LEECH - Sapperlot
Švýcarská deska představuje postrock jako syntezátorový taneční žánr s velkou mírou epiky a filmovosti. Oceňuju tu hlavně snahu uchopit žánr trochu neotřelým způsobem a pokusit se z něj vymačkat nějaké dosud neviděné tvary.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kapelu MIDNIGHT SCREAM som prvýkrát počula v éteri jedného nemenovaného slovenského rádia, kde ma okamžite zaujali svojou vyhranosťou, profesionalitou a mimoriadnym citom pre hudbu. Koncertom v Detve si ma získali ešte o niečo viac a to aj napriek tomu, že nie všetky podmienky pri ich vystúpení boli práve ideálne. Ešte pred samotným koncertom som kvôli rozhovoru oslovila gitaristu Pavla Ďuriša, čo sa ukázalo ako tá najlepšia voľba. Prečo? No, skúste sa začítať a posúďte sami...
V novembri ste hrali ako jedna z predkapiel na slovenskom koncerte KREATOR / EDGUY. Aký to bol pre Teba pocit hrať zvlášť pred KREATOR-om, na ktorom si vyrastal? Môžeš zhodnotiť túto akciu celkovo?
V ten večer som si to vôbec neuvedomoval, bol tam kopec iných starostí, ale s odstupom času ten pocit zo samotného vystúpenia a vôbec z celého koncertu akoby dozrel. Bol to jedinečný koncert a zdá sa mi, že aj samotní KREATOR boli spokojní. Ich výber skladieb ma úplne dorazil. Povedal by som, že lepšie to už byť ani nemohlo. Strašne som spokojný a rád, napriek všetkým ťažkostiam a nedorozumeniam zo strany usporiadateľov. Celá akcia skončila, podľa mňa, úspešne, včetne spokojnosti všetkých kapiel a verím, že aj fanúšikov. Chcel by som sa poďakovať Amokovi za snahu, ktorú preukázal pre MS a obdiv za chuť organizovať takéto náročné koncerty. Škoda, že nám to nevyšlo, hrať pred MANOWAR-om 6.5.2002 v B. Bystrici. Veľa sme si od toho sľubovali, malo to dobrú propagáciu, no nanešťastie sa to všetko zrútilo dosť náhle a záhadne. Ktovie aká je pravda. Najviac však doplatili fandovia. Z tohto dôvodu som sa na vystúpenie s KREATOR-om veľmi netešil, veď pri našom šťastí na veľké akcie .... no napokon aj tých 20-minút pred KREATOR-om je v náš prospech.
Hneď nasledujúci deň ste vymenili športovú halu v Detve za klub v Rimavskej Sobote. Ako koncert dopadol?
Bol to fajn večer, majú tam veľmi chutné pivo, taká pohodová akcia, bez naháňačiek, bez stresov. Prišlo tam len niečo cez 50 ľudí. Bol to skôr taký „rodinný“ koncert. Všetci boli blízko nás, pozorovali ako hráme, zabávali sa, počúvali. Bolo to fajn a hralo sa nám veľmi dobre. Neboli sme pod takým tlakom ako v Detve, ale to je samozrejmá vec, boli to dve rozdielne akcie takmer po každej stránke.
V tomto roku ste vydali album „My Girlfriend Death“. Názov je pre speed/thrashovú kapelu dosť netypický. Nemá nič spoločné so speedovou obvyklou fantasy tematikou a na thrash je zase až príliš poetický. Podľa názvu aj tmavého, temného obalu by som tipovala skôr doom metal. Názov sa vzťahuje na rovnomennú skladbu z albumu. Čí to bol nápad pomenovať dosku takto?
Všetko vychádzalo z pôvodnej tematiky MIDNIGHT SCREAM. V textoch sme sa zaoberali rôznymi horrormi ale aj fantasy a skutočnosťou, trebárs vzťah muža a ženy. Trochu sme to vždy „zmetaforovali“ a aj text „My Girlfriend Death“ je tiež z tejto kategórie. Napísal ho náš bývalý spevák Marek Habdák. Vlastne on na tomto albume s nami ešte úzko spolupracoval. Album sme pomenovali podľa textu, ktorý sa nám páčil tematicky, vždy to bolo buď horror alebo o ženách (ha-ha). Je to taký netradičný názov, slovensky by to znelo: „Moja priateľka smrť“. To sa ešte neobjavilo ani ako názov skladby, nie to ešte na album. Metalovú scénu sledujem dosť dlho a snažíme sa vyhnúť klišé, hoci nie vždy sa to darí. Pretože aj určitý metalový štýl Ti automaticky vnucuje určité príslušné klišé. Či sa to niekomu páči alebo nie, je to proste aj o tom, o oblečení, o slovách, o životnom štýle, ale v prvom rade ide o muziku, tá musí byť presvedčivá, musí vedieť zaujať, ináč je všetko nanič.
