svojím konaním pomáha záhube, ktorá skôr či neskôr musí prísť.

Ak sa pozriem na vaše texty, tak nevidím nejaké šokujúce, temné či krvavé motívy/obrazy, skôr také pohľady dovnútra seba samého a kritický pohľad na nešváry ľudského rodu. Čo ťa inšpiruje k písaniu?

Do ľudského správania a jej psychiky sa vždy dá načrieť ako do nekonečne hlbokej stoky. O tom píšem najradšej a sedí mi to už k spomínanej atmosfére našej tvorby.

Zaujímajú ťa v prípade death metalu aj texty skupín, ktoré ťa hudobne bavia, alebo vedie hudba a vokál ako také a obsah je podružný? Priznám sa, že osobne ma určité textové a obrazové klišé/blbosti neraz odradia.

Priznám sa, že texty sú u mňa podružné pri iných nahrávkach a kapelách. V prvom rade pozerám na celkovú atmosféru a zvuk nahrávky spolu s farbou vokálu. No sú kapely, hlavne moje modly, ktorých texty si občas prečítam. V tvorbe BRUTE samozrejme dávam na textovú stránku veľký dôraz, keďže celé kostry skladieb tvorím sám a mám o kombinácii riffy vs. text svoju predstavu. Je dôležité, aby kapela mala úroveň a oslovila.

BRUTE sa podarilo zaradiť k tým kapelám, ktoré majú „šťastie“ na nekonečné zmeny v zostave. Chce to neuveriteľnú výdrž stále začínať napoly odznova, kde na to berieš energiu ty? A koľko ľudí sa doteraz v kapele otočilo?

Keď dobre počítam, v BRUTE sa angažovalo do 20 muzikantov. Niektorí hrali chvíľu, niektorí dlhšie. No tento rok sa to snáď už ustáli. Už by sme si to zaslúžili. Máme konečne stabilného a šikovného bubeníka Mareka Barana a druhu gitaru, ktorú obsluhuje Boris Palko (DISCONSOLATE). Stabilnejšie jadro už tvorí spevák Martin Calko (PERVERSITY), Rado Michalko (basa) a moja nepodstatnosť. Kvalitných bicmanov je úboho málo a mladí muzikanti odchádzajú za prácou preč z východu Slovenska, čo je logické. Chce to samozrejme nervy, vytrvalosť, no hlavne srdce. Bez toho sa to nedá robiť, ako všetko v živote. Ja som svojím spôsobom šialený a veľmi milujem tvorbu. Raz som si povedal, že pokiaľ to bude takto pokračovať, budem tvoriť sám a vydávať, šíriť medzi tých, ktorých to osloví. No našťastie sme teraz fakt výborná a stabilná partia a ja som spokojný. Mám skvelú rodinu a vybudovali sme si, vlastne stále si budujeme naše zázemie. Vlastný dom, súkromie a rozhodnutia. To mi najviac pomáha.

Ktorú zostavu zo všetkých by si vyhodnotil ako najlepšie fungujúcu?

Všetky mam rád. Skvelá zostava bola s Pafom, Hetym, Radom a Hegridom okolo nášho debutu. Potom to bolo ako na hojdačke. No teraz máme myslím najsilnejšiu a najstabilnejšiu zostavu, pracujúcu so spoločným cieľom v priateľskom, až bratskom duchu. Pozor! Všetci muzikanti v RUTE boli a sú výnimoční a ja si ich budem vždy vážiť.

A čo by si povedal k tej aktuálnej?

Už som to vlastne naznačil v predošlej odpovedi. Robím BRUTE pre dve gitary a s Borisom som veľmi spokojný. Marek je talentovaný bubeník a stále napreduje. Fetus je do muziky a fungovania maniacky zanietený a Rado, to je už veľká opora. Všetci sú to dobrosrdeční a priateľskí chalani a máme sa radi. Sú veľmi zodpovední. BRUTE je vlastne ako rodina. Aj sa pohádame, no veľmi málo, keďže musia počúvať staršinu, ha-ha. Hlavne je sranda a sme sústredení na cieľ. Jednoducho vidím, že to každého v BRUTE baví, preto držíme pokope a vtedy to má vždy zmysel.

V súčasnosti by sa už za tvrdé jadro BRUTE dala považovať dvojka ty ako zakladateľ a hlavný skladateľ a Rado ako basák. Čakal si, že sa to vykryštalizuje takto „dvojgeneračne“? Keď sme pri tom, predstav celú súčasnú zostavu.

Aj som to už opäť zhruba popísal v predošlej odpovedi. Mňa a Rochnyaka už poznáte dlhšie. Fetusa som si vybral, lebo o jeho vokálnych kvalitách som vedel pred tým z fungovania AMNESIST a hlavne IMPECCANT. Borisa som si tiež vyhliadol skôr, keďže sa mi zapáčil jeho štýl hrania v DISCONSOLATE. Veľmi mi sadol do štýlu BRUTE. No a v kapele máme aspoň jedného inžiniera Mareka, ha-ha. Vedel, že zháňame bubeníka. My sme o ňom nevedeli a prvýkrát nás oslovil na koncerte v Humennom, kde sme predskakovali českým DEBUSTROL a HYPNOS.

