Časy, kedy som na koncerty a festivaly vyrážal do diaľok, aj za hranice, mám až na zriedkavé výnimky dávno za sebou. Oslava dvadsaťročnice BRUTE v réžii Slovak Metal Army takou výnimkou bola. Vedel som, že tam byť chcem. Navyše by som po vyše desiatich rokoch opäť zažil festival mimo domáceho biotopu. Jednodňový, indoorový, ešte lepšie. Len ako tam ísť? Oldschoolovo vlakom? Služby aj „služby“ železnice v sezóne od jari do jesene využívam raz – dvakrát do týždňa, ale to je tak do vzdialenosti tridsať kilometrov, cez pol Slovenska, to bude otrava... Z neba spadla možnosť zviezť sa s oslávencami v ich „tourbuse“. Bol pekný deň poslednej tretiny leta, sobota, doma všetko porobené, spoločnosť v dodávke vybraná, konverzácia a krásy Slovenska putovanie ešte vylepšili. O pol štvrtej sme boli na mieste.

Nové Korzo, už počas cesty premenované na Nové torzo, je sympatická piváreň v centre, dosť prekvapilo, že podnik je vyslovene neveľký, ale Ďuro Haríň zrejme vie odhadnúť, v akom priestore sa v Ružomberku oplatí urobiť undergroundový death metal, deväťdesiatka platiacich plus kapely, personál a hostia podnik naplnili tak akurát. Ak máte za sebou dostatočne veľa akcií, polovicu návštevníkov poznáte prinajmenšom z videnia, slovenskú zmes doplnilo Česko, Poľsko, dalo sa prehŕňať v distrách organizátorov i účinkujúcich, zvlažiť hrdlo, skrátka atmosféra ako za starých UG čias, ešte sa ani nezačalo hrať a už sa rysoval príjemný letný večer. Náladu nekazilo ani to, že limitovanú kompiláciu s novou skladbou od BRUTE továreň nestihla vylisovať. Každý, kto si kúpil lístok, napísal do zošita svoju adresu, CD mu príde domov a bude aj pár kusov navyše.

Priznám sa, že s výnimkou oslávencov, ktorých tvorbu mám zmáknutú slušne, som od ostatných kapiel počul minimum, nechal som to skôr na štýl „prekvapte ma“. Podarilo sa, hneď tu spomeniem, že aj keď bola celá oslava venovaná jedinému hudobnému žánru, zostava bola pestrá, hudobne zaujímavá, žiadna nuda typu „furt o tom istom“. Death metal na viacero spôsobov, o tom to v ten večer bolo. Po piatej nádielku načali singapurskí ASILENT. Trio v duchu rodného „štátomesta“, malajský typ (gitara, vokál), indický typ (basa, vokál), obaja až neázijsky mohutných figúr, a za bicími tenký Indonézan. Štrnásť rokov existujúca banda spustila vydarený priamočiary brutálny death metal, náklepový, ale aj s drviacimi valivými pasážami, skôr klasickejšie prevedenie, slamming len občas, chytľavé skladby, všetko veľmi fajn, akurát že vokály to dosť schytávali, aparatúra akoby nestíhala dva kruté esofágy a ASILENT tak občas vyznievali ako inštrumentálny BDM. Sympatický a civilný, vtipný basákov prejav na pódiu, aj hlášky „ak ma bez trika môže vidieť moja žena, tak to zvládne každý“, je fajn vidieť spolok, ktorý to vie od podlahy narúbať a pritom sa zo seba nejde potento. Bol to ich posledný koncert na európskom turné, veľmi sa im páčil, na druhý deň ich čakal štrnásťhodinový let domov. Nezabudli zablahoželať oslávencom, sympatické gesto, ktorého sa v ten večer zopár ďalších účinkujúcich dopustilo tiež. Ak chcete vedieť viac, referenčný album je „The Unconsecrated“ z minulého roku.

