KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Zase nedeľa, ale celý program na dve hodinky, to je lákavé, o desiatej koniec a môžem ísť domov, to sa dá. Nie som žiadna pojazdná encyklopédia hard coru, o žánri mám cca také poňatie, aké má človek mať, ak sa chce považovať za persónu s kinderštúbe, ale bostonská scéna a SLAPSHOT subjektívne vnímam niekde na úrovni NY s AGNOSTIC FRONT, SICK OF IT ALL a podobne, tak ma celkom prekvapilo, že koncert nie je na veľkom pódiu, ale hore „v sedmičkách“. Organizátori sú ale realisti a nakoniec to pre odoka 80 návštevníkov bol úplne presný priestor.
Presne o ôsmej sa koncert nezačal, až cca o štvrťhodinku neskôr nastúpili vranovskí matadori SYSTEMIC DAMAGE a klub pohltil švédsky zvuk. Táto štvorka patrí na špičku domácej scény v rámci svojho žánru, teda grind/crustu strihnutého hard corom, a to tak na nahrávkach, ako aj naživo. Tento koncert to opäť potvrdil, SD bez veľkých rečí a nejakého pózovania strúhali skladbu za skladbou. Kúsky väčšinou okolo poldruha minúty, každý jeden nabitý energiou, agresivitou a chytľavými riffmi. Hlavné tempo náklepové, revaný vokál po slovensky, kontakt s publikom obmedzený na často jednoslovný názov nasledujúcej skladby, až na pár slov k minulosti a príhovor pred záverečným kusom komentujúci hnednutie slovenského sveta. Pokiaľ ide o odozvu publika, chytilo sa už na prvú bandu, pri tej „hlavnej“ ale kotol rachol naplno.
SLAPSHOT na HC scéne krepčia od roku 1985, preto celkom pochopiteľne na pódium neprišli žiadni mladíci, väčšinou skôr páni v zrelom veku. Ale s energiou dravcov, ktorí pri hraní ešte aj teraz majú o tridsať rokov menej a podľa toho ich výkon vyzeral. Klasický americký hard core 80. rokov, žiadne nové štýly od metalcoru po beatdown, to tejto kapele skrátka veľa nehovorí. Energické tempá, bojovné melódie, punková bezprostrednosť, zborové refrény, proste „Old Tyme Hard Core“ v podaní týchto synov srdca Nového Anglicka je ukážkou pravej starej školy. Hralo sa z nového albumu „Make America Hate Again“ a výber zo starších vecí. Cover „White Rabbit“ od JEFFERSON AIRPLANE naživo zrejme nehrávajú, ale vlastnej tvorby majú dostatok a v jednej skladbe sa vrátili až do roku 1979, bola od prvej bandy, v ktorej vokalista Jack „Choke“ Kelly začínal. Tento veselý chlapík tohto roku oslavuje 56. narodeniny, porozprával aj kadečo iného, napríklad to, že hrá hard core a hrá ho celý život, lebo nič iné ani robiť nevie. Na parkete bolo divoko, jeden z fanúšikov sa rozvášnil až tak, že nešlo dole len tričko, bola chvíľa, keď všetkým v klube prezentoval aj to, čo ani vidieť nepotrebovali. Je fajn, keď sa bavia fanúšikovia i kapela, tuto to myslím vyšlo dokonale. Jack je vcelku „papuľa“, na skandovanie „one more song“ zahlásil „šak držte hubu, my vám ešte jednu zahráme“. Potom som vykročil domov, po koncerte to tam iste žilo, fotky s týmito legendami si na FB zavesil nejeden fanúšik. Pekný záver víkendu.
Foto: Laci Schürger
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.