Švédski NOSTRADAMEUS sa medzičasom vypracovali medzi známejšie pojmy na speed metalovom poli, za čo môžu vďačiť najmä úspešnému turné s EDGUY. Zdá sa, že šťastie hrať so známymi kapelami ich neopúšťa. Rok 2003 sa pre nich nesie v znamení koncertov s HAMMERFALL a MASTERPLAN a popri tom im vychádza aj tretí album. Ten sa však, zatiaľ, na pulty cédečkární nedostal a tak si pripomenieme ich debut spred troch rokov.

Tie mená v úvode som nespomenula len tak pre nič za nič. Ako to už u väčšiny dnešných speedových formácií býva, pokusy o vlastný, aspoň v niečom originálny výraz sa strácajú pod nánosom inšpiračných vzorov. V tomto NOSTRADAMEUS naozaj nezaostávajú. Už po prvom vypočutí som postrehla edguyovské postupy tiahnúce sa všetkými jedenástimi skladbami. Pohľad do booklety ma v tom len utvrdil. Čo možno čakať od zabehnutého producentského tandemu Wasko – Allendörfer, podieľajúcom sa na skvelom počine „Vain Glory Opera“? Naviac, ak kapelku zastrešuje vydavateľstvo AFM Records. Druhým silným vplyvom sú ich krajania – templári, čo sa nedá prepočuť hlavne v zborových spevoch napr. v „The Vision“ alebo v „The Crown’s Inn“. Vrcholom vykrádačstva je posledná skladba „One For All, All For One“ s kladiváckym klišé refrénom a sammetovým hudobným sprievodom. Musíte uznať, že takáto kombinácia nemohla neosloviť Joacima Cansa. Škoda, že na cédečku chýba nálepka informujúca o zmienenom duete. Album by sa hneď lepšie predával...

O hráčskych kvalitách muzikantov z NOSTRADAMEUS nemožno pochybovať. Ako celok vyznieva „Words Of Nostradameus“ dostatočne chytľavo, ale iba dovtedy, kým sa dokážeme povzniesť nad speedové klišé. Niekedy samotná rýchlosť gitarovej dvojice podfarbenej klávesami akoby poškodzovala výsledný efekt. Skladby postrádajú rozmanitosť, miestami sa v nich stráca nosný, melodický riff a veľké mínus predstavuje aj nasilu naťahovaná minutáž. V prípade pomalej „Without Your Love“ by sa dalo hovoriť o náznakoch originality, najmä čo sa týka spevu, ale nezmyselné opakovanie refrénu spôsobí, že nabudúce skladbu zľahka preskočíte. Najlepšou vecou na albume je pre mňa jednoznačne šestka „Master Of The Night“ – power metal s výletmi do melodického speedu. Aj spevák sa snaží udržať power metalový feeling, hoci jeho hlas je typicky melodický. V skladbách „Out Of This World“ a „Nightmare Prophecy“ síce v istých pasážach pripomína Fabia Lioneho, ale vo všeobecnosti sa jeho výkonu nedá nič vytknúť.

Sympatické na NOSTRADAMEUS je, že sa zaobišli bez veľkolepých klávesových aranžmánov a sústredili sa na priamočiarejší speed. Ten je síce inštrumentálne zvládnutý na jednotku, ale čo je to platné, keď sa v celom diele nevyskytujú hlbšie a hlavne originálnejšie momenty?