Singapur vystriedalo Slovensko, liptovskomikulášski FEEL A CURSE. Zopár rokov som ich naživo nestretol, naposledy myslím ešte v časoch EP „Corroded Time To Come“. Teraz už hrajú hlavne nové veci z dlhohrajúceho debutu „Shadows In Mind“ spred dvoch rokov. Naživo a do dymu zahalené to bolo veľmi dobré, energický a vypracovaný death metal odchovaný na 90. rokoch – nejde o žiadne uchá, zakladatelia majú korene napríklad u DESECRATED DREAMS, ktorých odkaz tu celkom žije. Vo FEEL A CURSE sa o čosi viac tlačí na pílu, nie je to taká atmosférika ako posledné veci DD, skôr ostrý death metal vychovaný na DEATH a starých PESTILENCE, bohatý na melodické a technickejšie podané party, ktoré ale neuberajú na celkovej razantnosti. Plusom celej akcie bolo, že každý z účinkujúcich mal na svoj set skoro hodinu a ak sa nezdržal pri zvučení, nemusel iste ani nič skracovať. Pod nevysokým pódiom už bolo plno, vokály sa podarilo dať do poriadku a s tretími účinkujúcimi prišlo veľké prekvapenie večera. To tak niekedy vojde do podniku niekoľko ľudí a vy proste viete, že sú to Japonci. Gitarista WORLD END MAN mal ružové vlasy, blond bajúzy i briadku, zvyšok havrani, ktorí majú na archívoch napísané, že sú „Death Metal/Punk“. Tých, čo ten „punk“ naživo nezažili, celkom ľutujem. Taký hudobne i pódiovo intenzívny nárez som už dlho nezažil. Šialenosť, energia, agresivita, tsunami. Rýchly nadupaný intenzívny priamočiary death metal v duchu VOMITORY, len s ešte väčším podielom grindovania a crustovania. Veľmi fajn hudba, vynikajúca šou. Frontman vyzval aj k pokriku „banzai!“, tuším to na záver kariéry i života zvykli kričať kamikadze a je to spoločensky asi o niečo vhodnejšie než „kutabare!“ a „bukkake“, to je skoro všetko, čo viem z japončiny. Keď sme pri cudzích jazykoch, skúste aspoň základy angličtiny, frontman Kiyo z pódia slušne poprosil, či by mu voľakto neposunul trochu trávy, nezohnal ju nakoniec, aj keď okolo podniku zavanula. Po koncerte s ním bolo veselo, posedel, porozprával s nami, aj o tom, ako na druhý deň letia z „Prejg“ domov do Japonska. Aj o inom.

„Vy Japonci máte povesť, že žijete hlavne pre prácu, niektorí ani domov nechodia, spia v takých kójach na stanici, často sa upracujú na smrť, voláte to karoši?“

„Hehe, to bolo kedysi, my už takí nie sme.“

Na pravom predlaktí mal aj po odohratí fixou napísané Ďakujem, prepísané pre istotu ešte aj japonskými znakmi, tomu už sa povie precízna príprava na hranie v cudzích končinách. 

Meno WORLD END MAN skrátka stojí za zapamätanie, dávam do pozornosti aj tým organizátorom festivalov, čo sa nenechajú ľuďmi zlomiť na to, aby točili dokola tie isté osvedčené bandy. Po japonskej päťke prišli ďalší zástupcovia slovenskej DM scény, SUBURBAN TERRORIST. Štvorka z Beluše čochvíľa u ISP vydáva nový album „Inhuman Breed“ a podľa toho, čo odznelo naživo to bude jazda, ktorá pozíciu ST medzi domácou DM špičkou ešte upevní. Parádny nášup moderne, sviežo a agresívne znejúceho nasypaného a nasekaného death metalu. Veľmi chytľavý extrém s dvoma krutými vokálmi, frontmana Šimona (pamätáte si z MOONFOG) dopĺňal gitarista Tomáš, výlevky, bitúnky, growly a rev, dobre to páni majú porobené. Veci z chystanej novinky, debutu aj dávneho splitka so SEPSIS boli výbornou inšpiráciou pre divočiaci dav a kto mal v ten večer šťastie, stihol v záhradke aj obrazovú prezentáciu o basákových úrazoch, ktoré si privodil na rôznych akciách.

Druhá polovica koncertu sa niesla tak trochu aj v znamení miernej únavy publika, ktorého nemalá časť čoraz častejšie kultúrny zážitok vydýchavala pred klubom. To ale nijako nemýlilo INTEGRAL, od roku 2013 fungujúci päťčlenný súbor z talianskeho Bergama. Viacerí sme sa zhodli, že sú to celkom „vyšívači“, hranie mali na technike postavené naozaj dosť, v rovnakej miere však dôraz kládli aj na divokosť a temperament. Výbušný moderný kov smrti s výraznou melodikou a vokalistom striedajúcim zúrivý jačák a growl, takéto niečo si predstavte. A intenzívne podanie k tomu, keď neveľký frontman Alessio skočil do davu a začal ručne-stručne rozhýbavať kotol, bolo to miestami na čestné uznanie za odvahu. Celkovo asi takto – dobrých, pozornosti hodných skupín je viac, než si myslíme.

Hneď nasledujúci INFECTED CHAOS z Rakúska a Nemecka boli ďalším veľkým prekvapením, to malo vidieť viac ľudí, piť sa dalo aj vnútri a to, čo predviedli, únavu spoľahlivo zaplašilo. Tu zatiaľ skôr menej známe kvinteto spustilo dokonale vybrúsený klasický či staroškolský death metal, mohutný, drvivý, nabitý výbornými melódiami, silnými harmóniami a s monumentálnou atmosférou. Fungujú štyri roky, za ten čas stihli dva albumy, na ktorých sa dravý, aranžérsky vyšperkovaný smrtikov švédskeho strihu s náklepmi i náladovými plochami, opierajúci sa aj o EDGE OF SANITY, stretáva s vojnovými maršmi ako od BOLT THROWER. Nad všetkým vládne mohutný hlboký vokál a srdce, ktoré, ako prezradil Ďuro, po koncerte zabolelo len to, že nikde nablízko nebol červeno vysvietený domček obývaný veselými dievčatami.

