Meno kapely rozkladne ponuré, album sa volá „Očistec“, názvy väčšiny skladieb prinajmenšom povedomé, čo sa to deje, sme v prvej polovici 90. rokov a death metal útočí smrtiacou silou? Kov smrti tu rozhodne máme, 90. roky ani omylom, ide o čerstvú novinku, hoci ducha dávnych čias jej neodpára nikto. Skupina je nová, funguje od roku 2014, album je jej debutom a ISP ho vydali ešte v lete.

MACABRE DECAY sú zo švédskeho Söderhamnu a napriek tomu, že skupina samotná je mladá, jej členov možno považovať za veteránov, niektorí z nich začínali ešte v 80. rokoch. Určite pamätajú švédsky deathmetalový výbuch okolo roku 1990, napríklad vokalista ho na demo-úrovni zažil s INCARNATED, gitarista Sami naživo hral s technickými deathmetalistami THEORY IN PRACTICE a spomedzi ďalších mien spojených s účinkovaním členov mimo hlbokého undergroundu prerazili najmä groove power melodici DIVINE SIN.

Na deathmetalovú scénu vstúpili MD s trojskladbovým demom pred dvoma rokmi a vôbec neprekvapí, že dva kusy z neho sa dostali aj medzi deviatku kompozícií na debutovom albume. Ten nás v priebehu 36 minút berie hlavne na cestu do hlbokej minulosti, keďže na ňom znie hudba inšpirovaná veľmi klasickým švédskym kovom smrti, štokholmskou scénou, ktorej zvuk sa im podarilo oživiť v domácom štúdiu. Je charakteristicky rezavý, ale v príjemných stredných až hlbších tónoch. Skladby sa hrnú väčšinou v stredných i valivejších tempách, oživených i rezkejšími, tu a tam až skočnými či tanečnými pasážami. 

Na nejednom mieste znejú MACABRE DECAY skoro death’n’rollovo, trochu ako ENTOMBED medzi „Clandestine“ a „Wolverine Blues“, inde je ich death metal ortodoxnejší, postavený na typických švédskych riffoch a harmóniách. Okorenením je niekde melancholická akustická pasáž, inde neprvoplánová, „nehitová“ melódia a melodické sólo. Po vokálnej stránke dominuje zľahka do popredia vytiahnutý stredný až hlbší zrozumiteľný rev, ktorý sadne typickým témam smrti, umierania, mučenia, úzkosti a podobnej textovej výbave. Do istej miery netradičné je občasné zasadenie vokálnych partov hosťujúcej Heleny Bohman. Nie je to žiadna opera, ale éterickejšie momenty sa v nich nájdu. 

Album určite nie je márny, počúva sa dobre, skladateľsky pekne drží pokope a hudba MACABRE DECAY je rozhodne chytľavá. Odporučil by som ho hlavne milovníkom starej školy a dávneho Švédska, už len preto, že na „Purgatory“ počuť, ako sa pri všetkej láske ku klasike jeho tvorcovia snažili urobiť pár vecí trochu inak a podarilo sa im nenásilne tu a tam vyjsť zo šablóny. Pre ostatných to bude skôr „stará hudba“, a to je tiež v poriadku.