Album vyšiel v českom vydavateľstve Leviathan Records. Nedá mi nepoložiť Ti otázku, či to bola tá najlepšia voľba. Činnosť tohto labelu sa väčšinou obmedzuje len na vydanie materiálu a veľkú podporu od neho nemožno očakávať.
Momentálne sme radi, že to vôbec vyšlo, veď sme na to čakali dlhú dobu hraním s inými kapelami. Na tom, čo sme sa s Leviathan dohodli sa nič nezmenilo. Všetko je podľa prvotnej dohody O.K. Pri ďalšom albume sa všetko prehodnotí a dohodneme sa ako ďalej. Dôležité je aby naša nahrávka zaujala a dokázala sa aj predávať. Pretože kapela, ktorá nepredáva svoje CD, sa neudrží ani u takej firmy ako Leviathan Rec. Samozrejme mala by tam byť snaha z oboch strán, firma aj kapela, ale v prvom rade znovu muzika, dobrá muzika... Dnes je to všetko ťažšie aj v tom, že sa z hudby stal príliš veľký biznis, tlačí sa to už aj do metalu, hlavne niektoré ceny CD a médiá tlačia úplne inú hudbu do ľudí nehoráznym spôsobom. Umelo vypočítavú a chladne naprogramovanú, len za účelom peňazí. Takáto vypočítavosť ma či už ako fanúška, alebo muzikanta, strašne štve. Horšie je, že aj z metalovej kapely sa pre prachy ľahko stáva popová sračka! Uviedol by som aj konkrétny slovenský príklad, ale radšej meno tej kapely nespomeniem, už si to nezaslúžia. Sklamali ma ako svojho fandu! Ale asi majú čo chceli mať, prachy a množstvo sklamaných, bývalých fandov. No to je už iná téma, skoro politická, tak sa radšej bavme znovu o hudbe.
Váš štýl spadá do melodic speed/thrash metalu. Chvályhodné je, že nekopírujete zbytočne známe kapely, skôr sa snažíte ísť vlastnou cestou. Celý album je prešpikovaný klávesami, ktoré sú použité v rozumnej miere, aby nebránili vyniknúť gitarám. Hoci sa klávesák Johan Ladislav Gilánik podieľal aj na skladaní niektorých skladieb, pokiaľ viem, už nie je členom kapely...
Vďaka za dobrý postreh. Johan Ladislav už s nami neúčinkuje od marca t. r. (2002, pozn. red.) Rozhodol sa založiť si vlastnú kapelu, realizovať naplno svoje nápady a cítenie. Momentálne tam hrá na bicie! Z klávesáka bubeník, to sa len tak nevidí. Osobne by som sa na jeho miestne venoval tomu klávesu, v tom je naozaj veľmi dobrý. Ktovie, možno o pár rokov bude taký aj v bicích. Nech sa mu darí. Prajem mu všetko dobré. Na jeho miesto sme vzali druhého gitaristu, s ktorým práve tvoríme nové skladby. Bude to pekelný nárez. Nevylučujem použitie kláves, ale bude to v inej miere než doteraz.
Jediné, čo albumu vyčítam, je jeho krátka stopáž... K mojim favoritom patria momentálne „When The Blind Man Cries“, „Leaf From A Darkness“ a „Holy Celebration“. Ako si s odstupom času s nahrávkou spokojný, zmenil by si niečo? Máš k niektorej skladbe osobnejší vzťah?
Spočiatku sme sa nad dĺžkou albumu nepozastavovali. Mohli sme nahrať niečo naviac, ale rozhodli sme sa pre najnovšie a najzaujímavejšie skladby. Všetko čo sme chceli, sme nahrali za 22 hodín! Zopár ľudí mi už na to povedalo svoje, že to nie je možné na taký materiál. Taký krátky čas! Žiaľ, ten čas boli aj peniaze. Všetko sme mali namakané na 100%. V štúdiu sme sa už s ničím nemeškali, jednoducho sme hrali. Preto to všetko trvá len 37 minút a je to také, aké to počujete. Pre niekoho úchvatné, pre iných nepochopiteľné, ale o tom je metal. Osobne sa mi páči titulná skladba „My Girlfriend Death“ a „Leaf From A Darkness“, hlavne kvôli ich textom. Hudba sa mi páči vo všetkých skladbách, plne sa s ňou stotožňujem a vidím sa v každej skladbe tohto albumu. Mrzí ma, že song „If I Die Tomorrow“ stratil tú pôvodnú ponurosť a smútok ako znel na pracovnej nahrávke. Stalo sa to, neviem ako, ale vytratilo sa to z nej. Možno ešte zvuky kláves by sa dali vylepšiť, spestriť, no za ten čas, čo sme to točili, sme spokojní. Nebudem sa predsa priznávať ku všetkým chybám (ha-ha-ha). Sľubujem, že sa polepšíme, zarobíme viac prachov a nahráme aspoň o tri minúty dlhší album!