Berlínski CARNAL TOMB zvučili dosť dlho, až tak, že akcia nabrala časový sklz a bola obava, či oslávenci budú mať dosť energie na hranie – pamätám si ešte, že na koncertoch býva čakanie tá najúnavnejšia časť – a či budú mať pre koho hrať. Nebudem napínať, dobre to dopadlo, aj keď o trochu neskôr. Už podľa názvu bandy a frontmanovho trika sa dalo tipovať, o čo pôjde, a veru naozaj, Nemci nás v ten večer do Švédska zaviedli tak, ako sme tam už dlho neboli. HM2 štokholmská škola, štýl DISMEMBER, ENTOMBED a spol., rýchly rinčiaci death metal, ale aj skladby postavené na mŕtvolne pomalých tempách, ako sa na kapelu s textami o smrti, zombies, hrobkách a znetvoreniach patrí. So zavretými očami sme sa vrátili do roku 1990, keď sme ich otvorili, bolo to „hurá, ešte žijeme“ a od CARNAL TOMB sme si vypýtali aj dva prídavky.

BRUTE tým pádom hrali v naozaj veľmi skorých ranných nedeľňajších hodinách, čakanie na nich sa však vyplatilo viac než čokoľvek iného v ten večer. Števo má komplet zostavu, ktorá do toho dala všetko. Dokonalý set brutálneho death metalu, divokého, útočného a zároveň komplexného. V hudbe týchto piatich pánov je všetko – surovosť, technika, melódie, atmosféra a srdce. Výkon každého zo zúčastnených bol prinajmenšom stopercentný, skupina, ktorá má členov od Vranova, zo Stropkova, z Michaloviec i Košíc predviedla výbornú pódiovú zohranosť, timing a chémiu, odohraté bolo s vášňou, temperamentom, tak, že by tomu zatlieskali hocikde na svete a chceli by to zažiť znovu. Set bol zostavený z blokov zo všetkých troch albumov, vždy intro a vybrané skladby. Nový frontman Dominik je pre BRUTE jednoznačne posilou a tou správnou voľbou, disponuje variabilným vokálom schopným aj veľmi veľkých ukrutností a naživo za pár mesiacov získal dosť suverénny prejav. Boli aj emócie. Po slovensky sa za akciu, podporu a všetko poďakoval Števo. To je jeho, takého skromného, pri zemi sa držiaceho a zároveň talentovaného a tvrdo pracujúceho hudobníka a úprimného, rovného človeka stretnete len raz za čas. Po anglicky to pre zahraničie obstaral Dominik.

Ak by som túto akciu vynechal a potom by som kdesi čítal ako bolo, asi by som si strašne vynadal. Bol to určite jeden z najlepších koncertov SKDM bandy, aký som videl. Ľudia tam boli pre kapelu, niektorí až tak, že liezli popod plafón, a oslávenci im dali všetko. Napríklad novú skladbu, nahranú špeciálne na kompilačku, zahrali raz, a potom znovu medzi prídavkami. Prečo nie, celkom v nej počuť, kam všade sa BRUTE ešte budú môcť posunúť a pritom vôbec nevybočia zo žánru. Celé to skrátka bolo nezabudnuteľné. Obzvlášť v slovenskom svete, kde „nepočúvam domácu scénu“ je nové „som vegán“. Samozrejme, počúvať čokoľvek nie je povinnosť, ešte toho trochu. Ale ak niekto zase kdesi niekto bude mať ambície vykladať o tom, že sa na Slovensku nehrá dobrý death metal (čo nie je pravda najneskôr cca od „The Church Dies“), tak nech to nerobí. Nech sa radšej pustí dolu vlastným chrbtom, dolu, ešte viac, celkom dolu, nech si vlezie do zadnej indie a vyspevuje tam o tom tomu, koho to bude zaujímať. Lebo keď sledujem, čo a ako robí šedivý otec zo Zamutova a jeho druhovia, vidím to tak nejako celkom inak.

Za túto akciu sa proste patrí poďakovať, organizátori urobili skvelú prácu, videli a počuli sme samé kvalitné spolky a oslávenci si takéto čosi veľmi zaslúžili. Koncert sa skončil možno pred pol druhou v noci spoločným fotením všetkých, čo mali triko BRUTE, ešte sme tam chvíľu pobudli, lebo dobre bolo, a vyrazili domov. Spať som išiel pred ôsmou, päť hodín muselo stačiť, ale ten víkend bol skrátka lahôdkový. P.S. Najväčší metal bol v nedeľu ráno bubeník BRUTE Marek, ktorý zo skúšobne vybral bicykel a vyrazil. Ak na cestu domov, tak to znamenalo 60 kilákov do Michaloviec.

Fotografie: Martin Lukáč