Dva posledné albumy pomohol nahrať skvelý deathmetalový bubeník Jirka Zajíc. Počítaš s ním aj do budúcnosti, alebo už budeme môcť oceniť nadanie nového bicmana?

Už na ďalšom albume určite rátajte s Marekom.

Chystajú sa ďalšie koncerty, vzhľadom na to, že váš spevák Fetus je gitaristom PERVERSITY, možno čakať veľa spoločných akcií?

Jasné. Hráme spolu často a samozrejme radi. A ešte neumierame ha-ha. Ďodiho horda sú naši bratia. Podporujeme sa navzájom, rešpektujeme a držíme spolu.

Ako reálne vidíte nejaké hranie za hranicami? Doba je taká, že buď si za nemalé peniaze zaplatíš turné s niekým „veľkým“, alebo naložíš veci do dodávky a obrážaš kluby. Dali by ste sa na niečo z toho?

Dali, prečo nie. No skôr na kratšie turné. Automaticky by sme všetci mali problém v robote, možno aj vyhadzov. To nás obmedzuje. Stačí, že jeden člen nemôže a je po turné. Robota je základ, či máš kapelu, či rodinu. Bez nej sa na Slovensku nedá existovať. Uvidíme, čo ukáže čas.

Čo hovoríš na súčasnú situáciu, pokiaľ ide o koncerty? Je ich dosť, nie je núdza ani o veľké mená z cudziny, máte pocit, že sa stretávajú s adekvátnym záujmom fanúšikov?

Koncertov máme dosť. V priemere dva koncerty za mesiac. V októbri sme mali počas dvoch týždňov štyri akcie. Na naše koncerty fanúšikovia našťastie chodia v hojnom počte, až na výnimky. V rámci SK/CZ scény áno. Prakticky už skoro vždy hráme s nejakými zahraničnými bandami. Hrali sme už aj s väčšími menami a verím, že sa to bude zlepšovať. Sme kapela z východu republiky a to cestovanie veru dáva zabrať.

Boli ste už vlastne niekedy aj mimo čs. teritória?

Nie, ešte nie. Dajme tomu prirodzený priebeh.

Skúšate aj nejaké festivaly? Myslím, že márne by to nebolo.

Nikde sa zásadne nasilu nepcháme. Ale mávame aj nejaké fesťáky. Najlepšie sú nabité klubové akcie. Ja osobne to milujem.

Klubovky mám tiež najradšej. Čo povieš na Cassovia Deathfest 2? Tak celkovo, ale aj v rámci vašej premiéry ako kvinteta.

Akcia na SK pomery vynikajúca a klobúk dole pred Lukášom. Profesionálna akcia ako remeň a pre BRUTE prestížna. Bohužiaľ som nebol stopercentne spokojný, lebo sme nečakane narýchlo museli nastúpiť na pódium, bez nejakej zvukovky a odposluchov, čo miatlo nás vpredu, no hlavne bubeníka. Navyše sa nová zostava ešte len začala zohrávať. Už je to z koncertu na koncert lepšie. Poznáš to, keď koncertuješ a skúšaš častejšie so stabilnou zostavou. Ten postupný pocit spokojnosti každého člena, čo sa odráža na našej energii na pódiu, aj lepšom živom prevedení našich skladieb.

Ako si spomínaš na svoje začiatky s metalom? Čo ťa priviedlo ku hre na gitare a spustilo chuť hrať niečo vlastné?

Sen malého chlapca z chudobných pomerov mať vlastnú kapelu. Mám staršieho brata, ktorý mal gramec a kotučák. Keď sme s druhým bratom, dvojčaťom boli malí sopliaci, pričuchli sme pri ňom k rockovejšej muzike od AC/DC, IRON MAIDEN postupne ku klasike ako SLAYER či KREATOR, ANTHRAX a potom sme si šli vlastnou tvrdšou cestou. Brat hral na španielke a ja na vedrách a opačne. Myslím, že vzťah k hudbe a hudobný sluch je dar. Ak zapojíš srdce a sny, musíš ísť vpred. Ostatné je aj na osude a povahe človeka.

Pamätáš si ešte prvý deathmetalový koncert, ktorý si zažil?

Už ani moc nie. Myslím, že to bol koncert VADER v Humennom, potom neskôr koncert SINISTER a festival Festering Blood, no dátumy si už nepamätám, ha-ha. Môj prvý metalový koncert? Asi v 15-tich to bol u nás v Čemernom CITRON.

Kedy si začal sledovať domácu metalovú scénu? A ako vidíš jej vývoj od dávnych čias až po dnešok?

