...a opäť sa Mekka slovenského koncertného metalu podpolianska Detva otriasa pod náporom decibelov. Napriek tomu, že Vianoce boli už pred nejakým mesiacom k fanúšikom tvrdej hudby bol oneskorený Ježiško naozaj štedrý. Dôkazom toho sú zvučné mená na playliste: severský bojovníci HAMMERFALL, NOSTRADAMEUS a nemecký all stars band MASTERPLAN.

Technické záležitosti a nedostatočná dĺžka mikrofónových káblov spôsobili, že sa začiatok podujatia o nejakú tu pol hodinku posunul. Premrznutých fans tak pri vstupe do haly vítali speederi NOSTRADAMEUS, ktorých tí menej šťastný už ani nestihli.
NOSTRADAMEUS boli asi najväčším (a veľmi príjemným) prekvapením celého večera. Po trochu rozpačitom debute bolo ich vystúpenie o to očakávanejšie. Intro sa prehuplo do skladby Vision, do ktorej sa severania pustil s takou chuťou a nasadením, že okamžite tým „nakazili“ všetkých pod pódiom. Freddy Persson ukázal, že je nielen vynikajúcim spevákom (fakt, klobúk dole, takých melodikov po svete veľa nebehá), ale aj schopným frontmanom, čo predviedol pri komunikácii s fans. Po vystúpení sa zamiešal do davu a ochotne sa nechal fotiť. Ako jediný spolu s gitarerom Jake Fredénom patria do pôvodnej zostavy ansámblu. Odohrali dve skladby z nového albumu „Third Prophecy“, ktorý vychádza 27. januára. Najväčší ohlas zožala speedovka Murder z „Prophet Of Evil“. Záver obstarala skladba One For All, All For One. Na albume síce znie trochu klišéovito, ale na koncerte fungovala perfektne. Oproti albumovej podobe pôsobil pódiový prejav o 100% lepšie k čomu určite prispela aj personálna obroda v radách kapely.

Povesenie obrovskej plachty s nápisom MASTERPLAN dáva tušiť, ktože to bude druhý v poradí. Formácia združená okolo bývalých dyniakov Rolanda Grapowa a Uliho Kuscha, ktorým sa do svojich radov podarilo zlákať fenomenálneho vokalistu Jorna Landeho bola už od prvopočiatku odsúdená na úspech. A na prvý pohľad sa to celé aj tak tvárilo. Umne zvolená našľapaná Spirit Never Die bola príjemný zahrievak na úvod. Aby obecenstvo nevychladlo po skvelom NOSTRADAMEUS prichádza na rad singlovka Enlighten Me a po nej Crystal Night. Mierne nechápavý dav rozveselí melodická Heroes so spevným sóličkom. Grapowcov zjavne živé vystúpenia bavia aj napriek navonok pôsobiacej miernej nezohranosti. V rámci recesie si dokonca basák Jan zaobstaral gitaru v tvare „fishbone“ a asi dvojmetrový klavesák Axel v červených kožákoch neustále roztopašne pobehoval medzi klávesmi a basákom. Soulburn, spočiatku pôsobiaca ako tuctový slaďák nabrala po psychadelickom strede na obrátkach. Druhá singlovka Kind Hearted Light snáď najviac rozhýbala obecenstvo. Bleeding Eyes, ktorú Roland ohlásil ako very very heavy mierne evokovala tvorbu BEYOND TWILIGHT (jeden z Landeho projektov, pozn.). Všetko korunoval úžasný výkon Landeho, aj keď ako frontmani skôr figurujú Roland a Uli! V uvolnenom Medley si šuhajci v krátkych ukážkach zaspomínali na svoje bývalé pôsobiská; HELLOWEEN: Chance , Sun Is Going Down, Jornova sólová Sunset Station. Roland si neodpustil svoje tradične trilky a lá Paganini. Do záverečnej Crawling From Hell vkusne zakomponovali predstavenie kapely spestrené vtipnými vsuvkami ( Smoke On The Water zahraný zbustrovaným klávesom, niečo typický nemecké- tapingová polka na base). Na koniec už len spoločná klaňačka a rozpačitá výmena pohľadov v obecenstve.

Po vyprataní bojiska, pochovaní mŕtvych a prevoze ranených do najbližšieho poľného lazaretu všetko zahalí nepreniknuteľná tma.
Za kvílenia víchra a zvukov hromu sa v hustom lejaku zjavuje postava. Postava celá v čiernom s dvojakým znamením na svojich ramenách. Slnko a mesiac, deň a noc. Sám veľký ochranca a idol, rytier Hector zvoláva úderom sekeromlatu svojich verných (Lore Of The Arcane). Barbarská horda severských bojovníkov zahajuje svoj útok keď blesk ožiari oblohu. Zaujímajú to správne útočné rozostavenie a bojové pózy. V očiach týchto zvoľna postupujúcich búrkových jazdcov (Riders Of The Storm) cítiť smrť a skazu. Bitevné pole lemujú na koloch nabodnuté lepky padlých. Celú eskadru smrti s nadhľadom kočíruje skúsený, pod mnohými generálmi bojujúci (napr. knieža Malmsteen) Anders zo slávneho klanu Johanssonovcov. Tróniac na dva metre vysokom pilóte obklopený šiestim kopákmi geniálne využíva svoju dvošľapku. Popredný veliteľ vojov Joacim z rodu Cans sa snaží získať na svoju stranu čo najviac prívržencov zúrivým pokrikom Stone Cold a delí dav na dva obrovské šíky. Zvyšný traja bratia v zbroji ho vokálne zdatne podporujú počas celého neľútostného boja. Využívajú staré osvedčené triky, ktorým podľahlo už nepreberné množstvo nepriateľov (Heeding The Call, Legacy Of Kings, At The End Of The Rainbow, Let The Hammer Fall). Neštítia sa však odskúšať aj lesť a nové, zatiaľ menej známe taktiky (Crimson Thunder, The Unforgiven Blade). Cesta bojovníkov (The Way Of The Warrior) k víťazstvu však býva tŕnitá a náročná. Títo potomkovia veľkého Thora však svojimi kladivami klátia na všetky strany (Raise The Hammer). Zo sólových nájazdov nemajú strach ani ostatní vojvodcovia. Sprvu vyskúša svoju zbraň basobijec Magnus Rosen. Po spoločnej s pietou prednesenej oslavnej óde na slávu a smelosť (Glory To The Brave) keď zamrznuté údolie smrti pokryje sneh, sa do osamotených útokov striedavo pustia zvyšný dvaja kapitáni; Oscar Frederik syn veľkého Dronjaka a Stefan zvaný tiež Elmgren.

Mnohí podľahli týmto do kože a železa odetým renegátom (Renegade). No našli sa aj taký čo vzdorovali s vytasenými mečmi oceľ o oceľ (Steel Meets Steel). Karmínový hrom prináša pre mnohých vykúpenie z ničivého útlaku. Avšak radosť trvá len chvíľu. Finálny nájazd bojovej eskorty v podobe trojzáprahu nezlomných templárov (Templars Of Steel, Hearts On Fire, Hammerfall) doprevádzaný bleskami, sršiacou sírou a hromobitím drtí všetko živé.

Na záver ešte menšia rošáda zbraní, keď si aj Joacim hrabne do gitarových strún a Anders porazeným ukáže svoju odhalenú zadnicu čím definitívne ukončuje utrpenie porobených národov a prináša pokoj do duší padlých. Nech Valkýri odnesú vaše duše na bájnu Valhallu bratia!!!

Jeremy & Petra