Aj nové deathmetalové nahrávky sa každý mesiac počítajú prinajmenšom na desiatky, písať sa dá/chce o malom percente. Čo nenájdete na MP, to našťastie môžete hľadať inde. Ja som z dodaných promáčov poskladal tento letný výber. Až na prvú bandu majú tie ostatné tunajšiu premiéru.

REPTILIUM – Adrenochromacy (2020, samovydanie, 15:06)

Ekvádorské BDM trio po necelom roku prichádza s ďalším, v poradí druhým EP. Opäť štyri skladby s rozsiahlymi textami na témy kadejakých mimozemských, vládnych a podobných konšpirácií o tom, ako z ľudí urobiť poslušných zombie, rozpredávať ich na pokusy a podobne, všetko prísne tajné veci, aké odhalí každý Janko Pucka, ktorý má v letnej kuchyni alebo ajfoune lacný internet. Poďme k hudbe – REPTILIUM sa celkom darí tvoriť netuctovo vyznievajúci brutal death nasmerovaný k jeho slam odnoži. Nad väčšinou tejto scény vyčnievajú zvukovo, keďže miesto plochého hrkotania preferujú hutné, priestorové znenie s ostro rezaným zvukom gitár a príčetne zosnímanými bicími. Vyslovene náklepové momenty sú v menšine, vládnu stredné a pomalšie drvivé party s často disharmonickými a industriálne vyznievajúcimi riffmi. Tento dojem umocňujú aj rôzne nasamplované zvuky a hlasy na umocnenie hrozivej atmosféry sprisahaní a záhuby. Tam, kde sa do toho REPTILIUM oprú, vládne v gitarách kov smrti, a vokálna stránka si zaslúži pochvalu, brutálny hlboký growl je variabilne frázovaný a pomerne zrozumiteľný rovnako ako vyššia zlovestná škriekavá a vrčiaca poloha. Kapela si našla svoj prístup k žánru, má to solídnu hráčsku aj zvukovú fazónu s atmosférou vzdialene sa otierajúcou napríklad o WORMED.

7 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Reptilium/3540456644
https://reptiliumsect.bandcamp.com/

PROTOSEQUENCE – A Blunt Description Of Something Obscene (2020, Lacerated Enemy Records, 44:50)

Kapelu z Edmontonu v kanadskej provincii Alberta tu nemáme prvýkrát a určite nie ani naposledy. Jacob Teeple (basa), Logan Vars (bicie), Dylan Parker (gitary, vokály) a Josh Hahn (vokály) sa dali dokopy v roku 2014. Počas prvých troch rokov existencie vydali singel a 2 EP v duchu technického deathcoru. Od tohto žánru evolvovali k hudbe, akú počujeme na aktuálnom EP, ktoré vydávajú Lacerated Enemy. Toto vydavateľstvo v posledných rokoch vyťahuje hlavne technické, moderne znejúce death metaly a PROTOSEQUENCE sú tu s tým, čo aktuálne hrajú, ako doma. Štvorskladbové EP prináša technický, atmosférický, zľahka progresívny death metal v modernom duchu. Je to mnoho veľmi agresívnych, výbušných, až živelných náklepových partov, striedaných vyslovene náladovými, niekedy éterickými momentmi. Všetko je precízne zahrané a zaranžované, nie je to nejaká chladná akademická exhibícia, ale počuť, že hudobníci nehodlajú držať sa základnej deathmetalovej výbavy spred 30 a viac rokov. Vokálne je to väčšinou surová, dravé, ale aj pestré, vrátane čistého vokálu, na ktorý sa dá zvyknúť, „modernisti“ si ho skrátka neodopierajú. Pre milovníkov záležitostí ako VIRVUM, RIVERS OF NIHIL, FALLUJAH a podobne obzvlášť hodné pozornosti. A ak vás udivilo, že EP má časový rozsah trištvrte hodiny, tak to preto, lebo po „oficiálnej časti“ za všetky skladby zopakujú v inštrumentálnej verzii.

7,5 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Protosequence/3540469615
https://protosequence.bandcamp.com/

THE HALLOWED CATHARSIS – Killowner (2020, Lacerated Enemy Records, 14:24)

