Clawhammer PR ma zásobujú naozaj výdatne, spolupracujú s viacerými známejšími i skôr podzemnými vydavateľstvami, je teda o čom písať. Prinajmenšom o tých zaujímavejších veciach, nejaký nový US black metal v „raw“ verzii, model Nórsko 1991 – 93 aj s tým štýlovým nanič zvukom a „barbarským“ štýlom hrania zrejme odignorujem, resp. nech sa páči, toto môže byť recenzia na HELLGOAT. Tu je päť kusov, o ktoré som sa rozhodol „postarať“.

VALE OF PNATH – Accursed (Willowtip Records, 27:35)

Coloradská scéna v rámci extrémneho metalu najhlasitejšie prehovorila zrejme hlasom tech/death/grindových experimentátorov CEPHALIC CARNAGE, ktorí, keď na to prišlo, vedeli vypáliť aj skladby v duchu BM, prípadne sludge/doom bahno na veľmi slušnej úrovni. Denverskí VALE OF PNATH trinásty rok existencie oslavujú so sedemskladbovým EP. Aj na predošlých nahrávkach (EP a dva albumy) bol ich ostro vybrúsený a naozaj svižný technický death metal zahalený do temnoty a atmosféry, akú si hororové, sci-fi a lovecraftovské témy zaslúžia, na „Accursed“ však VOP idú ešte o kus ďalej. Predstavte si divoko virtuózne technické panoptikum smrti nie nepodobné ARCHSPIRE a s odkazmi až ku koreňom u DEATH, CYNIC a podobne, v ktorom sú sypačky viac vykontrastované atmo-pasážami a klasickejšie podané party iste nielen vďaka skôr „čiernym“ vokálom, klávesovým podmazom a celkovej nálade vyznievajú ako smrtiacejšia verzia CRADLE OF FILTH v najlepších časoch.

8/10

MONASTERIUM – Church Of Bones (Nine Records, 43:33)

Poliaci zažiarili a žiaria vo viacerých metalových žánroch a krakovskí MONASTERIUM to už s druhým albumom skúšajú na poli epického doom metalu. Personálne je táto štvorica prepojená so žánrovo príbuznými a kresťansky, fantazijne i apokalypticky zameranými EVANGELIST a progresívne metalovými SADMAN INSTITUTE. Textový svet MONASTERIUM je takisto spirituálny, mytologický, ale zaoberá sa aj históriou a fantasy. „Church Of Bones“ ma zaujal už pri prvom vypočutí, aj keď najprv ako „celé fajn, akurát, že si asi môžem miesto toho pustiť klasické veci od CANDLEMASS či SOLITUDE AETURNUS a bude aspoň tak dobre“. Album však „narástol“, iste, nič nové sa tu nedeje, ale ak chcete naozaj kvalitný, pôsobivý a melodicky i atmosféricky silný epický doom metal v duchu toho najlepšieho a navyše aj s presahmi do epického heavy metalu v štýle zásadných vecí od MANILLA ROAD, len do toho, MONASTERIUM za použitia klasických výrazových prostriedkov starý žáner osviežili pre nové tisícročie.

8/10

LVCIFYRE – Sacrament (Dark Descent Records, 23:56)

Základom LVCIFYRE sú dvaja v Londýne usídlení Poliaci s bohatou, prevažne blackmetalovou minulosťou. Skúsenosti však majú aj s hraním kovu smrti a ich od roku 2008 existujúci splodenec pekla si dvoma albumami vydobyl pomerne hlasitý aplauz obzvlášť u milovníkov pekelníckeho death metalu. LVCIFYRE nie sú ani tak black/death ako skôr death metal, ten v súčasnosti populárny začiernený, rachotiaci, nahalovaný, v ktorom sú divoké náklepové party rámované ponurými, démonickými atmosférami. Ritualisticky disonantné riffovanie, celkovo infernálna nálada mohutných podzemných priestorov, apokalyptický smrtiaci hukot. Dajú sa tu vyloviť pôsobivé momenty, lenže v dobe, kedy je takto orientovaných kapiel čoraz viac a poväčšine to hrajú na podobne solídnej úrovni, sa vám možno tiež stane, že dlhý čas vás z pocitu už počutého bude preberať až záverečný cover prastarej veci od praotcov temného poľského metalu KAT.

6,5/10

SXUPERION – Endless Spiritual Embodiment (Bloody Mountain Records, 34:55)

Matthew Schott alebo aj (Lord) Sxuperion žije v Mammoth Lakes v Kalifornii a ide o nadpriemerne aktívneho hudobníka zvlášť na black a black/deathmetalovej scéne. Spolky ako GARDEN OF HESPERIDES, WEVERIN či VALDUR nepatria medzi všeobecne známe pojmy, každá z týchto kapiel má však pomerne bohatú diskografiu. SXUPERION je projekt, ktorý si Matthew rieši sólovo už vyše dvadsať rokov a tak, ako sa vyššie spomenuté záležitosti textovo pohybujú od tradičného satanizmu až k mýtom a pohanstvu, je to tu skôr o odmietaní náboženstva a sci-fi témach. Celkom sa to hodí, najnovší, štvrtý album prináša šesť skladieb alebo možno skôr burácajúcich vírov death/black metalu, v ktorých sa pekelná špina a zúrivosť TEITANBLOOD a spol., zahalených do skôr ponuro či záhadne éterického čistejšieho zvukového plášťa stretáva s nepozemskými dimenziami THE GREAT OLD ONES. Hudba znie výbušne, tajomne, je symfóniou nezmiernych priestorov, kde v kvílivých gitarách a hlbokých búrlivých vokáloch i šepote číha zlo, ktoré priťahuje a opantá myseľ. Veľmi dobré, zaujímavé, odporúčam aj predošlý kus „Cosmic Void“ (2016), kde sa napríklad v prvej skladbe pobavíte na pomerne nečakanej vsuvke.

8/10

PHOBIA – Generation Coward (Willowtip Records, 17:10)

Dva roky po šiestom radovom albume „Lifeless God“ sa už „skoro tridsiatnici“ PHOBIA vracajú s trinásťnáskladbovým EP. Legenda extrémneho brúsenia s rokom založenia 1990 nemá ako sklamať, toto je ďalší čertovsky silný kus besniaceho, náklepového amerického grind coru s prvkami crustu i metalu. Agresivita, chytľavosť, skladby v rozsahu od 0:07 po 2:25, výborné riffy, revané vokály, texty plné opovrhnutia kadejakou ľudskou špinou, skrátka grindový gatling až vulcan v najlepšej forme.

9/10