V puberte nás bolo na predmestí  Vranova viac takých, ktorí sme začali jeden druhého infikovať, prehrávať pásky na Internationale a počúvať to na rôznych pitkách a podobne. Nejaký thrash, HC, old school death atď…. Myslím, že death metal nikdy nezomrel, i keď v 90 rokoch bol v najväčšom rozkvete, ale našťastie sa opäť vrátil, no vyvíja sa podľa doby mnohými smermi, čo je pochopiteľné. Je omnoho rýchlejší, technickejší a pestrejší.

Myslíš si, že death metal a extrémne žánre dnes ešte dokážu zaujať aj mladšie ročníky? Keď tak vidím vekový priemer na akciách, tipujem ho na vyše tridsať.

Ale myslím, že áno, hlavne však to modernejšie razenie DM. Old school a brutal death je predsa len pre nás postarších. Ako vravím, moderný death metal má mnoho vetiev.

Čo metal, zvlášť ten extrémny, tu na východe? Mal si nejaké obľúbené kapely? A čo ťa na nich bavilo?

NOMENMORTIS, AMORBITAL, ERYTROSY. Mal som rád aj SOCIAL SILENCE. Bavila ma tá extrémnosť, ktorú spomínaš. Hlavne naživo keď som niečo také videl, aj to málokedy, bol som nadržaný. Vtedy som bol rád, že som sa občas dostal napr. do Humenného na akciu. Neboli peniaze a štýl, aký hrá BRUTE, v živote nikto vo Vranove nehral a doteraz nehrá.

Čo by si povedal na jej vývoj, pokiaľ ide o kvalitu kapiel a možnosti? Mne napríklad sa zdá, že paradoxne dnes, keď sú kapiel tisíce a v žánroch bolo povedané v zásade všetko, sa mladším ročníkom nechce tvrdo makať na hudbe i prome, čo je nutnosť, čakajú rýchly a veľký úspech a keď ten nepríde, urazene to zabalia. Plus je tu také špecifikum niekedy domácu scénu podceňovať, inokedy zase sa kapely preceňujú a podobne.

Ešte sa nájdu kvalitné kapely, no výnimočnú originalitu vyvierajúcu z koreňov DM započuješ už len sem – tam a o to viac ma to zaujme. Ale je toho málo. Chýba im úprimnosť. Ja som šťastný, že BRUTE dokáže zaujať starších, no i mládež, čo je pozitívne. Verím, že to na ESDM pomery robíme správne. Stokrát som povedal, že pokiaľ to muzikant nerobí úprimne od srdca, kapela nemá perspektívu a dlhú budúcnosť. Zrazu o nich potom nepočuť tak rýchlo, ako rýchlo vybehli na scénu.

Určite si pamätáš scénu z dôb spred internetu, totálne podzemie, nadšenie, demokazety, fanziny a všetko ostatné? Ako by si to priblížil tým, čo to nemali ako zažiť?

Jednoducho. Nemôžu to pochopiť, lebo to nezažili. A ja obdivujem kapely, čo sa vedeli vtedy presadiť, bez peňazí, lebo to išlo od srdca. Preto si vážme ľudí, čo sú dlho na scéne. Mladé kapely to majú dnes omnoho jednoduchšie a preto by si muziku a ten dar mali ceniť. Musí tam byť srdce. Zvlášť v dnešnej dobe, chalani.

V posledných rokoch vidno na Slovensku takú malú renesanciu fanzinov, čo na ňu hovoríš? Mňa osobne napríklad baví, mám rád časopisy, tie nové sú naozaj vydarené, máš pocit, že by mohli zaujať aj mladšiu generáciu? BRUTE sa v nich dostáva slušnej podpory, zaujímajú sa o vás aj časáky zvonku, alebo je to viac o nete?

Je obdivuhodne, že títo ľudia to opäť a ešte robia. Mam fanziny veľmi rád. Majú také čaro. Čo sa týka zahraničia, robím veľa rozhovorov pre webziny. Proste už je taká doba. Jedno je pozitívne, že ak sa takto kapele ozvú, sú to tiež plody dlhoročnej práce a rýchlejšie a jednoduchšie sa to šíri medzi fans.

Akých aktuálnych hudobných favoritov má Steve Brute?

Stále SUFFOCATION či CANNIBAL CORPSE. Som z obdobia, kedy tieto kapely začínali a našťastie stále existujú. Ja som preto šťastný, lebo ma stále ma inšpirujú svojím prístupom a oddanosťou. Pretekárske kapely už moc nemusím. Mám strašne rád skupiny typu SEVERED SAVIOR, aj napr. SEPTYCAL GORGE.

Kde vás bude najbližšie možné vidieť naživo a čo chystáte?

Najbližšie hráme 22 decembra v Poprade a v januári 2018 v Uherskom Hradišti. Viac o našich koncertoch a festivaloch sa môžete dozvedieť na našom webe www.brute.sk . Na budúci rok máme 20. výročie BRUTE. Na výročnom koncerte v Ružomberku bude ku každému lístku nová kompiláciu s rôznymi prekvapeniami. Pozdravujem všetkých našich fanúšikov, ktorým ďakujeme za podporu. Taktiež priateľov a drvičov z bratských kapiel, zinov a UG brandže. DEATH METAL TILL DEATH!!!