Môžeš priblížiť ako skladáš? Zažívaš niekedy momenty, typické pre tvorcov, že uprostred noci Ti niečo skvelé napadne a okamžite berieš do rúk gitaru?
Skladanie skladieb je rôznorodý proces. Niekedy to ide ľahko, inokedy je to ťažká makačka. Rozhodne sa to nedá robiť spôsobom „tak a teraz idem skladať skladby“. Prichádza to niekedy naozaj aj uprostred noci, ale skúšobňa a nástroje sú ďaleko, tak sa to snažím zahrať len tak nasucho a zapísať do tabulatúr. A už vôbec nemôžem povedať, že trpím nespavosťou, pretože cez týždeň mám dosť náročnú fyzickú prácu a niekedy makám aj 10 hodín denne, tak sa tých nočných múz dočkávam menej, ale stáva sa to. Niekedy z toho množstvo zabudnem, kým sa dostanem ku gitare. Snažím sa to zapísať. Ale ten feeling a tempo, to je potom problém. Ja nie som žiaden notový magor, hrám 12 rokov bez nôt, stupníc, bez školy. Len chuť, sluch a heavy metal (ha-ha-ha). Znie to, ako by to povedali MANOWAR! Niekedy na skúške z pár riffov vzniká základ skladby, ktorý spoločne dotvárame. Častejšie však prinesiem už skoro kompletnú skladbu, včetne sól. Postupne sa pridáva rytmika, bicie a melódia spevov. Niekedy, keď som v skúšobni sám, veľa nápadov nahrávam na pásku, niekedy dokonca aj celé kratšie skladby, potom ich načas odložím. Z týchto vecí potom spoločne vyberáme to najlepšie, najsilnejšie momenty pre naše skladby.
Na koncertoch hráte okrem vlastnej tvorby aj prevzaté veci. Ponúka sa otázka, aké kapely obdivuješ, prípadne aké štýly Ťa oslovujú?
Počúvam všetky odnože metalu, Hard Rock: DEEP PURPLE, URIAH HEEP, RAINBOW... Prevažne však Heavy a Thrash. Vyrástol som na metalovej muzike z polovice 80-tych rokov a zažil najkrajšie obdobie tohto štýlu, keď celá generácia dávala jasne najavo svojím výzorom a presvedčením kde patria. Za komunizmu to bola jednoznačne rebélia, ale išlo hlavne o muziku. V tom období som rástol s albumami kapiel ako ACCEPT, IRON MAIDEN, W.A.S.P., MANOWAR, METALLICA, HELLOWEEN, RUNNING WILD... a množstvom thrashových spolkov ako DESTRUCTION, SODOM, KREATOR, ASSASSIN... to je kvantum, ktoré popri nových kapelách počúvam dodnes. Dá sa povedať, že všetky tieto menované kapely vydali v rozmedzí rokov 1984 - 1989 svoje najlepšie diela – to je nezvratná pravda, overená časom aj poslucháčmi. Určite to na mojom hudobnom cítení zanechalo obrovský vplyv. Som rád, že tieto kapely, aspoň väčšina z nich, tvoria aj dnes svojskú muziku. Napriek všetkým trendom.
MIDNIGHT SCREAM nie je Tvoja prvá kapela. Čo bolo tým prvotným impulzom, že si sa rozhodol vziať do rúk gitaru? Ako sa vyvíjala Tvoja hudobná kariéra, akými kapelami si počas nej prešiel?
