„Nocturnal Obeisance“ je názov inštrumentálky otvárajúcej jeden zo základných kameňov všetkého, čo v súčasnosti nazývame black metalom. Mám na mysli tretí album švédskeho kultu BATHORY z roku 1987. (Je to také nosenie dreva do lesa, ale recenziu nejako začať treba.) Skoro podobne, povedal by som, že gramaticky správnejšie, sa o takmer tri dekády neskôr pomenovala skupina z moravského Zlína. NOCTURNAL OBEISANCE existujú ledva dva roky, hneď prvá nahrávka im vychádza ako album u Slovak Metal Army, nečakané šťastie pre spolok, o ktorom ešte pred pár mesiacmi vedeli možno len kamaráti hudobníkov.

Videl som už veľakrát, ako sa vo svete či doma kapela pri hľadaní názvu inšpirovala skladbou od niekoho iného. Mohlo by to zvádzať aj k podozreniu z nedostatku kreativity už na začiatku hudobného pôsobenia, ale existuje dosť príkladov tých, ktorí hudbou presvedčili, a aj tých, ktorí pri hraní zotrvali len krátko, prípadne sa zavčasu premenovali. (Aj tak pri voľbe názvu víťazí napríklad slovenský hip-hop „Testament“ a pred pár dňami som sa dozvedel, že kedysi v 80. rokoch hrali v Bratislave akísi „Death“.)

Kvinteto zo Zlína má každopádne šťastie v tom, že na metalovej scéne sa v zmapovaných končinách nikto iný takto nevolá a pokiaľ ide o hudbu, v prípade albumu „Temný rituál hněvu“ potešiteľne nemáme dočinenia s rýchlokvašákom, ktorý sa na CD ocitol omylom či v náhlom pominutí vydavateľskej mysle. Desať skladieb, necelých 37 minút a hneď od začiatku sa ide ostro na vec. Image hudobníkov ukazuje na black metal a od tohto žánru nie sme ani nejako ďaleko. Prvým prekvapením je zvuk, miesto klasického mrazivého či garážového, pre „ortodoxov“ štýlovo povinného rezania sa vyvalí hutnejšie, „oblejšie“ a kvalitné ozvučenie typickejšie možno skôr pre kov smrti. Aj preto sa každý môže rozhodnúť podľa vlastného gusta, či mu úvodná rýchlopaľba pripomína viac ANGELCORPSE alebo predsa len skôr DARK FUNERAL.

Black metal tu po hudobnej stránke prevažuje, obohatený je však pomerne veľkým podielom death metalu. Pri oboch týchto žánroch mám na mysli ich podobu z 2. polovice 90. rokov. So súčasným čiernym kovom, otvoreným rôznym disonanciám, ambienciám a hľadaniu nových výrazových ciest toto nemá nič spoločného. Gitarový black metal so „švédskymi“ harmóniami, bez nejakých symfonických ambícií, striedajúci náklepy s melodickejšími pomalšími momentmi. Na um môžu prísť už spomenutí DF, prípadne OPHTHALAMIA na „Dominion“ a podobné záležitosti. Death metal tiež len klasický, žiadne jeho súčasné technické, brutálne či „nie z tohto sveta“ (PORTAL a spol.) podoby. Hudba v zásade ctí klasikov, ide v ústrety hlavne tomu poslucháčovi, ktorý už nejaké veľké a cielené „novátorstvo“ nevyhľadáva. Sympatické je, že „časom overené“ žánrové atribúty sú tu zvládnuté na patričnej úrovni. Solídne hranie, melódie, harmónie i zmysel pre pritlačenie na pílu a v podstate temnú atmosféru nabitú tak náladami (inštrumentálne pasáže), ako aj klokotajúcou zúrivosťou.

Vokálne sa havraní pokrik strieda s hlbšou „bosoráckou“ polohou a celkovo mi hudba NOCTURNAL OBEISANCE nielen vďaka textom v češtine pripomína juhočeských MATER MONSTIFERA, ktorých atmosférický plus-mínus black je však melodicky košatejší, zvukovo vzdušnejší, zasnenejší a nie až tak priamočiaro útočný. Takisto u nich viac rozumieť vokalistovi, ale to, že u NO je vokál zrejme v prvom rade ďalším nástrojom, je skôr na prospech veci. Textová stránka je totiž značne kolísavá, niektoré skladby sú obstojným pokusom o akési temno a tajomno s trochou romantiky, v poradí piata „Kaos“ má napriek veľkej lapidárnosti náladu severských mýtov, ale na albume je popri tom zopár takých veršovaniek, že ešte aj DEBUSTROL alebo TÖRR vo svojich začiatkoch by popremýšľali, či to pustia von takto.