Sme stále v Kanade, akurát že ešte viac na západ, konkrétne vo Vancouveri. A zostávame u Lacerated Enemy, teda na mieste, kde kvitne moderný či progresívne orientovaný death metal. Kevin Emms (bicie), Kyle Bains (gitary), Leda Ip (vokály), Michael Holme (basgitara) a Claire Saeter (gitary) na svoje v poradí štvrté EP (kapela existuje od roku 2013 a okrem toho má na konte ešte jeden singel) nachystala šesť skladieb dokopy za ani nie štvrťhodinku. Na vec sa tu teda ide rýchlo, stručne a divoko, výbušne. Úvodné skoro „jazzové“ nálady by mohli viesť k očakávaniu vysokotechnického kovu smrti sfúzovaného s kadejakými inými žánrami, nie je to však celkom tak. THE HALLOWED CATHARSIS sú pochopiteľne technicky na úrovni, doprajú si polámanejšie i disharmonickejšie momenty, ale zároveň stavajú na extrémnosti a agresivite a nahrávka je skôr z tých svižnejších. Má svoje zúrivé, živelné momenty, zvlášť vtedy, keď sa kvíliace a zavýjajúce gitary naťahujú o priestor s vrieskavou polohou vokálu. Za tú, aj za všetky ostatné od hlbších po revané je zodpovedná mladá dáma, akú by ste tam bez fotky ani nehľadali, tuším že aj Mallike z ABNORMALITY, bárs vo všeobecnosti guturálne brutálnejšej, do jej growlu presiakne viac ženskosti. Textová stránka je sci-fi, orientovaná do vesmíru, na jeho osídľovanie a na to, čo tam kdesi ďaleko žije. Zvuk je pochopiteľne „súčasný“, ale nie úplne sterilný, basa vyslovene príjemná, ako prvé stretnutie s touto kanadskou novinkou je „Killowner“ sympatická nahrávka.

7 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/The_Hallowed_Catharsis/3540381184
https://thcdeath.bandcamp.com/

SENSORY AMUSIA – Bereavement (2020, Lacerated Enemy Records, 17:17)

Lacerated Enemy po tretí raz, tentokrát z Perthu na západe Austrálie. V zostave Shaun Maloney (gitary), Joel Parkyn (basgitara) a Jei Doubleeice (vokály) tu vydávajú najnovšie EP. Kto sa postaral o bicie, to som nezistil, pokiaľ ide o diskografiu, mala by obsahovať ešte jedno EP (2019) a album (2013), vznik celého ansámblu nepochybne niekedy pred tým všetkým. Na novinke po intre nasledujú štyri skladby v duchu moderného a nabrúseného death metalu. Pre niekoho možno mix kovu smrti a deathcoru, pre ďalšieho možno „príliš deathcore“, osobne ma celkom baví obzvlášť v dobe, kedy sa napr. nové aj „nové“ SK bandy snažia preraziť s hudbou ako vystrihnutou z roku 1995. SENSORY AMUSIA tu servírujú technicky podaný, ale hlavne agresívny a celkom brutálny mix death metalu, grindu, hard coru a korenia zasekávačkami i občasnými disharmóniami. Veľmi explozívny, zúriaci a naklepaný materiál so zaujímavými nápadmi, tak trochu ako nová krv odchovaná na MISERY INDEX, DYING FETUS či DYSCARNATE, niekedy s veľmi priamočiarym, inokedy zase počuteľne technizujúcim prístupom k ich odkazu. A tam, kde si do náklepu zrežú aj melódie, natrhávajú sako čomukoľvek, čo za posledných 15 rokov pustili do sveta KATAKLYSM. Takýto deathmetalový „progres“ ma celkom baví.

 7,5 / 10

https://www.facebook.com/sensoryamusia/
https://sensoryamusiaaus.bandcamp.com/

DRAGHKAR – At The Crossroads Of Infinity (2020, Unspeakable Axe Records, 34:40)

Mali sme tu „modernu“, v ďalšej časti tohto výberu pôjdeme viac ku koreňom. Kvinteto DRAGHKAR existuje v Los Angeles od roku 2016, za ten čas ale už stihlo svet oblažiť dvoma demami, rovnakým počtom splitov, jedným EP a od 27. júla je na svete šesťskladbový debutový album. Ide o dielo zostavy Brandon Corsair (gitary, čisté vokály), Cameron Fisher (basgitara), Phil Segitho (bicie), K.S. Kuciemba (gitary) a Daniel Butler (vokály). Všetci majú alebo mali niekoľko iných „úväzkov“, basák len jeden, bubeník až sedem, väčšinou v tu u nás neveľmi známych spolkoch, až na DRAWN AND QUARTERED, ktorí si so svojím temným rúhačským kovom smrti za dlhé roky urobili slušné meno. DRAGHKAR sa prezentujú s deathmetalovým v podstate pravekom, ich hudba má korene v 2. polovici 80. – 1. polovici 90. rokov. V rámci vlny novodobého oldschoolu, trpiacej pretlakom kapiel, ktoré nemajú čím zaujať, predstavujú originálnu a chytľavú záležitosť, znejúcu občas vyslovene archaicky, až tak, že sa vynára dávny tieň HELLHAMMER a CELTIC FROST, ktorý ale okolo ohňa tancuje nočný barbarský deathmetalový tanec ako od DIVINE EVE a CRIMSON RELIC a oživí ním aj spomienky na starý švédsky kov smrti z čias GROTESQUE a podobných skoro zabudnutých monštier. „Epickejšie“ časové rozpätie viacerých skladieb dáva priestor na kompozične rozviatejšie skladby, občas priam náladové, výborne kontrastujúce s priamočiarejšími a energickejšími jazdami. To, že materiál neznie primitívne ani jednotvárne, je zásluhou vhodne použitých a nevtieravých melódií, dravých vokálov a príjemne staromilsky neotesanej a zároveň nápaditej hry dovoľujúcej vychutnať si pre OSDM typické sóla a takisto basgitaru, ktorá si svoje miesto v popredí nájde a aj si ho zaslúži.