Ako som už spomínal, bol som strašne ovplyvnený metalovou scénou z polovice 80-tych rokov, mal som vtedy nejakých 11 rokov a za nejaký čas to vo mne prerástlo na túžbu tvoriť túto skvelú hudbu. Moje nadšenie však netešilo mojich rodičov, hoci stále som chcel pod stromček el. gitaru, vždy tam bolo niečo, čo ma síce potešilo, ale nie nadlho. Nakoniec sa otec zľutoval nad plačúcim chlapcom so žiadnym hudobným vzdelaním, ale obrovskou chuťou a vierou vo svoje schopnosti, a kúpil dlho vytúžený darček. To som už mal 14 rokov a tak som konečne začal, z ničoho, ale snažil som sa triafať struny (ha-ha-ha) Prvú kapelu som dal dohromady s človekom, priateľom od detstva, s ktorým hrám dodnes, s bubeníkom Renátom Sandom. Bol to DARK MORDOR – thrash-death so slovenským spevom. Nahrali sme v r. 1992 – 1999 päť štúdiových nahrávok, odohrali koncerty, súťaže, predali kazety... Bolo to fajn, keď to fungovalo. Potom prišiel MIDNIGHT SCREAM – nová hudba, nová zostava, všetko bolo iné, akoby dospelejšie. Rozpad, vlastne nečinnosť DARK MORDOR-u podnietili časové pauzy, neúčasti niektorých členov na skúškach. Stagnácia v tvorbe, dnes sa stretnem tak s gitaristom Michalom Liptákom a snažíme sa dať dokopy nejaký materiál pre túto kapelu a tiež Marek Habdák a Renáto Sanda. Uvidíme ako sa to podarí. Chceli by sme to nahrať, no momentálne je prvoradá novinka MIDNIGHT SCREAM!
Zaujali ma aj Vaše texty, ktoré nespĺňajú len určitú doprovodnú funkciu, ale majú aj výpovednú hodnotu. Čo vás pri ich písaní ovplyvňuje – život okolo, alebo aj knihy filmy...?
V textoch je to rôzne, viac tém, život, hlavne pocity, fantasy, náboženstvá, smrť, hlavne je to o pocitoch. Sú to výpovede na určité veci, alebo opis niečoho vymysleného. Veľa píšeme také dvojzmyselné texty, ktoré skrývajú hlbšiu podstatu ako sa zdá! Som rád, že niekto rozmýšľa nad našimi textami. Myslím si, že aj keď nie sú dokonalé, určite stoja za povšimnutie, napokon je tu ešte – muzika!
Váš basák Miro pôsobí okrem MIDNIGHT SCREAM aj v lučeneckej bande DEFINITION, ktorá pre zmenu predskakovala GAMMA RAY. Stretli ste sa už niekedy na spoločnom pódiu v rámci jedného koncertu?
Áno, hrali sme už spolu, viackrát. Nejaký závažný problém v tom nevidím. Zatiaľ. Sú to fajn chalani, s ktorými sa poznám už dlhšiu dobu.
Na stránkach MM sa prezentujete prvýkrát, tak by si mohol MIDNIGHT SCREAM bližšie predstaviť. Ako dlho pôsobíte na scéne, čím kapela do dnešných dní prešla?
MIDNIGHT SCREAM sme založili ako projekt vo februári 2000. Miro a ja. Potom sme zlákali Renáta Sandu a nakoniec tu skončil aj vokalista – Marek Habdák. V tejto zostave sme v auguste nahrali prvú nahrávku „Midnight Scream“. Skôr je to ako demo. Ale bolo to aj na MC a CD s obalom. Teraz bude z toho rarita pre fandov. Potom prišli na rad personálne zmeny. V zostave pribudol klávesák a vymenili sme speváka. Takto sme v lete 2001 nahrali „My Girlfriend Death“ a pokračovali v mnohých koncertoch, lepších, výborných aj zlých, až do konca februára 2002, kedy nás opúšťa klávesák Johan Ladislav. Takmer ihneď je jeho miesto zaplnené gitaristom a naším veľkým fandom - Maťom Hudecom, ktorý hneď po príchode už ovládal väčšinu našich skladieb, takže po pár skúškach sme už hrali LIVE. Na prelome máj – jún 2002 vydáva Leviathan Rec. oficiálnu verziu CD „My Girlfriend Death“. T. č. sa venujeme hlavne tvorbe a aranžmá nových skladieb. Ak všetko dobre pôjde, novinka MS, zatiaľ s pracovným názvom „Assembly Of Power“, bude na „trhu“ v lete 2003!
Na konte máte nový album, váš tábor fanúšikov sa od novembra určite o niečo rozrástol. Ako to vyzerá s koncertmi, čo pripravujete do budúcnosti?
