Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ako chceme žiť? Pýtajú sa nemeckí hudobníci na svojom najnovšom, v poradí už siedmom dlhohrajúcom štúdiovom albume. Majú na mysli predovšetkým rastúcu dichotómiu medzi vedeckým pokrokom a z toho vyplývajúcimi obmedzeniami v osobných slobodách. S koncepčným albumom, ktorý začal vznikať v novembri minulého roka, však navyše veľmi dobre vystihli aj atmosféru v súčasnom svete. Áno, ich novinka je aj o vírusoch (skladba „Immunity“).
LONG DISTANCE CALLING sú dlhé roky špičkovým zástupcom post-rockovej scény v Nemecku. Debutovali v roku 2007 ceneným albumom „Satellite Bay“. Bolo to iba niekoľko mesiacov po svojom vzniku a čo je zaujímavé, hlavná štvorica hudobníkov zostala spolu až do súčasnosti.
Gitaristi David Jordan a Florian Füntmann, basgitarista Jan Hoffmann a bubeník Janosch Rathmer za štrnásť rokov vymenili iba dvoch spevákov. To bolo v období, keď prechádzali z čisto inštrumentálnej skupiny do pokusov o kapelu s regulérnym spevákom, aby sa neskôr vrátili opäť k pôvodnej forme s hosťami za mikrofónom. Tak je to aj na novinke „How Do We Want To Live?“, kde v skladbe „Beyond Your Limits“ spieva úplne neznámy Eric A. Pulverich z kapely KYLES TOLONE. Ako hovoria samotní LONG DISTANCE CALLING, boli z jeho hlasu takí unesení, že už neriešili nikoho iného; nepotrebovali ďalšie hviezdne meno do svojej zbierky štúdiových hostí, kde nájdete frontmanov z kapiel ako KATATONIA, ANTHRAX a ARMORED SAINT, ANATHEMA alebo THE HAUNTED.
Som si takmer istý, že to bol práve Jonas Renkse z KATATONIE, kto ma v roku 2009 primäl pozornejšie sledovať snaženie týchto sympatických Nemcov, ale práve album „Avoid The Light“ so skladbou „The Nearing Grave“ som pred jedenástimi rokmi pomerne intenzívne počúval. Príjemné pocity z tej nahrávky pretrvali viac než desaťročie, aj keď ďalšie albumy som vnímal už len veľmi periférne. Dnes sú LONG DISTANCE CALLING oveľa ďalej; z nenápadného hudobného tipu pre post-rockových/post-metalových fajnšmekrov je renomovaná veličina a z nového albumu bola horúca záležitosť, na ktorú čakali tisíce fanúšikov po celom svete.
LONG DISTANCE CALLING na svojom novom albume úplne fantastickým spôsobom spájajú inštrumentálnu zrelosť a dlhoročnú vyhratosť s atmosférou na pomedzi dystopie a utópie. Tá je umocnená veľmi vhodne zvolenými vsuvkami s hovoreným slovom. Štúdiová nahrávka ako celok tak strieda snové, hypnotické momenty s naliehavosťou a znepokojivými odkazmi. Nemá kedy nudiť, poslucháč je neustále v strehu.
Ak ešte aj v roku 2020 stále obľubujete nádherne vystavané gilmourovské sóla, pri počúvaní tohto albumu budete hneď viackrát nadšení. Nie náhodou sú Nemci u prominentného vydavateľstva InsideOut Music, ktorý sa už desaťročia pýši širokým katalógom s progresívnou gitarovou hudbou. Vedia, pre koho hrajú. Vedia, kto je ich cieľovka. Veľmi umne to spájajú s vlastnými umeleckými ambíciami.
Do svojho zvuku však okrem vcelku očakávaných inštrumentálnych fráz vkladajú aj inteligentné odkazy na klasiky žánru sci-fi, ale i Terryho Pratchetta či Matrix. Zamýšľajú sa nad úlohou umelej inteligencie v našich životoch, hľadajú odpovede na veľmi aktuálne a naliehavé otázky. Je to, stručne a jasne povedané, materiál s koncepčným prístupom, ktorý až nečakane mrazivo reflektuje našu súčasnosť a blízku budúcnosť.
Kolega Dalas končil recenziu na ich nahrávku pred desiatimi rokmi slovami, že do post-rockového žánru neprinášajú nič nové. Súhlasím. Je to tak aj v roku 2020. Otázkou je, čo sa ešte dá priniesť nové a či niekedy nestačí len tak proste nahrať výborný album. To sa chlapcom z LONG DISTANCE CALLING skutočne podarilo. Treba sa pýtať, ako chceme žiť. Treba sa to pýtať veľmi často - napríklad aj s touto skvelou hudbou v ušiach.
Eraser (2022) Ghost (EP) (2021) How Do We Want To Live? (2020) STUMMFILM - Live From Hamburg (2019) Boundless (2018) TRIPS (2016) The Flood Inside (2013) Long Distance Calling (2011) Avoid The Light (2009) 090208 (split with LEECH) (2008) Satellite Bay (2007) dmnstrtn (2006)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2020 Vydavatel: InsideOut Music Stopáž: 52:58
16 minut šťavnatého technického thrashingu a dva covery od kapely, která má řemeslo v paži. Je v tom ta patřičná lehkost, drive i finesa, které člověk od téhle žánrové generace automaticky čeká. Jako drobný příkrm v čase thrashového hladu obstojně zasytí!
Trochu rozpačitý počin po čtyřech letech od minulého alba "The Fallen Crimson". Nedotažené, možná zbytečně stručné album stojí na pouhých náznacích síly, kterou skupina v minulosti disponovala. Ale hezké momenty s typickým rukopisem se najdou, to zase jo.
Objev na první poslech srovnatelný s Nory MEER, Dánové ISBJÖRG uchvacují podobně hravým a progresí provoněným poprockem. Ty melodie, klavír a vzletné aranže včetně sebevědomých vokálů mě napoprvé prostě dostaly do kolen. Uvidíme, zda první dojem vydrží.
Rogga Johansson nepolevuje. PAGANIZER jsou jednou z jeho hlavních kapel a samozřejmě doručují švédskou deathmetalovou klasiku. Rychlejší kousky jsou standardem bez překvapení, osvěžení naopak přinášejí ty pomalejší. Nejlepší skladba je ta úplně poslední.
SENTIENT HORROR narukovali k mrtvým do služby a v novém zaměstnání se jim daří náramně. Lásku k (převážně) švédskému death metalu nezapřou, hlavně pak k prvotnímu chrastění v režii ENTOMBED. Živelná OSDM deska s lehkou thrashovou patinou. Šlape to skvěle.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.