PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Na koncertoch, ktoré robí Underground Booking, proste chcete byť od začiatku. Lucas „dováža“ veci veľmi podľa môjho gusta a LIVIDITY sú legenda chlievneho deathmetalového podzemia, to im nikto neodpára. SACRIFICIAL SLAUGHTER sa tu pred čosi vyše rokom v premiére predstavili s INTERNAL BLEEDING, ukázali, že majú na to, aby po svete chodili aj s takým pojmom a stihol som si preklepnúť aj ďalšie, mne dovtedy neznáme bandy zo súpisky.
Sú ale momenty, kedy by ste svoj život menili možno dokonca aj s Ugom Fantozzim. To tak v tú stredu o pol šiestej večer vyleziem z kúpeľne, chytím za kľučku na izbových dverách... a instantne studený pot. Kľučka ochabnutá, nereaguje, dvere zostali zatvorené. Bohaci, čo teraz? Vyvesiť sa nedajú. Zo svojej strany som to vyskrutkoval druhou stranou detskej lyžičky. Bolo mi to takrečeno na „hrubé drevko“. Ako dobre, že mám ešte druhý počítač a aj pevnú linku. Takže nejakého zámočníka. Našiel som na nete. Zavolal som. A potom som už len stepoval po cimre a čumel z okna „more, kedy už príde...“
Prišiel po štvrť na osem, otvoril dvere (zámok som kúpil a osadil na druhý deň ráno), to celé za štvrť hodiny, a mohol som ísť. Prišiel som teda o nemeckých BOWEL EVACUATION, hrajúcich ugrganý a ukŕkaný umca-umca fekalporno goregrind, taká strata fakt nebolela. Nevidel som ani illinoiských BASTARD’S ASYLUM, ktorí podľa všetkého boli na turné hlavne preto, že sú to kamoši LIVIDITY z toho istého štátu, ale ich staroškolský prevažne strednotempový death metal vzor 1992 s hlbším vokálom a thrashovými prvkami naživo nemusel byť márny, a mladú islandskú krv DEVINE DEFILEMENT, na ktorej hutný klasický death s výjazdmi do BDM som bol celkom zvedavý. Holt človek nemôže mať všetko, pokiaľ teda nejde o rôzne životné kraviny, tie sa sypať vedia.
Keď som prišiel do Colla, pred hádam necelou stovkou návštevníkov to už do vysokých obrátok vytáčala kalifornská päťka SACRIFICIAL SLAUGHTER. Náklad ako pred rokom, ešte aj tak trochu spomienka na ich premiéru, vokalista mal na sebe triko „European Justice“ vieme od koho. Tentokrát sa páni tešili z trikrát toľko obecenstva ako minule. Od roku 2013 nevydali veľký album, len EP a splitko, set bol teda v zásade podobný ako minulého roku. Agresívny, veľmi rýchly death metal s thrashovými odkazmi na SLAYER, často strihnutý grind corom, energické chytľavé skladby s dominantným stredovým vokálom frontmana Steva Worleya, doplnený hlbším gitaristovým hrdlom. Nezmenila sa tuším ani zostava, čo je priam osviežujúci moment v dobe, kedy kapely zakaždým prídu s nejakými inými ľuďmi v zostave.
A nakoniec LIVIDITY. Ten deathmetalový hukot s textami a témami, aké by ste čakali od chlapčiskov v období, kedy sú najväčší frajeri a sextigri, teda od siedmakov na ZŠ. „Murder, gore, rape, sexuality, dark humor.“ To posledné presakuje hádam cez všetko ostatné a ak toto neotesané vtipkovanie nesadne každému, ja sa ani nečudujem, ale osobne sa v tomto prípade fakt bavím. LIVIDITY sú aj kus mladosti, sú to časy vydavateľstiev ako Ablated Records, United Guttural (a aj slovenský Erebos/Forensick Music). Prvýkrát som ich počul na kompilácii v časopise Shadows Of Michelangelo pred vyše 20 rokmi, s predákom Daveom Kiblerom som menil naše CD za nejaké jeho, o.i. za živák, ku ktorému bolo pripálené interview v nejakom rádiu, kde členovia kapely nadšene vykrikovali slovenské slovo „piča“, keďže „pussy“ sa na takých miestach hovoriť nesmie.
A oni sú „all about pussy (and some anal from time to time)“, ako zahláškoval frontman Von Young (gitara, vokál) na koncerte, kde som teraz konečne videl LIVIDITY naživo. Ubehli fakt roky, a nielen mne – „keď som Kiblera videl naposledy, mal ešte čierne vlasy“, tak povedal jeden z kamošov. Nuž, Dave nám „zosvetlel“, ale ide mu stále. A terajšia zostava je nabitá legendami – Von Young, to je napríklad DEADEN, pojem USBDM z 2. polovice 90. rokov, basák/vokalista Jake Lahniers takisto, bubeník Garret Scanlan hral v CORPSEVOMIT a Dave samotný aj u „mužov, ktorí nenávidia ženy“, pardon, vo WACO JESUS. Koncert bol skvelý. Klasický, priamočiary a grindujúci americký brutal death metal, bohatý na chytľavé momenty aj na valivé, ťažké party. Mohutný Vonov growl, do ktorého Dave hlavne škriekal a ďalšiu farbu ezofagálnej ukrutnosti dodával Jake.
Obzvlášť pôsobivý bol trojitý vokálny útok, toto sa v takejto kvalite tiež nepočuje každý deň. Skladby boli hlavne z najnovšieho albumu „Perverseverance“ a dostali sme ich v kompletných verziách, aj s intrami, prevažne z filmov s tematikou pre 18+ (niekde by som povedal, že tak 25+), prípadne z hororov. (Jedno použila prednedávnom aj kapela zo Slovenska.) A pri výbere starších hitov zaznel aj známy „vyvolávač“ z Od súmraku do úsvitu. Obecenstvo reagovalo nadšene, kotol a skákanie z pódia, výborný výkon od ľudí, ktorých väčšinou na druhý deň čakala práca. Prídavky boli aspoň dva, LIVIDITY sa koncert páčil tiež, však aj nejeden návštevník má fotku s týmito rázovitými postavami extrémneho undergroundu.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.