8 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Draghkar/3540426876
https://draghkar.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/DraghkarBand/

FACELESS BURIAL – Speciation (2020, Dark Descent Records, 37:47)

V tomto prípade sa nenechajte odradiť mimoriadne generickým logom a obalom, prišli by ste o vydarenú nahrávku zaujímavej bandy, bojujúcej na poli obskúrneho, síce archaicky, ale zlovestne a autenticky pôsobiaceho kovu smrti. Trojica Alex (basgitara, vokály), Max (bicie) a Fuj (gitary, inak skvelé meno, keď ho vidíte takto napísané) pôsobí v austrálskom Melbourne, debutovala s demom v roku 2015, prvý album vyšiel v roku 2017, EP rok na to a dlhohrajúca dvojka vychádza začiatkom augusta. Nájdete na nej šesť skladieb v časovom rozpätí od 4:35 do 7:28 a trojica protinožcov sa na ňom prezentuje death metalom, aký by ste tipovali na opačný koniec sveta a 1. polovicu 90. rokov. Skladby majú chorobnú, ponurú atmosféru akejsi dávnej barbarskej dimenzie a hudobne čerpajú z klenotnice extrémneho metalu na chladnom severe Európy. V prvom rade tu počuť inšpiráciu Fínskom, kde deathmetalový zvuk i harmónie svojsky uchopili DEMILICH a melodiku ich ďalší krajania, napríklad ADRAMELECH a DEMIGOD. Na svoje si prídu aj tí, pre ktorých je „Soulside Journey“ tak akosi predsa len najlepším albumom DARKTHRONE, takýto silný odkaz Fenrizovho a Nocturnovho kultu som naposledy počul hádam u izraelských SONNE ADAM. Ak u vás miesto brutálneho, klasického či akademicky technického DM bodujú skôr napríklad KRYPTS alebo TOMB MOLD, tu máte ďalšiu dobrú bandu.

8 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Faceless_Burial/3540394752
https://facelessburial.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/FACELESS-BURIAL-212752096061839

INSATANITY – Hymns Of The Gods Before (2020, CDN Records, 32:14)

Na záver si dáme druhý dlhohrajúci album skupiny, ktorá svoj debut vydala pred 24 rokmi. Úprimne, myslel som si, že kedysi pennsylvánski, dnes floridskí INSATANITY sú už dávno minulosťou. S väčšou či menšou intenzitou však fungujú od roku 1992 doteraz, akurát že splity a EP po debute som nepočul. „Divine Decomposition“ bol kvalitný kus súdobého satansky orientovaného death metalu s istým puncom kultovosti, aká teda bude novinka? Nuž, nie som ohromený, ale ani znechutený. ¾ zostavy sú veľmi nové, najpôvodnejší (1994) je basák a už aj vokalista Chris Lyttle. Gitarista Scott Zupet nastúpil v roku 2014 a novinkami z minulého roka sú bubeník Ron Parmer a gitaristka/vokalistka Vanessa Cordoba. Po novom sa ocitli v škatuli death/black metal, tak si myslím, že hlavne vďaka vokálnemu prejavu rodenej Ekvádorčanky Vanessy, ktorej zúrivé krákanie a niekoľko skôr starou školou ovplyvnených melódií sa k čiernemu kovu približuje. Aby bolo dostatočne smrtiaco, to dorovná svojím hlbokým growlom Chris, ten znie z času na čas aj ako extrémnejšia verzia majstra Bentona. Hudobne INSATANITY hrnú priamočiary a náklepový americký death metal v štýle 90. rokov, dosť agresívny, drviaci, s občasnými atmosférickejšími momentmi. Trochu severovýchodu, o čosi viac Floridy. Niektoré postupy pripomenú aj DEICIDE, iste nie je náhoda, že záver albumu predstavuje cover „When Satan Rules His World“, ktorému „taký trochu iný duet krásky a zvieraťa“ dodáva na zaujímavosti. Vo všeobecnosti solídny materiál vo výsledku trpí jednou veľkou chybou krásy, a tou je utlmený, zahuhlaný zvuk.

6 / 10

https://www.metal-archives.com/bands/Insatanity/2303
https://insatanity.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/insatanityofficial