Momentálne sme hrali každý novembrový víkend. Niečo bolo aj v októbri. Najbližšie sa chystáme na dve vystúpenia, v Šahách a v Lučenci - v polovici decembra. Začiatkom roku by sme chceli navštíviť Čechy, ak sa podarí niečo rozumné dohodnúť. Naše koncerty sa dlhodobo dopredu neplánujú, niekedy je pauza aj dva mesiace, inokedy sa to nazbiera. Raz sme hrali 2 vystúpenia za jeden deň. Pokiaľ tam nie je veľká vzdialenosť a nároky na aparát, dá sa to v pohode zvládnuť. Koncerty si vybavujeme sami, no na Slovensku je to dosť problém. Niektoré kluby preferujú len ľahšie, komerčnejšie štýly. Väčšinou je to u nás na výmenu s inými kapelami, čiže koncert za koncert, za tých istých podmienok.
Viem o Tebe, že z času na čas navštíviš nejaký koncert mimo Slovenska. Môžeš nám niečo odporučiť, ak máš nejaký vyhliadnutý?
Najčastejšie sme chodili do Budapešti, tam boli viaceré super akcie. Teraz sa to rozbehlo aj u nás. Boli tu HIM, EDGUY, GAMMARAY, KREATOR, UDO, DORO a mnoho menších akcií ako DYING FETUS a BEHEMOTH v B. Bystrici. Nie však na všetky koncerty mi zvýši čas a peniaze, ale ak to všetko mám, určite sa idem pozrieť, aj na malé undergroundové akcie, na ktorých hráva zväčša aj MS. Na každom koncerte, aj keď nehráme, nazbiera človek množstvo poznatkov, ktoré potom môže zúročiť alebo sa im vyvarovať. Najbližší koncert, ktorý mám vyhliadnutý, je HAMMERFALL a potom asi STRATOVARIUS - obidva u nás.
Na záver Ťa už len poprosím o tradičný odkaz pre čitateľov MM:
Chcem sa poďakovať za priestor pre MS a navrhnúť čitateľom tohto článku, ak ho prečítali až do týchto riadkov, a nevedia ako znie „My Girlfriend Death“, nech si to zoženú, kúpia či „ukradnú“. Myslím, že nebudú sklamaní. Ale to je už asi klišé. (To vôbec nie je klišé, viď recenzia, pozn. red) Ešte raz vďaka za priestor, Tebe Petra za záujem a snahu a čitateľom METALMANIE všetko dobré –Stay Heavy!
Ďakujem, Pavel, za pekný rozhovor a želám takisto Tebe aj celej kapele všetko naj. Veľmi Vám držím palce!
War Never Changes (2009)
Shadowplay (2007)
The Storm Is Just Coming (2004)
My Girlfriend Death (2002)
My Girlfriend Death (vlastný náklad) (2001)
Midnight Scream (demo) (2000)
Švýcarská deska představuje postrock jako syntezátorový taneční žánr s velkou mírou epiky a filmovosti. Oceňuju tu hlavně snahu uchopit žánr trochu neotřelým způsobem a pokusit se z něj vymačkat nějaké dosud neviděné tvary.
Futuristický black metal, tentokrát s hodně experimentálními vlivy, které připomínají jiné projekty principála Colina Marstona, hlavně BEHOLD THE ARCTOPUS a DYSRHYTHMIA. To ale nic nemění na tom, že KRALLICE jsou silně znepokojiví a atmosféričtí.
Důstojné rozloučení s producentem Stevem Albinim. Album, které musí přijít v ten správný čas. Ačkoliv je kompozičně klidnější a dá se říci že i více monotónní, tak se mi hodně líbí spojení pocitu naděje, smíření a melancholie, které z něho prýští.
PANZERFAUST dech nedošel, ba právě naopak, tetralogii "The Suns Of Perdition" totiž uzavřeli zcela triumfálním způsobem. Komplexní, chytře poskládaná deska, která vrcholí ve své druhé polovině. Takové "The Damascene Conversions" se prostě nejde nabažit.
Posedmé a opět neotřelé, napěchované po okraj hudebním dějem, který mě nepřestává překvapovat v hledání neobjevených cest mezi mathrockem a post-náladovkou. Pocta lidem i místům. Hravé, šílené a vtahující svoji neopakovatelnou atmosférou.
Půlhodina emocemi a expresivitou natlakovaného HC papiňáku. Screamo vokál nutně nemusí být pro každého, ale parádně čitelný a průrazný zvuk a značná naléhavost hovoří jasnou řečí. K tomu jeden z coverartů roku. Deska i pro žánrové ignoranty, jako jsem já.
Reinkarnace švédské devadesátkové kapely, která se svého času svezla s proudem melodického death metalu. Staří páprdové se nedávno po dvaceti letech dali znovu dohromady, aby si zahráli už jen pro radost. Možná pro radost, ale zato pěkně zostra.